Rozhovor s nepriateľom
Meeting the Enemy
Režie:
Patrik LančaričKamera:
Peter KelíšekHudba:
Vladimír MartinkaHrají:
Marko Igonda, Alexander Bárta, Boris Farkaš, Monika Hilmerová, Marián Labuda ml., Juraj Kemka, Róbert Jakab, Štefan Kvietik (vypravěč), Marián Miezga, Patrik Minár, Milan SirkovskýObsahy(1)
Dramatický príbeh, spracovaný na motívy rovnomennej novely Leopolda Laholu, o hľadaní princípu ľudskosti. Dej sa odohráva počas jedného dňa na konci druhej svetovej vojny v drsnej zasneženej krajine, cez ktorú nemecký vojak vedie svojho zajatca na smrť. Dejovú líniu tvoria spomienky postavy vojaka partizána vypočúvaného ruským komisárom a rozpráva príbeh o svojom zajatí. Nemecký vojak Helmut Kampen s menším nemeckým vojenským konvojom odprevádza zajatého partizána, ktorému sa neskôr za istých okolností podarí utiecť. Komisár zisťuje ako je možné, že ho nemci nezabili a vojaka obviňuje z kolaborácie. Tento dobový žánrový film bude spracovaný netradičným moderným spôsobom. Progresívna montáž začleňujúca autentické zábery súčasných vojnových konfliktov je tu v priamej konfrontácii s príbehom konca 2.svetovej vojny. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). ()
Tvorcovia podľa vlastných slov nadviazali na Barabášove filmy o Slovenskom národnom povstaní zo 60. rokov (Zvony pre bosých,Pieseň o sivom holubovi). Z tejto inšpirácie však veľa nevzišlo: v kŕči patetických dialógov oddeklamovaná poviedka, ktorej filmový prepis dopadol katastrofálne. Obsah filozofujúcich rozhovorov absolútne nezodpovedá zakotveniu v čase a priestore (cesta odsúdeného na smrť a jeho kata strmou horskou zimnou dolinou s hrozbou prepadnutia partizánmi ), čo je asi hlavný a výrazný rozdiel oproti Barabášovým filmom, kde aj takéto dialógy prirodzene zapadali do danej situácie. Miestami sa celé kino rozrehotalo nad smrteľne vážne recitovanými sentenciami. Prevažujú zábery tvárí v detailoch, symboly pôsobia silene, dielo postráda názorovú aj dejovú dynamiku. Úbohosť dokresľujú nevierohodní herci, zbytočne pridané scény pobiehajúcej blondíny, či zábery prírody, ktoré akoby vypadli z normalizačných televíznych "Prestávok". Rušivo pôsobili aj zvláštne rozštvorcované čb dokumentárne prestrihy z vojnových konfliktov. Zaujímavejší dramatický oblúk ponúkol len záver filmu, vďaka ktorému film ako celok neposúvam priamo do odpadu, kde by sa inak vcelku slušne vynímal. Slepá cesta slovenskej kinematografie. ()
Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. ()
Inak to nemôžem zhodnotiť, ako že to úplne posrali! Každý Slovák, ktorý holduje filmovému priemyslu si určite nový slovenský údajne thriler nemohol nechať ujsť... Ja som po vzhliadnutí zahanbená a sklamaná na celej čiare!!! Riešenie existenciálnych dilém v takom kontexte, v akom to režisér divákovi naservíroval bol nesporne komický. V replikách rezonoval Hviezdoslavov recitál a nie prirodzenosť - sklamal hlavne vyslúžilec B.Farkaš, miestami som mala pocit, ža si všetci robia srandu. Žiadne nadšenie sa nekonalo, diváci húfne odchádzali z kina po prvej polovici filmu. Štedro dávam *! ()
Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. ()
Špatně provedený pokus o existenciální film, který ztroskotal na špatných hereckých výkonech, přílišném filozofování, jež se velmi často přehouplo z trapného až do komického, a hlavně na naprostém nepochopení námětu. ()
42nd KVIFF 2007 - EAST OF THE WEST - FILMS IN COMPETITION - Na Východ od Západu - Soutěžní sekce ()
Otrasný film:príšerní herci(Igonda,Bárta,kto to vlastne je?),dementná kamera,tupá réžia,skrátka taký klasický odpadík,aký sa na Slovensku vyrába... ()
V prvom rade chcem vyzdvihnúť snahu všetkých zúčastnených, je fajn ísť po dlhom čase do kina na nový slovenský film!:) Na druhej strane moje objektívne hodnotenie nebude asi veľmi potešujúce. Nepoznám Laholovu predlohu a verím, že môže byť zaujímavá. Bohužiaľ toto filmové spracovanie nech už je robené podľa hocičoho je mierne povedané biedne. Keby som mal vyzdvihnúť niečo pozitívne tak to bude nádherná scenéria, zaujímavá hudba a Štefan Kvietik v úlohe "rozprávača". Zaujímavo a vcelku originálne sú do príbehu vsunuté skutočné zábery, ktoré to celé aspoň trochu oživujú. Ten zvyšok je dokonale nefungujúci. Na slabšie herecké výkony sa dá "zvyknúť" (inak načo tam bola napr. Monika Hilmerová?). Filozofické úvahy by sa možno dobre vynímali v nejakom bare, ale ako "rozhovor" medzi nemeckým vojakom a "prostým" človekom pôsobia nesmierne umelo a silene. Prvú polovicu filmu som ochotný ešte prekusnúť a dal by som aj *** pri dobrej vôli, ale to čo nám je servírované v druhej polovici je doslova katastrofa. "Asi" niečo nefunguje, keď sa kino pri scénach ktorý mali vypáliť úplne inak smeje (a to tam neboli žiadny drbnutí puberťáci). Pri niektorých scénach a replikách som nevedel či pozerám absurdnú drámu alebo veľmi zlú konverzačnú paródiu a len som nechápavo krútil hlavou Vydržal som do konca hoci tretina kina to vzdala, no stálo ma to veľmi veľa síl a sebazaprenia. So všetkými prižmúrenými očami je to za **, ale asi to nie je veľmi objektívne:) Škoda... ()
SLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: STV 2 = 29.8.2009 - Film som videl - hodnotím. A na jeho charakteristiku by som si vypožičal vetu z komentára užívateľa Triple H: "Slovenská kinematografia je na tom zle. Nie, to je slabé slovo - je v riti!" (1.8.2007) ()
Toto dielo nemá veľa spoločného s filmom. ()
Z uspokojivého námetu vznikla pseudofilozofická a pseudopoetická zlátanina. ()
Niekde vo 1/4 cesty medzi Anjelom milosrdenstva (TeleVízne spracovanie ) a Kočárem do Vídně ( téma - a kiežby i intenzita pocitu ). Je to zaujímavý experiment, otázkou ale je, aká je v dnešnej nedobrej slovenskej kinematografickej dobe pravdepodobnosť, že ľudia uprednostia podobný film pred pohodou domácich papúč v teplúčku hrdinov Paneláku, Ordinácie a všetkých Andy Krausovín ?! Mimochodom, vulgarizmy v najdramatickejších chvíľach posobili nezmyselne a samoúčelne. 2mínus. ()
Keď film začal, mal som pocit, že sledujem akúsi paródiu na psychologický film. Vojaci nepôsobili ako Nemci, kamera sledovala močiaceho vojaka a či išli spolu na pochod, kde sa mohli hocikedy obaja zastreliť bez rozruchu, ale neurobili to. Potom som si začal uvedomovať, že film má nádhernú hudbu a ten scenár nie je až tak zlý. Postupne film gradoval až k silnému psychologickému záveru, kde spomenuli, že naša pozemská spravodlivosť sa líši od tej nebeskej. Že si naším ľudským jazykom ťažko odpovedáme na nadpozemské veci, skrátka hlboké, až sa to ťažko chápe. Určite by som si chcel prečítať nejakú literatúru od Leopolda Laholu, poprípade vidieť sfilmovaný iný jeho film, ale toto ma ozaj prekvapilo, navyše prostredie bolo úžasné. Film pôsobí nereálne, ale zároveň nie je ani ľahko pozemský, nie je to povrchnosť, herci sú takí, akí sú, niekomu môže vadiť ich hranie, ja som si ich hranie vysvetľoval istou nadnesenosťou. Film by som ohodnotil na horšie štyri hviezdy, ale zároveň by som ho odporučil k zamysleniu, k úvahám, niekedy až príliš prchko a nezmyselne tvrdo reagujeme na našu tvorbu, nie je to tak naivné a hlúpe ako to vyzerá. Pred niekoľkými mesiacmi by som možno na to reagoval negatívne a s veľkou kritikou ako niektorí z vás, dnes však chápem, že to hovorí viac než mnohé efektné filmy. ()
Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. ()
Snaha sa cení. Toto bol zaujímavý pokus o artový film (úspešne) a drámu vystavanú na dialógoch (už nie tak úspešne). Ak by som sa na to pozeral v divadle, tak si to vychutnávam, ale film je primárne vizuálne médium a tu sa miestami dostavovala nuda. Faktom ostáva, že možno tretina dialógov vo mne evokovala pocit zbytočného opakovania ideí, občas až jalovosti. ()
Sledujem Slovensku hudbu /od cias Ursinyho ....../, sem-tam si precitam nieco od slovenskych autorov v dobrej viere, ze sa niekedy aspon priblizia autori ku klasikom 19. storocia. Slovensky sport je takisto v pohode sledovat, dokonca aj na politiku sem tam kuknem. Ale co som kedysi aktivne sledoval, a teraz uz to nejde, su slovenske filmy. A prave kvoli Rozhovoru s nepriatelom, Polcasu Rozpadu a podobnym "nadheram". 8 % ()
Ak by som sa na Rozhovor s nepriatelom pozeral ako na prvy slovensky film po velmi dlhej dobe, asi by som nebol tak kruty, avsak chcel som ho sledovat ako sledovavam filmy obycajne, podarilo sa. Novy slovensky film o rozhovore medzi jednym nemcom a jednym slovakom, je v podstate dost velka katastrofa. Herci nehraju, akoby len prednasali slova v dramatickom kruzku (to plati aj pre Borisa Farkasa,ktory ma mimoriadne sklamal). Pseodoremarqueovske kvetnate reci vyznievaju ako dialogy v blbej telenovele, nehovoriac o tom, ze nemecky vojak skvele ovlada slovencinu, coho dovod nie je cely film vysvetleny. Film ma vsak velmi pekny hudobny podmaz a v suhre s nadhernou prirodou vzniklo niekolko skutocne vydarenych zaberov. Dalsim velkym pozitivom je uvodna titulkova scena, kde hovori Stefan Kvietik. 1,5/5* ()
Film som nevidel - nebudem hodnotiť. Ale chcem tento priestor využiť na menšiu úvahu. Slovenská kinematografia je na tom zle. Nie, to je slabé slovo - je v riti! Je pomaly zázrak ak sa ročne urodí aspoň jeden slovenský film (jeden!!!!!!). A keď sa tak stane, väčšinou to sú chuťovky ako Konečná stanica a Vadí nevadí. Po dlhšej prestávke zase raz prichádza nový slovenský film, ktorý by rád naštartoval záujem našich divákov o domácu tvorbu. Slovenskí diváci si totiž úplne odvykli očakávať od slovenského filmu čosi iné ako totálnu zhovadilosť. A tu sa ukazuje aká "šťastná" voľba Rozhovor s nepriateľom naozaj je. Ľudia nechodia do kina, na filmy nie sú peniaze a keď sa nejaké konečne nasyslia, investujú sa kam? No predsa do projektu o druhej svetovej vojne, o partizánoch a nemeckých vojakoch. Komu toto príde ako dobrý nápad, môže s kľudným svedomím od teraz o sebe prehlasovať, že stratil kontakt s realitou. Keby takýto projekt prišiel uprostred niekoľkých iných (samozrejme z iných žánrov), možno by ani nepôsobil od veci. Ale ako jediný slovenský film široko ďaleko? Stačí si len prečítať obsah filmu a buď budete krútiť hlavou, alebo sa smiať. Som skalopevne presvedčený o tom, že slovenský divák by išiel do kina na slovenský film, ku ktorému by mohol mať nejaký vzťah. Koľko bolo slovenských vojnvých filmov? Koľko "hľadaní princípov ľudskosti"? Ja to poviem presne - plná prdel. A nikoho to už nezaujíma. Absolútne nikoho. Pár pseudo-umelcov? Tí tržbu neurobia. Rozumnejšie by bolo natočiť niečo zo súčasného života (keď chcete á la Samotári) - tzn. niečo čo by ľudí zaujímalo. Ale natočiť to civilne, filmovo (nie s divadelným prednesom) a pútavo. Zostane to medzi nami bola sračka aj preto, lebo Miro Šindelka film musel napchať kopcom ťažkých umeleckých a symbolických záberov. Samozrejme zhola zbytočných a filmu neslúžiacich. Je treba prestať sa pokúšať robiť samé hĺbavé umenie a urobiť skrátka normálny inteligentný film. Verím, že diváci by na taký film prišli už len preto, lebo kvalitný slovenský film by bol úkaz pomaly biblických rozmerov. Takže - prestaňte točiť a financovať Rozhovory s nepriateľom a skúste dať priestor niečomu, takpovediac ľudovejšiemu. Nemyslím Kameňák, ale pokiaľ sa má slovenská kinematografia vzchopiť (a už by KURVA bolo na čase), musí si niekto niekde uvedomiť kade vedie cesta. A drámy z druhej svetovej vojny ňou rozhodne nie sú. ()
Looooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooool, že dráma. Nezvládnutá inscenácia, alebo predvianočná akadémia vystresovaných prvákoch na gymnáziu ešte možno hej, ale dráma lol na druhú. Neviem čím to je, že súčasná slovenská tvorba sa nevie vymaniť spod chomúta strnulosti, nezaujímavosti a nerôznorodosti. Tento názor nosím v sebe od čias prvých slovenských pokusov po rozpade ČSFR ako napríklad: Na krásnom modrom Dunaji, Fontána pre Zuzanu 3, či seriálová pseudotvorba v podobe Paneláku, Podkrovných priestoroch, Ordinácie v ružovej záhrade, Profesionálov a podobných zlátanín. Ani v tomto filmovom prešľape sa neodchýlili tvorcovia od spomenutých manifestov onej skostnatenosti a nevybočili z rámca totálnej filmárskej šede. Komplikované dialógy vedené medzi hrdinami by boli ťažko stráviteľné a pochopiteľné aj pre samotného Perikla, ktorý toto umenie ovládal bravúrne. Tu sa dočkáme akurát existencionalistických a morálnych rečí bez následnej dejovej zaujímavosti, tak to vyzerá keď nie sú peniaze, money, pieniądz a v neposlednom rade aj peníze. Z niekoľkých vyumelkovaných dialógov, strhaných hercov a pár snehových gúľ nemôže nič lepšieho ani vzísť ako tento zmetek. Ziapoty na celý dom a akcia žiadna. Ziapoty na celý byt a zmysel žiadny. Samé ziapoty, ale veď predsa tak sa film nerobí, nadobudnutý dojem slovenských "hercov" zo svojich divadiel, že treba naziapať, čo hrdlo stačí je nepostačujúci v dnešnom svete konkurencie, ktorá sa uberá úplne iným a podľa mňa správnym smerom. ()