Můj pes Killer

Ve filmu se neřeší "nic až tak zásadního" aby to v divákovi dokázalo vyvolat nějaký větší emoce. Celkově na mě ten film působil tak nějak chladně. Je to snímek pomalej se spoustou zdlouhavejch záběrů. Větší výpovědní hodnotu jsem v něm nenašel. Celkově mě tohle zpracování spíš uspávalo. 2slabší hvězdy. (15.06.2023)

Tak špatný filmový večer jsem dlouho nezažil. Po příšerném Fakjů pane učiteli jsem zvolil tuhle slovensko-českou slátaninu. Scénaristicky velmi špatné, herecky velmi nepřesvědčivé, plné nudných dlouhých záběrů a nelogičností. Docela chápu, proč to v česko-slovenském prostředí nemělo příliš velký ohlas a stejně tak dobře chápu, proč v zahraničí na festivalech ano. (24.09.2014)

Obrovský posun od Fornayovej debutu Líštičky. Posun ani nie tak vo voľbe formálnych výrazových prostriedkov, ako v efektivite ich využitia. Pokiaľ boli Líštičky ťažko odvarový artový film, tak Killer je režijne presná tragická dráma účinne navodzujúca pocit realizmu. S postavami sa dá identifikovať a dielo smeruje ku konkrétnej téme. Štýlovo je to najbližšie asi bratom Dardennovcom, ale formálna stránka je miestami ešte radikálnejšia – značne dlhé zábery, dianie mimo obraz, vchádzanie a vychádzanie hercov z rámu. Aj týmito prostriedkami navodený rytmus každodennej nedramatickej reality pomáha Fornayovej hľadať pravú podstatu stavu vecí. Nikto nie je vo filme zobrazený figurkovito a implicitná kritika odznie ako na stranu neonacistov a ľudáckych Slovákov, tak aj na stranu menšiny. Môj pes killer je konečne zaujímavý film o rómskej problematike. Oproti Šulíkovmu Cigánovi (kde sa na Rómov pozerá protekcionisticky a pseudohumanisticky) a oproti Zvonkom Šťastia a Vojtekovmu Cigáni idú do volieb (ktorých kvalita nie veľmi preskočila úroveň televíznych realityshow a ktoré Rómov zobrazujú najmä ako exotov) Killer úspešne artikuluje nový a mediálne neprevarený názor do diskusie. Formayova namiesto zobrazovania stereotypov hľadá príčinu, prečo sa na Slovensku tak ťažko prijíma inakosť a šikovne vykresľuje korene ľudáckej xenofóbie prerastajúcej do neonacizmu a spejúcej k tragickým udalostiam. Na frak dostáva slovenské "miluj blížneho" kresťanstvo, ktoré bohužiaľ funguje ako ideologická kostra na masové šírenie zhubných myšlienok. Menšina aj väčšina sú nemajetné frustrované bytosti, ktoré svoj hnev slepo smerujú proti sebe, aniž by si uvedomovali, že celý konflikt je umelo generovaný a udržiavaný pri živote niekým, kto môže z ich vzájomnej nenávisti vytĺkať politický kapitál.............Ešte k spracovaniu. Umne je vyriešená aj distribúcia informácií. Nič sa zbytočne nezdvojuje a postavy nehovoria popisné repliky. Neherci sú viac-menej dobrí, a to najmä preto, lebo prekonávajú domáci stereotyp, ktorý predpokladá, že neherec nemusí hrať (Na tom bohužiaľ stroskotal inak slušný štich Až do mesta až). Niektoré zábery by si však pýtali ešte zo dve klapky a precíznejšie hľadanie adekvátneho hereckého výrazu................Problematický je záver. Ťažko hovoriť, čo bol autorský zámer. Každopádne na kontroverziu je zavarené. Zaujímavé bude sledovať aj reakcie a čítanie tej-ktorej časti diváckeho spektra. Aby sa náhodou nestalo niečo podobné ako v Maďarsku po premiére Je to iba vietor, kde na film o rómskej problematike chodili hromadne neonacisti a film nesprávne chápali ako potvrdenie ich zvráteného svetonázoru.........Editujem po druhom pozretí. Záver vôbec nie je problematický, ale jedná sa o presnú pointu, ktorá mi po prvej projekcii unikla, kedže som čakal niečo explicitnejšie. Matka hlavného hrdinu vychovávať nemohla, otec má radšej svoj vinohrad, takže musí ísť za niekym, kto mu skutočne rozumie. (08.03.2013)

Povedal som si, že aspoň čiastočne splatím svoj dlh slovenskej kinematografii a voľba padla na drámu Môj pes Killer. Príliš veľa som nečakal, ale musím povedať, že ma výsledok veľmi príjemne prekvapil. Režisérka sa iste inšpirovala vo svetových artovkách či nezávislých filmoch a je to len k prospechu veci. Môj pes Killer je totiž realistický, depresívny a neprikrášlený obraz života na slovenskej dedine/malomeste. Skúma otázky rasizmu, sociálnej vykorenenosti, ale aj ľudskej samoty a túžbe niekam patriť. Plusom je aj skvelá pochmúrna atmosféra a kvalitní herci. Iste, dlhé zábery a celkovo „mlčanlivý“ tón celej snímky môže niekoho otravovať, ale mne sadol. Takže spokojnosť. (05.09.2019)

Osobně bych rád pochopil ty nadšené komentáře a vysoká hodnocení, které tu a tam vykouknou. Protože já to v tomhle kousku prostě nenajdu. Stylem to směřuje pomalu k artové záležitosti, ale snaží se to o slepou kulhající a nahluchlou sociální sondu. Herecky podivné (v negativním smyslu), sound mix otravný (nevyvážení různých zdrojů zvuku na úkor dialogů, i nazvučení samotných dialogů/monologů) a navrch dlouhé prázdné monotónní záběry. (Pochopím z několika jasných záběrů, že někam jede, nemusím to pozorovat deset krát déle než je třeba. Nebo být svědkem toho, jak protagonista čeká, celou dobu čekání. Tyhle statické minimalistické kousky, to funguje jen u esteticky působících záběru, a střídmého dávkování. A to tato sestava nedokáže. V důsledku to na mě působí jen jako vata. Vata, která díky své četností nadstaví film pocitově alespoň o třetinu. Zacyklení vyprávění filmu taky udělá medvědí službu, stejně jako herecké projevy, zejména plochost hlavního hrdiny. Nejen že ztvárnil deprivovaného chlapce, ale navíc i deprivovaného herce. Osobně opravdu nevím, co si z toho odnést, o čem to tedy vlastně bylo. Každý prvek šel do prázdna - Marek, Killer, vinohrad, Markův nevlastní brácha, jeho kamarádi, máma... všechno. Tak se divím, že jsem to celé zvládl až do konce. (27.04.2015)