Reklama

Reklama

Mlčící vesnice

  • Česko Tichá ves (festivalový název) (více)
Dokumentární / Krátkometrážní / Drama / Válečný
Československo / Velká Británie, 1943, 36 min

Obsahy(1)

The Silent Village je britský propagandistický film z roku 1943 ve formě dokumentárního dramatu. Byl záměrně zfilmován jako pocta hornické komunitě v Lidicích, které byly místem děsivého nacistického zvěrstva 10. června 1942 vyhlazeny, všichni dospělí muži byli zastřeleni a ženy a děti byly poslány do koncentračních táborů, které jenom někteří přežili. Zprávy o masakru vyvolaly šok ve Spojeném království, zvláště v hornických oblastech těžby uhlí. Film rekapituluje události v Lidicích, ale transporty do Jižního Walesu k hornické komunitě měly indikovat, co by se mohlo stát v případě, kdyby německá invaze do Velké Británie v roce 1940 byla úspěšná, pak by podobná zvěrstva současně páchaná v okupované Evropě byla páchána i ve Velké Británii. Film také ukazoval proti čemu a za co Britové bojovali. (Wikipedia)

(více)

Recenze (5)

Ondracius 

všechny recenze uživatele

LFŠ 2012: Zajímavý nápad a hodně jsem byl zvědavý na jeho provedení, ale vůbec mě to nechytlo. Nechalo mě to víceméně chladným a tak krátká stopáž mi přišla nekonečná. Hvězda za nápad. ()

Reklama

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Mega rýchla reakcia na brutálne udalosti v Lidiciach, ktoré napriek pomalému šíreniu správ našli odozvu v šírom svete a Lidicami boli pomenované aj novonarodení či dediny aj v ďalekom Mexiku. Toto filmové spracovanie má byť poctou natočenou snáď ani nie rok po tragických udalostiach. Všetko je sústredené do Walesu a akože tam sa stalo niečo podobné. Samozrejme realita nekorešponduje, ale je to len taká snaha uctiť si poukázaním na krutú realitu, tvorcovia v tom čase nemohli mať ani tušenie, ako presne všetko okolo Lidíc prebiehalo. ()

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Logický propagandistický ťah v Británii. Mal za úlohu podnietiť domáce myslenie, že dnes sa to stalo v Protektoráte Čechy a Morava a zajtra sa to všetko môže opakovať aj v Británii. A keďže cieľom propagandy je šírenie informácii a názorov s cieľom ovplyvniť verejné mienenie a medzi jej nástroje patria aj ľudské vášne a strach, ideálnym riešením ich spropagovania bol film. A tak padlo rozhodnutie vytvoriť film v baníckej komunite v Británii čo najviac podobnej Lidiciam. A tak dokumentárny film rekapituluje udalosti od atentátu na Heydricha až po masaker v Lidiciach v baníckej dedinke Cwmgieldu v Južnom Walesu. Tu sa simuluje úspešná nemecká invázia do Veľkej Británii a následné páchanie zverstiev, ktoré boli páchané v okupovanej Európe, aj na britských občanoch. A práve propagandistický ťah nám ukazuje, proti čomu a za čo Briti bojovali. Veď nenaplnenie operácie Seelöwe z roku 1940 bolo mementom pre Britániu po celú dobu 2. svetovej vojny. Perličkou je, že britskí baníci (a nie len oni) pod vedením doktora Barnetta Strossa, ktorý založil fond Lidice shall live (Lidice budú žiť), vyzbierali na obnovu Lidíc okolo 1 milióna libier šterlingov. A práve z týchto peňazí sa v roku 1947 začala výstavba obnovených Lidíc.A posledná perlička k tomuto filmu, český spisovateľ Viktor Fischl v rokoch 1940 až 1945 aktívny účastník československého zahraničného odboja v Londýne v roku 1943 napísal poému pod názvom "Mrtvá ves" a zhoda názvu s týmto filmom zaručene nebola náhoda. ()

farfalla 

všechny recenze uživatele

Zajímavý způsob jak natočit ve válečném období dokument bez možnosti cestovat na dané místo a s omezeným rozpočtem. Samozřejmě, musí se brát do úvahy, že kdyby britská propaganda neměla zájem zpropagovat osud Lidic po světě, těžko by se našly peníze. Tento dokument patří do kategorie - ´připomenutí za co bojujeme´. Přepis událostí z českého do velšského prostředí je dost schématický. Pravděpodobně se všechno muselo připravit narychlo a také se muselo počítat s účastí neherců, kdy velké akce na kameru asi nepřipadaly v úvahu. Díky českým dětem, o které se už britské rodiny staraly, měli v Británii povědomí o situaci v Čechách. Osud ´hornického´ městečka Lidice se dotkl nejen Cwmgieddu, ale například i hornického města Stoke-on-Trent, kde každý horník přispěl jednodenním výdělkem do britského fondu ´Lidice Shall Live´ na obnovu Lidic. Za tyto peníze se pak po válce postavily první domy v Lidicích. ()

Galerie (2)

Reklama

Reklama