Pátek třináctého

Piatok 13 prišiel do kín 2 roky po Halloweene a tvorcovia sa ani nesnažili zakrývať, že ho vykradli: úvodné drastické prejavenie zla relatívne nesúvisiace s neskorším dejom, nezastaviteľný vrah a orientácia na tínedžerské postavy s dôrazom na ich sexualitu, čo v tých dobách rovnalo sa smrti, dospelí sú z deja až na výnimky vyčlenení, aby mladistvým nemal kto pomôcť. Je prekvapivé, že namiesto úbohej kópie sa zrodil fenomén, ktorý sa s Halloweenom a Nočnou morou z Elm Street zaradil medzi základný pilier slasherov a v nasledujúcich desaťročiach dostal množstvo sequelov, remakov a crossoverov, ktoré zarobili stovky miliónov dolárov. On sám sa potom stal pojmom, legendou a žánrovou klasikou. Dokonca vytvoril samostatnú odnož slasheru: tzv. „táboráckú“ alias camp slasher (ďalej napr. Sleepaway Camp). Tvorcovia sú na seba zbytočne prísni, ak o svojom poklade hovoria ako o kópii. Ono to vlastne s Myersom až tak veľa spoločného nemá. Miestami je to naopak dokonca diametrálne odlišné. Kým tvorcovia Halloweenu stavili na mesto, Dušičky, napätú atmosféru a gore obmedzené na minimum, banda okolo režiséra Cunninghama si naopak vybrala letný tábor v čarokrásnom lone divokej prírody s jazerom a táborom pre deti, namiesto ponurej jesene siahla po vrcholiacom lete plného kúpania a opaľovania a gore nie že obmedzila na minimum, ale ho práveže vyhrotila extrémnym, na tú dobu šokujúcim spôsobom. Nenajala naň totiž nikoho menšieho, než klasika gore splatteru Toma Saviniho (a jeho kamoša Tasa N. Stavrakisa, práca oboch pánov bola nezabudnuteľná v Romerovom Úsvite mŕtvych). Pánov v ich krvavom úsilí bezprecedentne podporil zanietený kameraman Barry Abrams. Atmosféra bezstarostného letného tábora je parádna, ale najlepšie na nej je, že sa do nej postupne zákerne zakrádajú nepríjemné predzvesti veci budúcich. A tie veci vôbec nie sú príjemné. Napr. neustále povedačky miestnych o „prekliatí“ tábora pri Crystal Lake. Kasting je sympatický; hoci tu nájdete aj Harryho Crosbyho (syn legendárneho speváka a herca Binga Crosbyho), viac zaujme Walt Gorney ako Bláznivý Ralph (vrátil sa aj v dvojke), začínajúci Kevin Bacon, fajn ústredná hrdinka v podaní Adrienne King a samozrejme Betsy Palmer. Betsy nadávala ako zle platená kuchárka, scenár považovala za sračku a napokon v tom hrala len vďaka tomu, že sa jej pokazilo auto a potrebovala si zarobiť na nové. Hoc je jej prínos do série nespochybniteľný a mrazivý, neviem, či sa mierne nezveličuje. Herečka má totiž vo filme dá sa povedať len hŕstku scén. Ale zas o to nezabudnuteľnejších. Prijatie snímky divákmi bolo rozporuplné. Rodinný príslušník herečky Jeannine Taylor dokonca vyhlásil, že zažil vojnu a toto bolo horšie. Stavanie na násilí a sexu mnohým nevyhovovalo, z filmu sa každopádne stal hit. Len behom prvého víkendu zarobil okolo 6 miliónov, do roka a do dňa vznikla dvojka a jednotka pri skromnom 500-tisícovom rozpočte zarobila šialených 60 miliónov, čo z nej na desaťročia urobilo jeden z komerčne najúspešnejších hororov v histórii. Inak, vedeli ste, že legendárny Manfrediniho hudobný motív nie je zmesou náhodných (pa)zvukov, ale ide o „kikiki-mamama“ (teda o začiatky slov „kill“ a „mamma“, čo sú slová, ktoré vo finále hovorí istá postava)? A všimli ste si, že hudba znie len v scénach s vrahom? A že ruky Betsy Palmer vo finále sú podozrivo chlpaté? Sú to totiž ruky jedného z maskérov. Na snímke vo viacerých funkciách vypomáhal budúci solídny hororový režisér Steve Miner, ktorý následne natočil dvojku a trojku. Slávne finálne vynorenie v scenári nebolo; vzniklo dodatočne po tom, čo film videl producent a napadlo mu, že by to na koniec chcelo nejakú šupu, že tomu niečo chýba. Režisér to tam teda dal, hoci mu to k predchádzajúcemu konceptu nesedelo. Možno i preto sa „poistil“ a zaklincoval to scénou v nemocnici, kedy je vlastne ono vynorenie svojím spôsobom popreté (alebo nie?). (23.10.2004)

Slasher, který jsem si musel pustit na pátek třináctého. Jedničku jsem viděl už několikrát, ale zdá se mi to pokaždé o něco slabší a slabší. On je vlastně celkem jednoduchý. Vraždy jsou jednoduché a jakoby nedotáhnuté do konce (ve své době to ale splnilo účel). Na dnešní dobu z toho ani nejde strach a proto kdo se na to podívá poprvé nyní, tak ho to ani nemůže zaujmout. (13.09.2013)

Když jsem shlédl Jasona X, říkal jsem si, že je to hodně špatný film, ale sakra ten Jason musí bejt borec. Jason X Fredie mě ještě víc ujistil o "tom klukovi s brankářskou maskou a velikou mačetou" a byl Frediemu velmi dobrým soupeřem. Pak naše vase skvělá televize Nova pustí 14náctého v sobotu (ano, den po pátku 13náctem... tohle by klukům z Hollywoodu neuniklo!) v 23 hodin a něco minut první díl jeho N-talogie. Čekal jsem a dočkal se. Bohužel výsledek mě zklamal natolik, že i ty dvě hvězdičky jsou ještě dost nepřiměřené. Škoda, že nemám chuť dát téhle slátanině, která mě vůbec nevyděsila a která svou vírou v sílu spojení matka-syn pohnojila začátek celé série. Budiž vám někdy odpuštěno... (27.10.2006)

Priemerný slasher. Označenie, s ktorým absolútne súhlasím. Ibaže v tej dobe (a žánrovej etape, ktorej predchádzala), bol priemer nastavený ešte pomerne vysoko. Napätie ujde a vraždy sú celkom vynaliezavé, zato scenár je slabý, réžia béčková a záporák na smiech. Aj tak som ale pomerne spokojný. Neviem, asi je to tými osemdesiatymi rokmi. PS: Strašne som nadržiaval Robbi Morgan. A čo z toho, keď umre ako prvá... (19.02.2013)

První camp slasher, jehož scénář nepřekračuje sofistikovanost strašidelné historky od táborového ohně, ale má to stylový úvodní titulek s rozbitím skla, pěkné holky, parádní gore od Saviniho, ikonický hudební motiv a památnou závěrečnou lekačku. Což není špatná bilance, ale kvůli absenci děje mě to s odstupem času jako celek nudí. Napínavá mi přijde jen scéna v umývárně, ale prostředí tábora u jezera mi osobně přijde atraktivnější, než americké maloměsto (Halloween) nebo předměstí (NOES). (22.10.2006)