พลอย
Ploy
Režie:
Pen-Ek RatanaruangScénář:
Pen-Ek RatanaruangKamera:
Chankit ChamnivikaipongHrají:
Ananda Everingham, Lalita Panyopas, Apinya Sakuljaroensuk, Porntip Papanai, Thaksakorn Pradapphongsa, Pornwut SarasinObsahy(1)
Manželský pár Witt (úspešný majiteľ reštaurácie) a Dang (kedysi slávna thajská herečka) sa po siedmych rokoch vracajú do rodného Thajska, Bangkoku, na pohreb zosnulého príbuzného. Na hoteli Witt stretáva dievča, mladú žena, menom Ploy. Žiarlivosť a podozrievavosť jeho ženy naštartuje psychologickú drámu, v ktorej manželský pár musí riešiť vlastné existenčné otázky. (baruss)
(více)Recenze (9)
Naladovo skrz identicke formalne prvky "dvojca" Ratanaruangovho predchodzieho filmu Invisible Waves. Hmatatelna vyprazdnenost ludskych dusi a odcudzenost i medzi najblizsimi, tema vlastna to casto nielen azijskemu "artu", je velmi presvedcivo budovana hlavne skrz zvukovu zlozku - tlmena hlasitost dialogov a permanentny "hluch" sposobujuci akusi malatnost postav, pomalost plynutia casu a zaroven i vtahovanie divaka do stavu blizkeho hypnozy. Pocit zalahnutia v usiach spominanu odcudzenost silno podtrhuje a i banalny pribeh zintenzivnuje. ()
Jmeno rezisera Pen-Ek Ratanaruanga, ktere mimochodem znamena "je nejlepsi", vam nemusi nic rikat a jeho tvorba vam muze byt neznama, ale rozhodne si muzete vybavit jeho hlas, protoze byl vypravecem v Obcanu psovi. Ploy, snimek ozpevovany v kritikach jako navrat autera, rozhodne neni ducharskou a ani komedialni podivanou, jak by mohla vetsina lidi s predsudky od Thajcu cekat, ale necim mezi Wayward Cloud a Battle in Heaven. Pribeh odehravajici se od pate do desate hodiny ranni/dopoledni a zamerujici se na par prave prozivajici krizi a mladou holku cekajici na svou matku (titulni Ploy] na jedne strane a "parem" pracovniku v hotelu ma presne nedefinovatelnou lucidni atmosferu, ktera sice muze byt plna az erotickych fantazii, ale muze se zvrtnout i do nocni mury. Az tsai ming-liangovska podivana, v niz se stridaji sceny s manzelskym parem s vyjevy sexualniho dovadeni hranicicciho se soft-pornem, usti v poklidne hudebni cislo zpivane pokojskou. Jak je vystizne napsano v "Plot Summary: na IMDb: "Every relationship has an expiration date. Every relationship needs its fantasies...some more real than others." ()
Dopředu jsem se díky rešerším na netu trochu obával, že Ploy se ponese ve stylu jednoho díla páně Tsai Ming-lianga, u kterého jsem málem umřel nudou. Ale ne, jak jsem mohl zapomenout na předchozí režisérův snímek Invisible Waves (mimochodem zde hodně podceněný), jenž se mi před necelými dvěmi lety ve Varech tak strašně líbil, a kterému se Ploy relativní absencí hudby (krátké momenty, kdy zazní skladba z Ployina iPodu či z úst zamilované služebné, mají osvěžující účinek), hlučením, dlouhou kompozicí záběrů, náladou a uvedením diváka do stavu jakési hypnotické otupělosti, hodně podobá... Samotná Ploy je slovy Daeng "very cut" a snímek přes jistou tíživost a smutek a únavu v očích postav výslovně relaxační záležitostí. ()
Tu mladú by som vysekal... ()
..fascinujuco hlucny film, ktoreho hluk je v podstate len akymsi brnenim v usiach a nasledne rezonujucim v hlave..hluk, ktory vyplna priestor a prekryva dialogy nasledne odsunute do uzadia..a tento hluchy hluk sa dostava nad rovinu toho doleziteho, ktore sa v nom straca..ne-nudne monotonne, banalne..a predca fascinujuce a mozno aj smutno blizke.. ()
Film, ktorý svojim psychologiým rozmerom dokáže predčiť hocijaký film... Rozhovory v hotelovej izbe dosahujú nevýdaných hĺbok, také životné pravdy aké odznejú v tomto filme som už dlho nepočul. Škoda, je len jediné, že ten film sa nepodarilo udržať po celý čas len v tej jednej hotelovej izbe, mohla to byť paráda. Priestorovým expadovaním deja strácajú rozhovory na hĺbke. Hodnotím tento film veľmi kladne.... a doporučujem. ()
Jsem si celkem jistej, že je to výborně natočenej film, ale na mne to bylo chvílema až moc wtf a k tomu navíc mi nosný téma nebylo nijak blízký, čímžto pádem jsem se nudil a nudil a občas i divil. Šedesátka. ()
Snímka režiséra Pen-Eka Ratanaruanga z roku 2007 je pozoruhodným pohľadom do stereotypného manželstva dvojice Wita (Pornwut Sarasin) a Deang (Lalita Panyopas), ktorého katalyzátorom je príchod mladej Ploy (Apinya Sakuljaroensuk) do ich hotelovej izby. A bez toho, aby vlastne čokoľvek urobila, sa roztáča pomyselný kolotoč udalostí, s ktorým režisér Ratanaruang výborne pracuje. Určite minimálne v dvoch tretinách filmu. V rámci nich rozpovedá pomerne komorný príbeh (vzhľadom na množstvo hercov a využitie výpravy) v jednom bangkokskom hoteli, ktorý sa vyznačuje predovšetkým skvelou pomalou atmosférou. Tá v sebe spája mimoriadne dobre technicky zvládnutú, takmer až intímne fungujúcu kameru Chankita Chamnivikaiponga, pasujúcu ambientnú zvukovú zložku, ako aj kvalitnú psychológiu postav, ktorá sa odráža predovšetkým v rozhovoroch dvojice Wita a Deang. A zmienku si takisto zaslúži aj zakomponovanie snových pasáží do filmu. V Ratanaruangovom diele ich síce nie je veľa, ale predovšetkým tá prvá je priam majstrovsky zvládnutou scénou so skvelým strihom v jej závere. Plusom tejto snímky je do veľkej miery zároveň jej nepredvídateľnosť. Zásadné dejové zvraty síce film neponúka, ale takisto sa nevyvíja smerom, aký možno divák na začiatku očakáva. Preto o to viac mrzí, že snímka má v závere klesajúce kvalitatívne tendencie, ktoré značne ovplyvňujú celkový dojem. Ploy je napriek tomu zaujímavým dielom so schopnosťou zapôsobiť predovšetkým svojou atmosférou a technickou stránkou. A práca s psychológiou postáv a balansovanie na pomedzí reality a sna takisto nie sú na zahodenie. ()