Ženy Charty 77

I. Zina Freundová - jedna z prvých signatárok (podpísala na Vianoce 1976); v rámci Charty 77 mala, spolu s Jiřím Rumlom, na starosť distribúciu materiálov. Okrem klasického boľševického častého zatýkania tajnými, výsluchov, sledovania a vyhodenia zo štúdia perzštiny a filozofie tesne pred obhajobou diplomky, bola jedného večera ŠtB úderkou brutálne dobitá, vďaka čomu sa rozhodla emigrovať do Anglicka. Ešte jeden nátlakový spôsob na ňu eštébáci vyskúšali - raz ju odviedli priamo na venerológiu, kde ju držali 14 dní, kým nevyšetrili, či nemá nejakú pohlavne prenosnú chorobu. V portréte mi chýbala zmienka, akým spôsobom odišla - t. j. ako sa pri odchode z Č-SSR pokonala s režimom. Inak vcelku sympatický portrét. 70% Réžia: Tereza Svěráková II. Drahomíra Šinoglová - žena, žijúca si svoj život s rodinou pri Znojme. Ako tisíce iných počúvala Slobodnú Európu (rozhlasová stanica, vysielajúca počas boľševického režimu zo Nemeckej spolkovej republiky informácie, ktoré režimu neboli po chuti). Nebola chartistkou, ale na základe informácií zo Slobodky sa stretla so spisovateľmi Pavlom Kohoutom a Janom Trefulkom, od ktorých mala viacero samizdatových a zakázaných publikácií. Režimu vadilo počúvanie ilegálnej stanice ako aj držba zakázanej literatúry, vďaka čomu vyfasovala rok natvrdo. Nástup trestu odkladala kvôli tehotenstvu, ktoré jej úradné orgány nechceli sprvoti uznať. Nakoniec, po pôrode nastúpila výkon trestu, no na nátlak Západu a petícií za jej prepustenie jej napokon Gustáv Husák udelil amnestiu a odsedela si len mesiac. Napriek tortúre v čase kojenia a odvlečenia batoľaťa do kojeneckého ústavu, v jej prípade režime prejavil čiastočne milosrdnú tvár. V portréte chýbala detailnejšia zmienka, kto sa staral o dve staršie maloleté deti v čase jej ukrývania sa a výkonu trestu (zrejme manžel, ale nie je to isté, veď ten bol asi tiež stíhaný). Dobrý miniportrét, slabší dramatický oblúk než v I. časti + chýbajúce (nedopovedané) info o deťoch)65% Réžia: Alena Hynková III. Věra Roubalová - podpísala Chartu 77 v úvode, s manželom aktívne viazali knihy, neskôr pracovali pre Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS), muž si odsedel dva mesiace, ona mala starosť o deti. Udal ich zubár. Diel je viac ako samotnou činnosťou a represiami lemovaný osobným príbehom, presahujúcim vďaka židovskému pôvodu do hlbšej minulosti a vďaka smrti manžela aj dosť do poprevratovej doby. V tejto epizóde vďaka snahe o komplexnú výpoveď životného príbehu sa trochu opomína samotné obdobie medzi podpisom Charty a rokom 1990. 50% Réžia: Olga Sommerová. (27.06.2021)

...aneb Historky z podsvětí... :))) Pupendovými slovy Jardy Duška: „Komunismus je svinstvo a bolševici jsou svině.“ a o tom je vlastně celý cyklus, žejo... překvapivě... bohužel je v dokumentech spoustu zbytečného a prázdného místa - někde míň, někde víc... takže celkem v průměru za 60%. (28.02.2008)

Viděl jsem díl Zina Freundová. Dokument o ženách, které se rozhodli v životě v pravdě. Jen trochu nechápu, jak si mohla velkou Británii zamilovat. Zdecimovaná příroda, věčný désť s větrem , obyvatelé stále omílající "amazing" a po setmění v klubech a na koncertech lidi horší jak fašisti. Asi kvůli penězům. (03.05.2020)

Statečný holky... (04.10.2017)