Obsahy(1)
Televízny film podľa námetu rovnomenného románu Ladislava Mňačka čerpá z obdobia 2.svetovej vojny a SNP. Príbeh filmu je komponovaný do dvoch časovo sa prelínajúcich línií. V obrazoch prítomnosti, ktoré rámcujú celé rozprávanie, sa mladý partizán Voloďa-hrdina s autobiografickými črtami- uzdravuje z ťažkého zranenia. V horúčkovitých reminiscenciách a pri rozhovoroch so sestričkou Eliškou rekapituluje rušné udalosti svojho pôsobenia v partizánskej skupine v obci Ploština, ktorú partizáni pod tlakom udalostí opustili a nechali napospas nemeckému komandu. Voloďu prenasledujú vidiny horiacej Ploštiny, výčitky svedomia a zodpovednosti za tragédiu. V horúčkovitých reminiscenciách opäť prežíva stretnutia partizánskeho oddielu s nemeckým komandom. Vracajú sa mu i spomienky na záhadné židovské dievča Martu, partizánsku spojku, s ktorou Pavol prežil vášnivý ľúbostný vzťah. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (14)
Známa Mňačkova predloha, ktorú sme na hodine Literatúry museli omieľať do zblbnutia, sa televízii až tak nevydarila. Pôsobí fádne a ťažkopádne, ťažko povedať čo viac, či vojnové, nemocničné alebo milostné scény. Dlhá stopáž je postupom ubijajúca. Herecky je to ale skvostne obsadené a vcelku aj v pohode zahrané, aj keď sa nevyhne patetizmu, čo vtedy ohľadom témy SNP a partyzánov bolo priam až žiadané. Samozrejme, vzhľadom na televízne spracovanie sa očko môže prižmúriť. V porovnaní s o 3 roky mladším filmom je to plus-mínus podobné. ()
Kadár a Klos to zvládli o niečo lepšie, pričom tu je obsadenie na svoju dobu naozaj hviezdne. Niektoré scény boli aj tu skutočne dobré, ako úvod v nemocnici alebo stretnutie v mestskom byte s Martou, partizánske bojové sa až tak nevydarili, a ďalšie scény v tomto filme akoby celkom chýbali. Marta je v podaní Květy Fialovej pravou femme fatale, Mistrík ako Voloďa je na partizána akosi príliš zádumčivý. Film je zároveň príliš dlhý na to, čo ponúka. –––– Voloďa, a je to pravda, že v komunizme budú všetky ženy spoločné? ()
Dvě hodiny kondenzované deprese. Vtipálek by namítl, že partizánská skupina ani nácky nepotřebovala, stačila se vymýtit i sama. Vynikající výkon Ivana Mistríka, výborný netradičně obsazené Květy Fialové, dobré výkony všech herců. Režisér měl v době natáčení 24 let, film zvládl, i když pár nelogičností by se našlo. Bez rozdílu žánrů za 4,5. ()
Slovenská televízna adaptácia Mňačkovho románu je herecky aj produkčne rovnako vydarená. Drží sa pomerne rovnako verne knihy. Slovenská verzia však trocha trpí jednojazyčnosťou. Kým v Kadárovom filme Nemci hovoria po nemecky a Rusi po rusky, tu hovoria všetci slovensky. Samotné prenasledovanie je tu síce viac zjednodušené ale zato uveriteľnejšie. Ivan Mistrík v úlohe hlavného hrdinu hárá veľmi dobre. Jeho úvahy sú tu podávané umeleckejšie až s nadstavovaným pátosom. 70% ()
Největším kladem filmu je bezpochyby jeho téma a realistické zobrazení skutečnosti. Naopak režie je velmi nevýrazná a tempo až zbytečně zdlouhavé (stereotypní řazení mnoha minutových scén). Nejhorší ale bylo, že jsem celý film sledoval v domnění, že se jedná o snímek dua Kadár-Klos! Nebyly to sice úplně ztracené 2 hodiny, ale víc jak 3* dát nemůžu, ta léta se totiž na kvalitě filmu podepsala. 6/10 ()
Galerie (1)
Zajímavosti (3)
- Vôbec prvý televízny film natočený na Slovensku. (Raccoon.city)
- Květě Fialové, která ztvárnila Martu, propůjčila hlas Viera Strnisková. (Teres)
Reklama