poster

Sokol ga nije volio

Drama

Jugoslávie, 1988

Režie:

Branko Schmidt

Scénář:

Fabijan Sovagovic

Producenti:

Bogdan Žižić
(další profese)

Komentáře uživatelů k filmu (2)

  • Ekser
    ****

    Sokol naozaj nemal dôvod , aby Šimu, ako gazdu mal rád. Zaujímavo vykreslená súbežná rovina utrpenia na jednej, ako aj na druhej strane.(5.9.2013)

  • Daddko
    *****

    Len na upresnenie, je to Chorvátska vojnová dráma, réžia Branko Šmit (nie Schmidt). V hlavnej úlohe sediaka a otca Šimu hrá Fabijan Šovagovic´ (1930-2001) na motívy ním napísanej divadelnej hry . Jeho syna Benoša hrá jeho skutočný syn Filip Šovagovic´ vo svojej prvej väčšej filmovej úlohe . Sokol je krásny vraník (kôň). Dej filmu sa odohráva v Slavónii od roku 1943 a končí prvými rokmi budovania socialistickej Juhoslávie s komunistami a ich povojnovými praktikami na typickej Chorvátskej dedine. V roku 1943 obyvateľstvo aj rodiny sú rozdelené: Ustašovci, partizáni ale Šima chce zostať neutrálny. Priatelí sa s jednými aj druhými aby zachránil syna pred povolaním do nemeckej armády. Benoš je však nájdený Ustašovcami a nakoniec sa k nim musí pridať. Vojna je na konci, ako víťazi sa vracajú partizáni a Titova komunistická ideológia (ten to mal v hlave tuším od narodenia). Nastáva revanš a doplácajú na to Ustašovci, niektorí postrielaní, niektorí „len“ v pracovných táboroch (Goli otok a pod). A ďalšia etapa je kolektivizácia. Aby zachránil syna Benoša z pracovnéto tábora otec Šima odvzdáva pôdu novým pánom. Vraník Sokol je akýmsi synonymom časov, má aj dobrého aj zlého pána. Tento film sa nelíši od iných Chorvátsky filmov vo vzťahu k ich fašistickej minulosti za WWII. Okolo Ustašovcov sa chodí po špičkách, po smrti Tita sa začala šíriť nová verzia - to komunisti zapríčinili nenávisť a nespravodlivosť. Chorváti akoby chceli pozabudnúť na to že pobili cca 1,0 mil Srbov, Židov, Rómov aj vlastných (komunisov). Tísíce Srbov bolo násilne prekrstených na katolícku vieru a ešte viac ich bolo vyhnaných. To sa asi biskup Strossmayer v hrobe obracal akých má následníkov, mimo iného sa snažil o dobré vzťahy s pravoslávnou cirkvou. Jasenovac bol asi najkrutejší koncentračný tábor zo všetkých za WWII, stredoveké mučenie kde sa k zabíjaniu používala aj sekera, kladivo a nôž. Vypichnuté oči sa ukladali do vedier a ukazovali návštevníkom a novinárom, to bolo priveľa aj na otrlých SS -manov. Po vzniku samostatného Chorvátskeho štátu v r. 04/1941 sa Chorváti pasovali na árijcov ako potomkov Góttov a neskoršie vznikli 2 Chorvátske divízie SS pod nemeckým velením. Je tiež zaujímavé že klasický film o Jasenovaci (typu Sobibor, Saulov syn...) nebol nikdy a nikým nafilmovaný (pokiaľ viem). Len strohé dokumentárne filmy. A Jasenovac v Chorvátsku nebol jediný koncentrák.(8.2.2019)