Yugoslavia: Death of a Nation
Hudba:
Debbie WisemanHrají:
Robin Ellis (vypravěč), Slobodan Milosevic, Franjo Tudman, Radovan Karadžič, Ratko Mladić (a.z.), Boris Jelcin (a.z.), Hillary Clinton (a.z.) (více)Obsahy(1)
Dokument, ktorý mapuje rozpadnutie Juhoslovanskej federatívnej republiky v priebehu desiatich rokov od smrti prezidenta Josipa Tita až po uväznenie posledného prezidenta Slobodana Miloševiča. (andykovac)
Recenze (21)
Jak dokument velmi dobře rekonstruuje řetězec událostí, které nevyhnutelně eskalovaly ve zničující válku, tak prakticky zcela pomíjí roli OSN a Evropského společenství, které mají máslo na hlavě úplně stejně jako všechny zúčastněné strany. Čerstvost dokumentu je patrná především na dnes již těžko představitelných komentářích od politiků a oficírů, kteří později mohli komentovat už jen z Haagu. ()
Keď som si po rokoch začínal myslieť, že z dokumentárneho súdka už nič lepšie ako Made in America neuvidím, prišlo toto (a neskôr OUaTiI). Treba vidieť... (17.10.2018) (28.5.2022) ()
V rámci možností dosť objektívny a faktografický dokument, navyše je fakt vyčerpávajúci a na pôdoryse piatich hodín poskytuje dosť komplexný pohľad na juhoslovanskú krízu. Chýbal mi akurát jeden diel, ktorý by sumarizoval udalosti pred smrťou Tita; čo bolo naviac, tak to hlavne posledný diel, ktorý je skoro celý o vyjednávaní mieru - dohadovanie každého kilometra bude baviť fakt asi len najväčších juhoslovanských fetišistov. Každopádne je to skvelý dokument, plný autentických rozhovorov so skoro všetkými zúčastnenými a poskytuje unikátny dobový pohľad na krízu, čerstvý niekoľko mesiacov. ()
Seriál podrobně popisuje nástup Miloševiče k moci a další politický vývoj v Jugoslávii včetně nálad skupina obyvatel. Země, kde jsou nevyřízené účty z předchozí války jsou vždy rizikové. Válka to byla zbytečná. ()
Kvalitná a rozsiahla sonda do vzťahov na Balkáne, ktoré viedli k bratovražednej vojne, na rok 1995 veľmi objektívne spracované, hoci opäť ten jediný vinník sú zase Srbi. V tom čase neboli ešte všetky fakty na povrchu, nevedelo sa, čo sa stane s Kosovom atď. Komplet seriál: https://dokumenty.tv/the-death-of-yugoslavia-smrt-jugoslavije-komplet-1-6-dokument/ ()
Vyborne, cerstve, surove a objektivne spracovanie celeho rozpadu Juhoslavie. Zaroven asi najlepsi historicky dokumentarny cyklus, aky som doteraz videl. Takmer 30 rokov po danych udalostiach je zaujimave vidiet, co sa nasledne udialo s hlavnymi aktermi konfliktov. ()
Jedním dechem. Perfektně poskládaný - tuším i objektivní příběh pod kůží dlouho hníjícího a najednou zvesela bublajícího nacionalismu, který se postupně otevírá čím dál víc... Jak známo - nikdy není ta "dobrá" strana - buď jsou ti co tlačí a nebo ti co oplácí. Do toho všeho UNPROFOR se svým podivným váhaním (i tím co v dokumentu nezaznívá - nutné radosti jako šmelina) a na závěr zničehonic vyskočí mírotvůrce. Kdyby k tomu možná nedošlo, nedošlo by k řadě jiných řetězivých okolností, které v dokumentu nezazní explicitně (poslední věta "že zatím je klid" však cosi nazančuje i to když člověk vidí, co se děje s dr. Kadadzicem ci Milosovicem - koneckoncu i Mladicem). Co je však kromě samotného faktu války něčím otřesné - je blízkost - je to necelých 1000 km. K zamyšlení... ()
Jeden z nejpusobivejsich dokumentu o valecnem konfliktu, co jsem kdy videl... ()
Mimořádné dokumentární dílo, jenž přesahuje běžnou kinematografii. Jedná se o materiál pro historické bádání. Na základě výpovědi hlavních aktérů popisuje rozpad socialistické Jugoslávie, až po konec válečné vřavy v roce 1995. Abnormálně složitá problematika války v Jugoslávii je zde přehledně vysvětlena. Každý si může udělat obrázek o jednotlivých národech, etnických a náboženských skupinách. Zkusím nebýt alibistický a zhodnotím hlavní národy. Chtě nechtě bylo hlavním hybatelem Srbsko, potažmo jeho satelitní etnický stát v Bosně (Republika srbská) - ten nakonec Miloševičovi způsobil velké problémy. Ano, srbové mají hlavní díl viny, ale Chorvaté nebyli o nic lepší. Pouze jim nahráli okolnosti. Bosna a Hercegovina byla kořist pro oba. Prémií byli muslimové, ovšem nelze to srovnávat se současnou migrační vlnou z blízkého východu (Afriky). Srbsko totálně prohrálo, což se ukázalo, až za nějaký čas (opustil je i věrný spojenec - Černá Hora). Nakonec ztratili i prapůvodní příčinu rozpadu Jugoslávie - Kosovo. V Evropě neexistuje více ponížený národ (právem/neprávem). Frustrace Srbů musí být nekonečná...94%. PS1: V roce 2015 se kvalifikovala Albánie na fotbalové ME. Srbsko ze stejné skupiny nepostoupilo. Navíc albánská provokace při vzájemném zápase měla nakonec nečekanou arbitrážní dohru (výhru) v jejich prospěch. Klasická ukázka protěžování oblíbenců a dvojího metru vůči "zlým" Srbům. PS2: V roce 2015 vypadá nejrizikověji na Balkáně Makedonie, kde se časem může opět rozhořet konflikt. Také Kosovo je stále hnisající rána a zatím spící pohroma. ()
Nedokážu si představit, jak by takový film vypadal, pokud by vznikal dnes, po "osamostatnění" Kosova a válečných "soudech" v Haagu. Takhle mi to sice příjde občas trochu na nějakou stranu ujeté, ale pořád je tam spoustu nezabarvených informací, možnost přímo se vyjádřit pro všechny strany. ()
Dokument zajímavý především díky době vzniku. Tím, že ho BBC vysílala již v roce 1995 tu jsou náhledy z obou stran, což už samo o sobě přidává na objektivitě. Drobné tendenčnosti se sice ani tady nevyhneme, v rámci možností jde ale o velmi podrobný popis událostí, které na celou dekádu ochromili velkou část Evropy. ()
Kulervoucí! ()
Překvapivě zdroj poměrně objektivních informací. Na druhou stranu je úplně vynechána negativní role ES i OSN, což se ale dalo čekat. V dokumentu se nám dostává pohledu ze všech stran, svůj názor na věc prezentují zástupci všech republik bejvalý Jugoslávie, a divák má tak možnost si udělat svůj vlastní názor. Vypovídají prakticky všechny klíčový osobnosti tohoto konfliktu, některý záběry jsou unikátní. Pro ty, co se chtějí o této válce něco dozvědět, můžu doporučit! ()
Myslím, že velmi dobře postavený dokument, který mi konečně ujasnil složitou situaci na Balkáně. I tak ale pořád nevím, proč ta válka vlastně byla... ()
Vynikajúci dokument o smutných udalostiach, ktorý sa snaží krok po kroku a v súvislostiach popísať vojny v Juhoslávii. ()
Exkluzivnym dokument robia autenticke zabery a rozhovory s ludmi, ktori v danom case boli lidrami svojich narodov a dnes spolocne za mrezami hraju karty v Haagu. Az na toho hlavneho hraca, Milosevic totiz uz dohral ()
Veľmi dobrý dokument. Unikátne je na ňom hlavne to, že dali priestor na vyjadrenie reprezentantom všetkých znepriatelených strán a že bol robený prakticky časozbernou formou počas hlavnej várky konfliktov a tesne po nich. Napriek pár prehliadnutým detailom (mohli sa ešte trochu hlbšie venovať eskalácii politických a ekonomických problémov po Titovej smrti v 1980om) je to stále veľmi podrobný a precízny dokument. A z hudobného motívu Debbie Wisemanovej len tak sála zúfalstvo, ktoré dané konflikty priniesli... Päť hviezd je jasných. P.S. Do diskusie som pridal príspevok, kde je podrobný prehľad všetkých aktérov vystupujúcich v dokumente. ()
Skvělý dokument, který pro mně alespoň částečně rozkryl zákulisí a motivy jugoslávské války... ()
Nechapu, jak je tu napsany, ze v tom hraje AH. Jinak suprove udelanej dokument - asi prvni vec, kterou jsem dal v EN zneni celou. Dobry je, ze jsou tam postoje vsech stran (par protagonistu uz je po smrti) a jak to ukazuje zvracenost vudcu Srbska a nejen jich... Valka je hnus a tohle to ukazuje, ze nic a nikdo neni cernobily. ()
Z mojej strany je to na rozhraní 4 a 5 hviezd, pretože tento dokument je o veľmi vážnych udalostiach, kde o život prichádzali ľudia a nebolo všetko najsprávnejšie spracované. Dokument by mal začať nejakou históriou o tomto území, pretože vojna sa týkala sporov, ktoré sa niesli už dlhšie, aj taký Ratko Mladić stratil otca pri bojoch s Ustačovcami počas 2. svetovej vojny, kedy navyše podobne ako počas 1. svetovej vojny a aj v iných vojnách na Balkáne prebiehali etnické čistky, napríklad spomeniem ustašovský koncentračný tábor Jasenovac. Takéto udalosti proste zakorenili nenávisť v týchto ľuďoch a aj napriek tomu ako sa pretvarovali, boli falošní. Úvodu chýba aj história udalostí na Kosove, pretože tam niekde započalo toto všetko po smrti Tita, ktorý pevnou rukou otvoreného komunistu vládol týmto krajinám, no urobil aj chyby, ktoré neskôr vyplávali na povrch. Tie reči, že Srbi, ktorí sa Miloševićovi na Kosove sťažovali boli výmysly, neboli pravdivé, pretože dnes už vieme, že Albánci sa jednoducho snažili cez svoju ideu Veľkého Albánska postupne ukrajovať územia na Kosove a aj keď tam boli mnohí mierumilovní moslimovia, napríklad aj Srbi tam majú časť svojich obyvateľov s moslimským vierovyznaním, tak wahhábisti alebo provokatéri skrátka boli. Nebudem vylučovať, že si možno niečo tamojší Srbi aj vymysleli, veď koniec koncov sa cítili v Juhoslávii ako národ, ktorý by nemal byť utláčaný, ako národ, ktorý tvorí akési srdce celej krajiny. Napríklad aj kvôli tomu, že mali na svojom území hlavné mesto, boli najpočetnejším národom, navyše možno niečo vycítili v Miloševićovi, ktorý bol viditeľným kariéristom, populistom a pred kompromismi zjavne preferoval nacionalistické myšlienky, no tak mierne vyhrotená atmosféra namiesto nejakých policajných čistiek prerástla v to, že Milošević sa dal strhnúť nacionalizmom a vojensky šiel riešiť tamojšiu situáciu. Zastaviť vášne mal však možnosť, no nebol otvorený nejakému dialógu, pritom kosovský albánec Azem Vllasi, ktorý sa s nim dostal do sporu bol za celkom mierové a férové riešenia. Bublajúci nacionalizmus a nezhody, ktoré tam boli sa vyhrotili stále silnejším a neústupným jednaním Miloševića v prospech Srbov, čo sa vyhrotilo až do odchodu slovinskej delegácie po výsmešnom odmietaní ich návrhov na straníckom zjazde, no a tam sa prakticky rozpadla Juhoslávia. Chorváti sa postavili na stranu ukrivdených Slovincov, našli si zámienku, aby dali do popredia svojich nacionalistov na čele s Tuđmanom, vybavili si zbrane, ich odhalené klamstvá ešte viac pobúrili Srbov, ktorí sa začali obávať o rozpad krajiny, až cez snahy o odzbrojenie a prevzatie opätovenej kontroly prišlo k vojne, kde sa centrom sporu stalo aj srbské územie Krajina, kde tamojší Srbi chceli zostať v Juhoslávii a Chorváti chceli, aby patrili územne pod ich novovznikajúci štát, skrátka tam, kde sa dal urobiť kompromis, tam ho nikto nespravil a územia menšín do ohňa len benzín priliali ako sa vraví. Nakoniec sa nacionalizmus nevyhol ani Bosne a Hercegovine a vojna sa nielenže rozrástla, ale aj potiahla o viac rokov. V dokumente mi príde, že nakoniec sa všetko začalo zvaľovať na Srbov, aj keď je pravda, že jedného ich hrdloreza Željka Ražnatovića alias Arkana nespomenuli. Bosniak Naser Orić je v dokumente ukázaný priam ako ten, čo len bránil svoj národ, pritom to bol zločinec. Taktiež Chorvát Ante Gotovina, ktorý sa podieľal na etnickom vyčistení Krajiny od Srbov akoby v tomto dokumente nefiguroval. Izetbegovićovi zahraniční moslimskí mudžahedíni tu tiež neboli ukázaní. Všetko to tým pádom vytvára lepší obraz na Chorvátoch a Bosniakoch, čo je zlé. Úlohu provokatérov zo zahraničia, ktorí mali provokovať nielen Bosniakov, ale aj Srbov a iných, tu v podstate nespomenuli, to sa odhalľuje až teraz napríklad vďaka Robertovi Baerovi. Je to dosť oficiálny dokument hrajúci sa na objektívny už len tým, že dal možnosť vyjadriť sa vodcom tých krajín, no nie je investigatívny. Práve útoky pod falošnou vlajkou, možno niektoré len údajné, nielen pri Srebrenici, ale ja v Sarajeve, ktoré napokon viedli k bombardovaniu Srbov, by sa tu patrilo tiež rozobrať. Úloha Nemcov, ktorí mali v rozpade tiež svoje prsty, tu nie je veľmi výrazne ukázaná. Nezmyselné váhanie mierových síl a Európskeho spoločenstva tu tiež nie je tak zvýraznené ako by malo byť, pretože OSN nejednala podobne ako v Rwande a v oboch prípadoch zlyhala. No a potom nastúpilo NATO a hrátky o územia falošných vodcov krajín, ktorí využívali utrpenia svojich ľudí na svoje politické ciele a dokonca občas si napľuli, iste často oprávnene, aj do vlastných radov, napríklad Milošević alebo Šešelj. Mladić zas tým, že po čase bol mysľou už mimo, len priťažil svojej krajine a Karadžić tiež zohral svoje. Vtedajší politici viac ublížili svojim krajinám ako pomohli, čo nakoniec malo za následok rozdrvenie srbskej Krajiny, vyhnanie Srbov zo Sarajeva, ktoré obliehali a masakrovali tam aj vlastných, ktorí sa dali na obranu multietnickej Bosny a po konfliktoch s NATO aj prischnutiu nálepky na Srbsku, že bolo hlavným agresorom, k čomu prispela aj Srebrenica a nakoniec im zbombardovali krajinu za opätovné neskoršie riešenie situácie v Kosove, pár rokov po tomto diele. Nakoniec z toho v úvodzovkách vyšli víťazne vyšli Slovinci, Chorváti, Bosniaci, čiastočne Čiernohorci, praví juhoslovanskí komunisti vyšli ako porazení, lebo nedokázali extrémizmu často aj z vlastných radov zabrániť a zomierali nakoniec niektorí aj pri pomoci inému národu, než z ktorého boli. Macedóncom Srbi a Albánci priťažili a Srbi vyšli ako porazení, napriek tým hrátkam o územie na záver pred Daytonskou dohodou. Na tomto diele môžte uvidieť, že nič nie je čiernobiele, vidieť tú zvrátenú diplomaciu a šach s bežnými ľuďmi, kde sa brat obrátil proti bratovi a neodpúšťalo sa viac než len iné vierovyznanie, či iná národnosť. Navyše okrem OSN zlyhali tiež Rusi. Boje sa veľmi rýchlo prebehli, niečo sa preberalo konkrétnejšie, niečo vôbec, dosť sa skákalo, preto k obrazu o tej vojne nestačí, aby ste vzhliadli len tento dokument, ktorý vám však môže pomôcť aj tak výrazne. Môže to slúžiť k tomu, aby ste videli, ako rýchlo môže skončiť multietnická federácia, ak sa nezatočí s nacionalizmom a povyšovaním sa a dohody, ktoré mali byť na začiatku sa diali až na konci pod hrozbami z vonka. Tu je aspoň vidieť, že rozpad Juhoslávie mimo nej mnohým vyhovoval a dnes si jej jednotlivé štáty podmanili, až ju smerujú k opätovnému zjednoteniu v Európskej únii, koľká irónia, koľká zbytočnosť krvipreliatia. () (méně) (více)