Reklama

Reklama

Tepuy - Cesta do hlbín Zeme

Dokumentární / Dobrodružný
Slovensko, 2006, 64 min

Obsahy(1)

Tepuy - dlhometrážny objaviteľský film o výprave slovenských jaskyniarov na Chimanta, jednu z päťdesiatich troch stolových hôr vo Venezuele. Dobrodružstvo na ostrove času, kde sa na povrchu i v podzemí zachovali prastaré rastliny a živočíchy. Strhujúci príbeh v gigantickom labyrinte najstarších jaskýň sveta, ktoré v tvrdom kremenci vyleptala voda a kolónie bizarných organizmov. Expedícia do trezoru času, kam ešte človek neprenikol... Kde si objavitelia pripadajú ako votrelci... Kde si v lone matky Zeme kladú základné otázky o mystériu života a ľudskej existencii. (oficiální text distributora)

(více)

Videa (2)

Recenze (39)

Radko 

všechny recenze uživatele

Prieskum gigantických jaskynných labyrintov, podaný typickým Barabášovým spôsobom živej, dobrodružnej, expedície partie priateľov. Z tohto filmu dýcha silnejšie tajomno neprebádaného, dosiaľ nepoznaného. Ide totiž o priestor, ktorý nie je možné na rozdiel od povrchu plnohodnotne uchopiť. Jaskyne mamutích rozmerov sa doposiaľ v tvrdých kremencoch vôbec nepredpokladali (mini kremencové jaskyne vytvorené tektonickou činnosťou sú napr. aj blízko Bratislavy). Ich vznik bol zrejme výsledkom činnosti mikroorganizmov, vody a vetra. Už len návšteva povrchu izolovaných horských masívov je prapodivným zážitkom, no zostup do ich vnútra zaváňa svätokrádežou (pre Indiánov sú stolové hory posvätným územím). Kolónie neznámych tvorov vytvárajú zhluky hubovitých tvarov, prapodivných kvapľov, pôvodne tvrdý kremenec je zase mäkký ani plastelína. Jaskyňa si vytvára vlastné obranné mechanizmy. Voda z času na čas zaplaví priechodný profil, mikróby a plesne napádajú dýchací systém, tma a chlad vyháňajú človeka na svetlo, škorpióny šramotia jaskynnou tmou... Pozn. Opis neustáleho neľútostného súboja rastlinného a živočíšneho sveta číhajúceho na živiny poskytované iným druhom mi v súvislosti s obrazmi bizarného sveta rastlinstva a živočíštva stolovej hory pripadal ako hodnoverná ilustrácia skvelej knihy Briana W. Aldissa Skleník. ()

ripo 

všechny recenze uživatele

Najkrajšia príroda je v džungli .... Najkrajšia džungľa je tá juhoamerická ... Stratený svet A.C.Doyla však možno nájsť len na stolových horách Venezuely ... Nádherný film, ani nie tak svojim dejom, ale svojim prostredím, tou krásou a panenskou nedotknutosťou a vedomím, že chodíš po miestach, kam ľudská noha nevstúpila, kde okolo teba žijú myriády živočíchov, o ktorých nikto nepočul a nikto ich nevidel ! ()

Reklama

Tomco 

všechny recenze uživatele

Zvykne sa hovoriť: Priestor kam noha človeka ešte nikdy nevstúpila. Nečudoval by som sa keby sa o dvadsať rokov tento výrok poopravil: Priestor kam okrem Barabáša žiadna ľudská noha nevstúpila. Palo nemá hranice a ja sa bojím, že sa vďaka tomu raz vráti domov len jeho kamera. Zatiaľ sa však skláňam nad jeho robotou. Keby sa nachádzam v tej jaskyni ja a začne sa valiť ten masív vody, pustím do gatí asi slušný kaviár. Palo naopak najprv nakrúca a až potom premýšľa nad záchranou. Alebo to aspoň dobre maskuje. ()

kinej 

všechny recenze uživatele

Další z řady úžasných Barabášových dokumentů. I zde vidíme plno autentických záběrů přetékajících adrenalinem. Lépe dokument o expedici snad ani natočit nelze. Krom přenádherných a unikátních záběrů z jeskyní a povrchu stolové hory musí každého, kdo vnitřně sní o skutečném dobrodružství, chytit za srdce i doprovodné vyprávění. Díky takovýmto filmům si může člověk přičichnout k adrenalinu i ve pohodlí obývacího pokoje. To sice asi není úplně ono, ale minimálně to vypovídá o síle Barabášových záběrů. ()

tron 

všechny recenze uživatele

„Ak by vyhynul jeden druh, zrúti sa celý ekosystém.“ TEPUY - CESTA DO HLBÍN ZEME akoby ani nebol film z tohto sveta. Jedinečný Pavol Barabáš v roku 2006 predstavil ďalší zo svojich nezabudnuteľných dokumentov o stratených miestach planéty Zem. Tentokrát početná výprava vyráža na jedno z najnedostupnejších miest Modrej planéty: "stolovú horu" uprostred Južnej Ameriky, ktorou sa inšpiroval sir Arthur Conan Doyle pri písaní „Strateného sveta“. Vzhľadom na to, že nedostupné gigantické plató bolo izolované neuveriteľne dlhý čas, vyvinula sa na ňom fauna a flóra nezávisle od zvyšku sveta/krajiny. A práve tu slovenská expedícia skúma jedinečný jaskynný systém. Ako predchádzajúce barabášovčiny (OMO, TAJOMNÉ MAMBERAMO a veľa ďalších), ani táto nie je tradičným dokumentom v suchom zmysle slova, ale poeticky snovou nadpozemskou exotickou výpravou do končín, kde sa začína fantázia. ()

Galerie (11)

Reklama

Reklama