Režie:
David FincherScénář:
Eric RothKamera:
Claudio MirandaHudba:
Alexandre DesplatHrají:
Brad Pitt, Cate Blanchett, Taraji P. Henson, Julia Ormond, Jason Flemyng, Mahershala Ali, Jared Harris, Elias Koteas, Phyllis Somerville, Tilda Swinton (více)VOD (3)
Obsahy(2)
Benjamin Button se narodil v New Orleans té noci, kdy skončila první světová válka. Rodiče místo radosti čeká šok. Zjistí, že jejich syn vypadá jako stařec. Matka umírá krátce po porodu a vystrašený otec ho položí na schodech starobince v černošské čtvrti, kde ho najde černá kuchařka Queenie a rozhodne se jej přijmout za svého. Lékaři mu nedávají moc dlouhé šance na život - jeho tělo je opotřebované, jako by opravdu žilo už osmdesát let. Zatímco všichni očekávají, že chlapec zemře, on celý život mládne. Časem se vydává do světa, aby zjistil, že nejlépe mu bylo doma. Po svém návratu se setkává se svou přítelkyní z dětství, z které je nádherná žena. Vznikne mezi nimi silné pouto podporované vzájemnými sympatiemi, které postupně přerůstá v hlubší cit. Jak ale jejich vztah vydrží, když Daisy je předurčeno stárnout a Benjaminovi mládnout? (TV Nova)
(více)Videa (14)
Recenze (2 023)
Po neskonale dlhej dobe som spatril ďalší filmový rozprávačský zázrak. Vznešený, pôvabný príbeh, ktorý svojou prijateľnou absurditou v príbehu pôsobí neskutočne ohurujúco a kvalitami atakuje najvyššie priečky mojej filmovej topky a už behom prvých pár minút zmazal všetky sklamania z predchádzajúceho Fincherovho filmu. Superlatívom by sa dal okomentovať každý aspekt filmu. Cez hercov, réžiu, dokonale kúzelnou atmosférou až po všetky oscarové vychytávky, na ktoré je film nominovaný. Námet a myšlienka filmu však jednoznačne dominujú nad všetkými statnými superlatívmi, ktoré filmu právom prináležia. Benjamin Button pôsobil na mňa takou silnou aurou filmovej postavy, akú som naposledy cítil z postavy Forresta Gumpa a navyše nepatrné déjà-vu som pocítil aj v spojitosti s fantasy prvkami, podloženými skutočnými udalosťami. To však neuberá na atraktivite, práve naopak. A ešte stále som voči tomu nenásytný. 100%. ()
(1001) Kromě použití aliterace v názvu neshledávám na filmu nic zajímavého. Ba naopak, vlastně by se dalo říct, že mě tam všechno štve. A nebudu to nijak zvlášť rozvádět, stejně mi do pošty aspoň jednou za měsíc chodí nadávky, jak můžu dát takovéhle hodnocení TAK SKVĚLÉMU filmu. Mám ráda filmy, které mají koule, a tenhle má tak stěží kouličky. Nejlépe to řekl arachneuss: "Forrest Gump pro 21. století." Děkuji, nechci. ()
Na rozdíl od Forresta není Benjamin Button oslavou výjimečného "blázna", mnohem spíše ad absurdum dovedenou metaforou nemilosrdnosti plynoucího času, který sjednocuje i rozděluje a nebere rukojmí... Nenajdeme tu tak zásadní podíl velké historie, kterou by hrdiny po švejkovsku obeplouval v kokonu moudrého blouznění, Benjaminova cesta je zádumčivější, prostější, ne tak epická. Mnohem více se v tomto ohledu přibližuje Burtonově Velké rybě, není metaforou velké společnosti, ale metaforou jednoho života, jednoho času, do něž se volně vplétají časy ostatních postav. Výjimečnost všedního, hledání ideální rovnováhy, osudové řetězení různých časových linií i neobyčejně smířlivý obraz stáří, to vše se volně řetězí kolem obrazu hodin, které jdou pozpátku. Fincher vypráví pohádku, v níž ale nedominují tóny harmonie, ale spíše tóny melancholie a jakéhosi smířlivého uvědomění, že vše pomíjí a je jedno, který směrem ubíhá čas. Konečnost je neměnná. Možná mi zpočátku chyběla větší osobitost, byť cit pro detail, báječně pastelový vizuál i fantastické tempo vyprávění jsou hodny obdivu. Ale o to tady nejde. Benjamin Button je hollywoodský biják, hollywoodsky filozofuje (neuráží), hollywoodsky dojímá (neuráží). Sentiment vyvažuje absence epické selanky. Benjamin Button je filmem o smrtelnosti, nikoli o nesmrtelnosti... Proto dokáže i něco víc než běžné lovestory – vyvolat pocit hluboké účasti. Alespoň u mě se mu to podařilo, i když jeho moudra jsou tak trochu typicky důchodcovská. ()
Regrese a deprese. Vezměme jeden z nejslabších příběhů mého oblíbence F.S. Fitzgeralda, přidejme ohrané forrestgumpovské know-how, vizuální a trikové kejkle těch nejlepších hollywoodských kouzelníků, zázračné dítě Davida Finchera, jehož Zodiaca považuji za jeden z nejlepších filmů posledních let, a plejádu hereckých es- a vznikne film, který věrně ilustruje zažitou představu, jak by měl vypadat onen " velký film", opus magnum. Z vizuálního hlediska a hledáčkem technických kategorií onu škatulku bezchybně naplňuje. Ano, tohle není film, tohle je Film s velkým F, film coby grandiozní představa o velikosti, umění, humanitě a věčném poselství. Ve své podstatě dokonale průhledný, z hlediska emoční palety vyděračsky slzopudný příběh se točí jakoby pozpátku. Postava Brada Pitta- nezajímavá, psychologicky plochá a úplně nanicovatá, muž bez vlastností, nestárne, ale mládne. To by mohl být zajímavý příspěvěk k filozofické diskusi o ne/smrtelnosti, ale bohužel jím není, není "co" vyprávět a veškerá pozornost je věnována směru, nikoli cestě nebo cíli. Proto také zklamává milostná linie navzdory brilantní Cate Blanchett. A ona mysterioznost? Pro mě zůstává jen falešnou a podivnou omáčkou, v jejímž jménu máme nedostatky samotnému hlavnímu chodu odpustit. Podivuhodné není na příběhu BB zhola nic. http://www.lidovky.cz/jeden-forrest-gump-stacil-dekujeme-dtq-/ln_kultura.asp?c=A090204_084401_ln_kultura_ter ()
UPOZORNENIE: Tento komentár obsahuje sprosté slová takže by ho nemal nikto čítať. Kde bolo tam bolo, žil jeden talentovaný režisér. Odrástol na reklamách, natočil najlepšieho Votrelca, prerazil temnými a neraz kultovými thrillermi, natočil jednu majstrovskú generačnú výpoveď a jednu výbornú kriminálku bez konca. Ale stále nebol docenený Mekkou filmového priemyslu, len kritikou a divákmi. A tak si povedal, že tentokrát na to pôjde inak. Že natočí niečo čo rozplače masy, a prinúti tú nevďačnú bandu v Akadémii aby mu ako posledná méta padla k nohám a natočil film o starnutí pospiatku. A tak prestal do filmov lepiť penisy, šiť to zblízka do obetí guľkami i nožmi a posielať hlavičky v krabiciach hlavným hrdinom aby nevyčnieval príliš z radu a miesto toho urobil zradu na náročnejšom divákovi, a to veľmi podlú. Zarytí fanúšikovia rozhodnutí za každú cenu dať miláčikovi plný kotol budú hľadať čokoľvek (a budú nachádzať ! ) aby svoje hodnotenie pre BB ospravedlnili. Napríklad ako ide o prehliadku štýlov a foriem kinematografie 20 storočia (kde ale potom ostali noir, muzikály či western ?), či zmenu rozprávača, alebo upozornenie na samotné plynutie času fyziológie hrdinu (rozprávanie o hodinách) ako vysvetlenie spôsobu narácie života BB, či nešťastná zhoda okolností pri ktorej nebol vlastne nikto a v dôsledku ktorej prišla Daisy o svoju kariéru baletky. Problém je v tom, že tieto naračné finesy v tomto filme nemajú žiadnu úlohu pre rozprávanie samotné a skôr mám pocit, že ide len o návod ako čítať tento film (hodiny) resp. zaujať diváka niekde uprostred filmu aby to nebola len „nehoda“ ale „NEHODA“, ktorá de facto aj tak pre vlastný príbeh BB nie je výrazne relevantná. Aby sme sa rozumeli, oba tieto nápady by boli úžasné, keby vo filme mali nejakú nosnejšiu funkciu než vysvetľovačku a spestrenie. V jednom však s tými, ktorí sú z BB odpečení, musím súhlasiť a to je „Forrest Gump“ syndróm. Ono, pri dostatočnom zovšeobecnení sa podobá všetko na všetko. A pokiaľ je podobnosťou plynutie času pre jedného človeka, potom sa tieto filmy skutočne podobajú ako vajce vajcu. Ja však nemám dojem, že by okrem tejto črty mali oba filmy niečo spoločné. FG poukazoval na prerody Ameriky v priebehu druhej polovice 20 storočia, kdežto Fincherov posledný film sa snaží o komornú štúdiu plynutia času, ktorá sa mimochodom v jednej či dvoch scénach musí stať výpravnou (úvod s narodením kvôli koncu prvej svetovej, a ponorka pri potápaní US flotily) z čisto naračných dôvodov. Fincherov hrdina nemení svet v čase, práve naopak je to svet a čas, čo menia jeho, na rozdiel od Forresta meniaceho nechtiac dejiny. V konečnom dôsledku však BB nie je ani filmom pre náročnejšie publikum, ani ďalšou poctivou Fincherovinou a už vôbec nie snímkom s parametrami Oscarovskej záležitosti. Kto nad filmom trochu porozmýšľa, zbadá kde a ako to škrípe a to napriek skvelej forme. Predovšetkým v scenári, ktorý je veľmi plytký a priamočiary (komu nenapadne po dvoch minútach kto je otcom Julie Ormond tomu závidím, lebo si užije to „prekvapenie“), nemá poriadny dramatický oblúk a chýba mu nejaká vrcholná scéna (a že ich tu mohlo byť). Ďalej v spôsobe akým sú prezentovaní herci. Nikde som snáď nevidel Pitta byť väčšou ikonou sexappealu ako je to v druhej polovici tohto filmu. Lenže, na to aby film fungoval ako zamyslenie nad životom a smrťou a nad tým, koľko času ešte máme, to chce človeka a nie jednovrstvovú ikonu. Ak za túto úlohu príde Oscar, je to ďalší dôkaz o degradácii tejto ceny pretože Pitt zahral snáď všetky role v ambicióznejších projektoch (Seven, Fight Club, Assassination of Jesse James), a to i vedľajšie (12 Monkeys, Snatch) omnoho výraznejšie a plastickejšie než tu. Cate Blanchett je na tom podobne, i keď v tomto filme je asi najkrajšia aká kedy bola ;-) . Záverom len, dúfam, že to David za tento film dostane, hoci natočil lepšie, a to práve preto, aby sa vrátil k vlepovaniu penisov, šitiu do obetí zblízka guľkami i nožmi a posielaniu hláv manželiek v lepenkových škatuliach. A aby už nikdy nikdy nenatočil takýto POP. 7/10 () (méně) (více)
Galerie (92)
Zajímavosti (36)
- Když zemře Queenie (Taraji P. Henson), matka Benjamina (Brad Pitt), během prostřihů mezi životem Benjamina a Daisy (Cate Blanchett) hraje píseň „Twist & Shout“ od skupiny The Beatles. (griph)
- Celosvětová premiéra proběhla 10. prosince 2008 v australském Sydney. (Varan)
- V prvních 52 minutách filmu je celkem 325 trikových záběrů. (montana_cz)
Reklama