Deň náš každodenný

Slovenský pokus o formanovské "cinema verité". Velmi mě zaujal nápad obsadit filmovou rodinu rodinou skutečnou, filmu to dodalo zajímavou šťávu. Hrozně mě bavila matka, její živelnost a citlivost. Scény s ní, hlavně ty, kdy se baví se žačkami, které vyučuje klavír, mají neskutečnou sílu ("To je strašné."). Naproti tomu otec je takový dost trouba. S odstupem času zajímavý pohled na to, co se (a zda vůbec) se něco změnilo. Zaujal mě např. necílený důkaz tehdejšího rozdělení rolí v rodině, kdy matka, původem Češka, která tu a tam utrousí český výraz, se evidentně nejvíce bavila s dospívající dcerou, která od ní ta česká slůvka (jako jediná z rodiny) pochytila a běžně je v mluvě užívala. Naproti tomu starší syn se zcela potatil a ve scénách, kdy mu spolužačka takřka skákala do kalhot buranštěl stejně, jako jeho otec. V tomhle ohledu velmi zajímavé. Kromě toho, některé ty holky byly neskutečně krásné. (19.03.2015)

Tak tu by som sa pozastavil nad tým, kde končí dokumentárny žáner a začína hraný, pretože ja si myslím, že som bol svedkom hraného filmu. Dnes podobne točí svoje filmy Seidl, ale tam, kde je všetko hrané podľa scenára, repsektíve postavy síce improvizujú, ale na základe nejakého podkladu, tam sa nachádzame na pôde fikcie. Čo neznamená, že film nepôsobí skutočne ako zo života. Možno ak by som si preštudoval, ako film vznikal, jeho dokumentárny charakter by som uznal. Tento prístup nám ukazuje, že ak sme sledovaní popri každodenných činnostiach, pocit toho, kto nás sleduje, je trápnosť zo situácií a pocit, že ja sa tak predsa nechovám, ja som normálnejší. Pointa je v tom, že to nie je pravda :). (07.11.2014)

Aj Slováci majú svoju rodinu Homolkovcov? Kto by to bol povedal?! Tento film som v telke nikdy nevidel, a preto bol pre mňa na DVD veľmi príjemným prekvapením. Realita konca 60. rokov zachytená cez všedné problémy a pocity jednej učiteľskej rodiny z Nitry je o to sugestívnejšia, že sa skladá zo "surových" útržkov každodenného života, s ktorými sa každý dokáže okamžite stotožniť. Žiadne zbytočné ozdoby, žiadny prešpekulovaný scenár, civilné výkony nehercov, nenútená tragikomika. Rodičia Ravingerovci trápne riešia otázky sexuálnej výchovy dospievajúcich detí, tie sa snažia preniesť cez prvé náznaky lásky a frustrovane hľadajú cestu von zo sociálno-spoločenskej kazajky. Záverečná scéna s vlakom odchádzajúcim do Rakúska hovorí za všetko... (08.11.2008)

Odcizený dokumentární pohled výmluvně vypovídá o marném maloměšťáckém kuklení do prostředečnosti, mylně pokládané za život, ale to je jeho jediným kladem. Sám se totiž nabízí jen jako prostředek eventuelní nápravy, a není tak kritický, ale jen škodolibý. Jistě, lze ocenit přesné odpozorování zevního a odvahu k jeho záznamu, ale obojí zde doprovází krotkost, a výsledek tak působí vlažně, kompromisně - jako nedílná součást toho, co popisuje. (20.02.2014)

Majstrovksé dielo, ktorého infraštruktúra a zameranie sa do života jednej obyčajnej rodiny je komplexné a uveriteľné. film balancuje medzi fikciou a realitou, medzi hraným a dokumentárnym filmom a neskutočne pôsobivá Krivánková réžia iba prispieva k tomu že nedokážeme uchopiť ani jednu s týchto možností, pretože čo sa nám raz javí ako skutočnosť v ďalšej scény znázorňuje niečo čo pôsobí ako fikcia. Grossmannová kamera je akobysom to povedal. len striktne zachytáva události. Nie je zaujímavá, len tam skrátka je. ale to asi krivánek zamyšľal. Dôležité je pokotknúť že neherci predviedli naozaj herecké výkony. Akoby z oka vypadli trebárs aj tej mojej rodine. ich starosti, stažovanie radosti, plus je tu veľmi dobre a atiež pekne naivne načrtnutá línia lásky, ktorá ale naozaj mohla asi tak vyzerať. v tej dobe aj čase. Rozhodne sa jedná o skvelý filmový zážitok a na poli sociálnych dokumentov určite odporúčam na školách zo sociálnych zameraním pretože bez servítky predložiť život rodiny tak ako to bolo vtedy a ako je tomu aj dnes, sa len tak nenájde a v tomto Krivánek dosiahol prvenstvo a to robí s tohoto filmu frašku najpravdivejšiu. (25.12.2008)