poster

Tokio!

  • Francie

    Tokyo!

  • Německo

    Tokyo!

  • Jižní Korea

    Dokkyo!

  • Slovensko

    Tokio!

  • Velká Británie

    Tokyo

Drama / Fantasy / Komedie

Francie / Japonsko / Německo / Jižní Korea, 2008, 110 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Chrustyn
    **

    Dva francouzští a jeden korejský režisér nám přinášejí tři povídky z japonského Tokia. Dosti svérázné povídky dalo by se říci. Každý režisér má svůj osobitý styl a druh vyprávění ale popravdě mi ani jedna povídka nesedla. Nejedná se o standardní povídky ale spíše o jakási těžce pochopitelná experimentální díla. Alespoň já je moc nepobral.(22.5.2009)

  • Primitive
    ****

    Velmi zajímavý, kvalitně zahraný, ale hlavně skvěle vizuálně zpracovaný a originální pohled na Tokio. První část zaujala, druhá zase pobavila, ovšem ani jedna příliš neoslovila, prostě průměr. Naopak poslední kousek mě doslova dostal a hodně zvedl celkový dojem. Interior Design *** , Merde *** , Shaking Tokio *****.(7.5.2010)

  • psy.cho
    ***

    Nerád hodnotím poviedkové filmy ako celok, tak sa budem snažiť okomentovať to zvlášť. INTERIOR DESIGN - Ničím až tak zaujímavý príbeh so štipkou surrealizmu v podaní premeny ženy v...- 3*. MERDE - Už som mal tú česť sa stretnúť s postavou Denisa Lavanta požierajúcu kvety a všetko nepožívateľné v artovom filme Holy Motors a tak ako ma Leos Carax nedostal v HM, tak ani v poviedke v TOKIO - 2*. SHAKING TOKYO - Určite najzaujímavejšia poviedka, ktorá zachraňuje celý film. Pekne rozprávaný príbeh muža, ktorý kvôli žene opúšťa svoj dom po 11 rokoch. Natočené veľmi štýlovo a dávam 4*.(17.3.2013)

  • Tuxedo
    ***

    Téma osamění či odcizení a stranění se lidské společnosti v podobě nenadálé a poeticky prosté (Gondry - **), zpracováním i obsahem nezvyklé, neučesané a kontroverzní (Carax - ***) a nakonec milostné, citlivé a mile podivínské, jako i nenuceně alarmující (Bong - ***1/2). Zápletky v jednotlivých povídkách jsou však natolik ojedinělé, že by se jim mnohem lépe dařilo v celovečerním formátu, než ve zdejší, lehce nedopečené verzi.(2.6.2009)

  • Madsbender
    ****

    Dôrazný protipól utopickej sporiadanej japonskej spoločnosti, ako si ju bežný človek predstavuje. Folklórom technologicky vyspelej pokrokovej metropole dneška sa preplietajú výrazné autorské prvky tak typické pre tvorbu trojlístku režisérov. Symptómy dusiace obyvateľstvo moderného Tokia sú tu viac, tu menej elegantne prenesené do sveta ľahkého surrealizmu. Odcudzenie sa vo vzťahu medzi jednotlivcami i spoločnosťou je leitmotívom, okolo ktorého sa rozvíja pestrá škála vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, kde jedinec mení okolie a zároveň okolie mení jedinca. INTERIOR DESIGN (Michel Gondry) - Ako ťažké môže byť zabývanie sa v novom prostredí a nájdenie vlastného bytu, keď ste mladý a nemáte veľa peňazí, na to odpovedá vo svojej poviedke vždy hravý, vynaliezavý, vtipný a skvelým postrehom obdarený Michel Gondry. Príbeh mladého páru je civilným zobrazením problémov súvisiacich s bývaním v preplnenom veľkomeste, ktoré obohacuje o "urban legends" a záverečnú metamorfózu nešťastnej hrdinky do podoby, v ktorej konečne nachádza svoje právoplatné miesto a účel existencie. Väčšinové civilné pojatie s citlivým humorom mi ulahodilo, presne takáto drobná, i keď postupne do hrozivej absurdnosti grotesknej reality(!!) dovedená miniatúrna sonda bola presne taká, ako som dúfal. Ako metafora sa dá interpretovať pomerne jednoducho (samozrejme pod podmienkou, že som ju správne pochopil), čo k nenáročnému, ale skvelému príbehu s výborným hereckým osadenstvom prispieva kladne. S kamerou sa Gondry miestami perfektne vyhral. P.S.: Vďaka Subjektivovi za poznámku o "ľuďoch v medzerách", o tom som skutočne ešte nepočul. 85% /// MERDE!(Leos Carax) - Dekadentná egocentrická sans-art (netradične) exhibícia monštra Leosa Caraxa a jeho alter-ega Denisa Lavanta. Z kanála vylezia pán Merde (alias Hovno) a začne robiť to, čo mu ide najlepšie - šíriť strach. Svojim nápadným zjavom sa okamžite dostáva do centra pozornosti japonských médií a informačných tokov, a je po ňom vyhlásené pátranie. Keď je neskôr dopadnutý, rozbieha súd snáď ešte bizarnejší, ako on. Absencia schopnosti bezprostredne komunikovať a spoznať druhého bližšie, aby bolo možné pochopiť jeho konanie a motiváciu, sa ukazuje v dobe, keď nám prístup k akejkoľvek informácii zaistí pár kliknutí na internete alebo zapnutie televízie, ako úplná a beznádejná. Na samotnej poviedke je zaujímavé, že sa točila prakticky načierno (neviem ako je to dnes, ale z dokumentu o Caraxovej tvorbe je jasné, že v tej dobe bolo natáčanie na tokijských uliciach prinajmenšom veľmi problematické a úrady na to mali vlastný názor). Vďaka tomu je možné vidieť zábery (napr. scéna, keď Merde rozhadzuje granáty z mosta), ktoré boli natočené v rýchlosti na jeden pokus a prípadné efekty boli dorobené až neskôr. Inak je to však poviedka najslabšia a odkazuje na autorovu samoľúbosť (v scéne príchodu Jean-François Balmera sprevádzaného davom fotografov akoby pred nich predstupoval samotný Carax v opojení sebou samým). Zaujme snáď ešte zrkadlový opak Merdeho v podobe obhajcu Volanda, ktorých podobnosť a rozdielnosť zároveň zvýrazňuje jeho vonkajší výzor, ktorý je presným zrkadlovo otočeným odrazom. Ako som už spomínal, art to nie je, ale ľahšej interpretácii a uchopeniu ako celku to nepomáha. 70% /// SHAKING TOKYO (Joon-ho Bong) - Východoázijský fenomén "hikikomori" v akcii. Na tému agorafóbie bolo natočených mnoho zaujímavých filmov, a Bong síce nevnáša príliš invencie do formy, zato zaujímavo rozvíja obsah. V jeho vízii je totiž hlavný hrdina, žijúci v izolácii od vonkajšieho sveta prvotným faktorom, ktorý spustí reťazovú reakciu a vlnu množiacich sa prípadov uzavretia sa pred zbytkom civilizácie, až kým nie sú ulice Tokia ľudoprázdne. Na pohodlnosť a naučenú dokonalú usporiadanosť života sa dá si zvyknúť ľahko, návrat po rokoch do normálu je však ťažký. Čo však človek neurobí pre lásku? Je tam cítiť tú kórejskosť a nenápadne som si spomenul na dušu osviežujúci kúsok Kimssi Pyoryugi, ktorý mimo iného rozoberá tiež túto problematiku. Celá poviedka je príjemne nenútená a skvele plynie, má krásnu kameru a výborného Terojuki Kagawu, ktorého perfektne dopĺňa krásna Jú Aoi (tie tlačítka sú perfektný nápad). Solídnych 80% ako pre túto poviedku, tak film ako celok. Ešte by som na záver vyzdvihol hudbu a vyslovil jedno želanie - viac takýchto filmov, prosím.(2.8.2014)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace