Oborona Sevastopolja

První ruský celovečerní film. Rusové se v roce 1911 vzmohli:) Díkybohu za wikipedii, jinak bych ten film vůbec nepochopil. Obsah: Schůze vojenského námořnictva v Sevastopolu: admirálové se dohodnou, že potopí vlastní lodě, aby zabránili cizímu loďstvu vstup do přístavu. Potopení naší flotily: Po výstřelu z děla se jedna loď potopí. Ženy staví opevnění: připrava na nepřítele. První útok na Sevastopol 1854: armády se střetnou, na bojišti zůstane mnoho mrtvých. Admirál Kornilov a jeho smrt: admirál je postřelen a v nemocnici zemře. Na Kamčatce: vojska se přesouvají. V týlu nepřítele: námořník Koška se proplazí do nepřátelských pozic a pod palbou zajme jednoho nepřítele. Ve čtvrtém bastionu: opevnění je dobyto Turky. Děti pomáhají obleženým. Admirál Nachimov: admirál nařídil obranu čtvrtého bastionu. Mezi životem a smrtí: vojáci před bitvou tancují. Útok na Sevastopol 1855. Smrt Admirála Nachimova. Sestry ošetřují raněné. Schůze spojeneckých vojsk: velitelé z Anglie, Turecka a Francie se dohadují o dalším útoku na Sevastopol. Třetí útok. Generál Chrulev jede pro pomoc. Smrt Kapitána Ostrovského. Ústup na sever: vojáci prchají ze Sevastopolu, ale slibují, že se vrátí. Následuje asi pět minut dokumentárních záběrů znázornujících válečné veterány... ______ Díky tomuto filmu člověk dostatečně ocení Ejzenštejnovu revoluční práci. PS: Z filmu se dochovalo pouhých 39 minut, tato část byla opatřena novými mezititulky. (21.01.2011)

Kdybych si nepřečetla komentáře, nevěděla bych, co se tam vlastně děje. Viděla jsem velmi zkrácenou verzi a jsem upřímně ráda, protože i tak to bylo nudné a zdlouhavé. Buď se jedná o boje, kdy člověk netuší, kdo bojuje s kým, nebo zrovna umírá nějaký generál, nebo vojáci zrovna tančí. Bez znalosti historického pozadí, se kterým tvůrci počítali, je dílo nečitelné. Kamera je statická, herecké výkony nulové, protože záběr je většinou na celé masy lidí. (06.09.2022)

O snímku sa dá povedať prakticky to isté, čo o námetovo a štýlovo podobnom filme INDEPENDENTA ROMANIEI z roku nasledujúceho. Výpravnosť a veľkoleposť bojových scén je na úrovni Griffithových spektákloch ( teda aspoň režijne to zaostáva ) a minutáž, je tak isto na svoju dobu nesmierna ( aj keď mnou videná verzia je ,,iba,, 59 minút dlhá). Problém je v tom, že aj napriek všetkým technickým finesám, snímok obludne nudí. Rusi si proste museli na všetko dokonalé počkať na Ejzenštejna, Pudovkina či Dovženka. (18.04.2017)

Snímok fakt iba pre vojnových fajnšmekrov, prípadne fajnšmekrov predpotopnej kinematografie, v žiadnom prípade nie pre masy. Veľmi jednoduché a čo je podstatné silne statické zábery, dlhé zábery na pár vojnových udalostí, ktoré sú vždy predznačené medzititulkami, napr. Smrť admirála xy, následne Smrť generála yx atď. V závere sú predstavené tváre priamych ruských aktérov rusko-tureckej vojny (neskôr aj ďalších mocností) - samozrejme sivovlasých veteránov, ktorí sú obvešaní medailami - tie vážu viac ako krehké telá starcov. Nechcene vtipným momentom v podaní hercov alebo aj strihu sa divák nevyhne. Nad všetko však vytŕča najväčší prvok - a tým je nuda - ak niekoho snímok nudiť nebude, tak sa môže považovať za už hore spomenutého fajnšmekra. (09.02.2021)

Prvý ruský dlhometrážny film vynikajúco ilustruje viaceré hodnoty a vlastnosti panujúcej triedy východného impéria, platné v každom jeho doterajšom režime. Všetko dianie v záujme vyššieho národného cieľa, absencia individuálnych príbehov, kolektívny hrdina ako dejinotvorná sila, zapojenie žien a detí do bojových akcií (kopanie zákopov, presun bojovej techniky, zbieranie delových a nevybuchnutých patrónov deťmi), heroická oslava strnulých tvárí dôstojníkov a zobrazenie ich obetavého položenia života vo víre bojových akcií, masové scény, dojatie obyčajného ruského človeka nad stratou veliteľa, či vojnovej techniky, zahltenie deja výlučne bojovými scénami. Jediná, ako-tak vybočujúca epizóda z nalinajkovanej línie, je tanečná vsuvka, kde hrá vojenská kapela, muži v podrepe ostošesť tancujú kazačok, tancujúce ženy neúnavne udávajú tón. Bola nakrútená mimochodom, ako svedectvo zábavy štábu pri nakrúcaní filmu. Do výslednej podoby bola pridaná dodatočne, pri finalizácii výsledku. Celok trpí opakovaním neveľmi pútavo spracovaných bojových scén, absenciou emócií a príbehov individuálnej odvahy, zrady či dobrodružstva, nezrozumiteľnosťou konania, plynúcich i z veľmi diétnych medzititulkov a množstvom portrétov hrdinov vojny - v úvode a závere filmu. Nepochopiteľnosť scén však ide zrejme na vrub boľševickému režimu. Ten sa rozhodol z filmu vystrihnúť všetky scénky velebiace cársky režim (v Rusku panujúci do roku 1917), čím ho skrátil o vyše 40 minút a pôvodné titulky nahradil spomenutými riedkymi medzititulkami. Zachovala sa len takto oklieštene sprznená verzia. Neblahý osud takto upraveného diela zase dobre ilustruje búrlivé dejiny Ruska 20. storočia. Zaujímavosťou je, že pri dobových produkciách, okrem v kinosálach hranej sprievodnej hudby, za závesom sa pre zvýšenie kinoefektu vystreľovali reálne salvy z pušiek. Počas projekcií preto často musela byť vyhlásená prestávka na vyvetranie publika i kinosály, pretože tá bola plná pušného prachu. (27.09.2020)