Bukowski: Born into This

"Jaká je vaše definice lásky? Láska? To je něco jako...znáte tu ranní mlhu, když se probudíte než vyjde slunce? Trvá jen chvilku a pak se vypaří. Láska je prostě mlha, která se vypaří s prvním zábleskem reality." ...Mohla bych ho poslouchat celé dlouhé hodiny. Dívat se na něj, nahlížet do jeho duše, být zase o krok blíž k jeho osobnosti. Zajímavým momentem tady bylo, když začal vyprávět o svém vztahu k otci. Peklo s velkým P. A on to vše definoval s inteligencí jemu vlastní. To jak vnímal lidi a věci kolem sebe, jak se nebál je rozebrat do hloubky mě k němu dodnes přitahuje. Hned při prvních záběrech na jeho tvář jsem se začala usmívat a pak už si jen vychutnávala vyprávění o ženách, chlastu, lásce, sexu, životě. Bylo to fascinující jako sám Bukowski! (27.08.2013)

Z akademických sračiek do neprikrášlenej reality. __ Prežil si toho naozaj veľa. Od hrubého týrania otcom, cez pokročilú formu akné, až po finančnú krízu a nie príliš vydarené žitie na okraji vtedajšej spoločnosti. Bukowski je naozaj zvláštna persona, ktorá si zo svojej minulosti dokázala zobrať ponaučenie, psychicky sa obrniť voči okolitým názorom spoločnosti.. a ako sám povedal: „Svět patří těm, co se neposerou. __ Naozaj solídne spracovaný dokument, ktorý aj cez svoju skoro 2-hodinovú dĺžku diváka nenudí. P.S. Pokiaľ si myslíte, že o "Hankovi" viete už naozaj všetko, tak vám hovorím - neviete! Veľkú časť stopáže totiž tvoria autentické zábery z jeho života + rozhovory obsahujúce nemalú radu poriadne tvrdých otázok na telo. (15.07.2011)

Obranná hradba zatrpknutého cynika Chinaskiho je prelomená a náhľad priamo do Hankovej obývačky poodhaľuje a skvele dopĺňa udalosti a životné zvraty známe z kníh. Je to skvelé pojítko a fanúšik má výbornú príležitosť si chronologicky utriediť, čo a ako sa dialo. Fanúšikovské nadšenie známych osobností je milé rovnako ako celý tento dokument, ktorému nevadí ani dlhšia stopáž. (26.06.2016)

Pokud jste opravdový bukofil, v dokumentu není bohužel příliš mnoho nového, co by jste se o o něm dozvěděli. Vše již bylo řečeno v jeho knihách nebo jeho biografiích. Aswell, o Bukowském se krásně čte ale trochu hůř se na něj kouká .) Část kde mluví o Rourkovi je přitažená za vlasy, v jedné jeho knížce se můžeme dočíst, "v jednom interview jsem se poněkud nešťastně rozpovídal o člověku, kterého mám jinak rád a vážím si ho. Od té doby jsme se stali nepřáteli." Ten člověk byl právě Rourke, který v knize Hollywood vystupoval snad jako jediná normální postava vůbec. Jo a nevěřím Bonovým kecům, že by na něj Bukowski tancoval. Silně pochybuji, že to z jeviště vůbec mohl vidět. Penna a Waitse naopak chválím, protože Penn byl opravdu jeho přítel a Waits je víceméně Bukowského klon .) (28.01.2016)

Bukowski bol čurák. Kedysi som na jeho textoch poriadne frčal. Zaujali ma svojou jednoduchosťou. Boli stručné, jasné a priame. Niečo ako Hemingway, ale Bukowski sa ešte menej na niečo hral. Dalo by sa povedať, hoci so mnou určite mnohí nebudete súhlasiť, že nechcel povedať nič. Nič. Proste nič. Nič o tomto svete, nič o ľuďoch, nič o zmysle života. Nemal prakticky žiadne ambície. Písal iba o prostredí, v ktorom sa pohyboval a o ľuďoch, ktorých poznal. Nebolo v tom nič viac. Ale, paradoxne, práve tým, síce nechtiac, ale to nevadí, hovoril o svete, ľuďoch a zmysle života :-) Jeho svet, to bola stoka. More alkoholu, hodiny sexu so ženami ešte zúfalejšími, než bol on sám (a to už fakt bolo čo povedať), zamestnania, ktoré z duše nenávidel od prvého dňa a prežívanie zo dňa na deň. Nebolo dôležité, kde bývate. Stačila jedna izba v zavšivenej ubytovni. Nebolo dôležité, čo jete. Stačila jedna snickerska na 24 hodín. Nebolo dôležité, s akými ženami spal. Úplne v pohode stačili najlacnejšie prostitútky. Dôležité bolo len jedno. Aby mal prachy na chľast a cigarety. Bolo to svojím spôsobom úbohé, hnusné a strašné, ale ak sa vám to nepáčilo, nemuseli ste to čítať. Nikto vás nenútil. Mne ľudia ako Bukowski nie sú sympatickí, ale jeho poviedky a knihy boli zaujímavé (niektoré viac, niektoré menej). Jeho priamočiare texty ma zaujali nielen ako čitateľa, ale aj ako autora, vyjadrujúceho sa skôr krátko a priamo, než chodením okolo omáčky na dvadsiatich stranách, počas ktorých aj tak nič nepoviete. Bukowského otec ho ako malého strašne týral a bil a nakoniec z neho vyrástlo to, čo vyrástlo. Pri sledovaní tohto dokumentu som sa čudoval, že mu nikdy neruplo v bedne, nezabil pár ľudí a neskončil na elektrickom kresle. Bol to hororový človek, ktorého by som nechcel mať za suseda. A tento film to dokazuje. A nenarážam iba na moment, v ktorom tento odpudivý ožran brutálne ukopal (!) pred kamerami (!!) svoju frajerku (ktorá bola zrejme ešte väčším skrachovancom, ako on a tak si ho následne oficiálne vzala za manžela!!!). Sledovať tohto človeka, to je čosi strašné. Hrozne vysiľujúce a nepozerá sa to dobre. Ak sa zaujímate o Bukowského život a dielo, určite si to pozrite, ale občas vás napne na vracanie, občas budete nadávať a celkovo sa budete občas nudiť, lebo je to dlhé a od istého momentu stagnujúce. Ináč, zaujímavé je Bukowského názor na Mickeyho Rourkea (ktorý stvárnil jeho alterego Henryho Chinaskiho v Barfly). Bukowski sa k nemu nevyjadruje zrovna lichotivo, pritom mal s Rourkeom množstvo spoločných vecí (mimoriadne komplikované detstvo a samodeštrukčný systém napríklad). (20.07.2017)