Iba deň

3,5 poviedok zo zúčastnosti, ktorých spojovacím prvkom je oprášenie starej kapely a uponáhľaný život dneška. Škoda, že si tvorcovia dali tak záležať na vystihnutie toho kúúlového (moderného) dneška, a trochu sa vykašlali na príbehy. Tie zovšednievajú a obrazne splývajú s tou otrasnou hudbou, ktorú máme možnosť počuť. Najlepšia je určite poviedka Basa s Donutikom v hl. úlohe. A nielen kvôli dobre Donutilovej slovenčine. Trochu pekvapilo, ako vo filme otvorene hovorili o kapitalistickom Západe (USA, Spain). (13.01.2016)

Pre film je nepochybne príznačné, že sa začína koncertom skupiny Bez ladu a skladu. Podobne ako táto "predrevolučná" kapela, aj film pôsobí, akoby opatrne, no sebaisto "kopal" do už slabnúceho, umierajúceho medveďa, v podobe normalizácie. Poetika je tu pomerne ľahká, optimistická - a to napriek všadeprítomnej depresívnej šedi sídliskových panelákov. Osobne mám problém s miešaním češtiny a slovenčiny u niektorých postáv (riaditeľka), prípadne slovenských postsynchrónov pri českých hercoch, no nie je to niečo, čo by sa nedalo prežiť. Príbeh ubieha rýchlo, je živelný, zároveň ide o hodnotný dobový artefakt, nie len po príbehovej stránke, ale aj účinkujúcimi osobnosťami (Jaro Filip, Bez ladu a skladu, či začínajúca Zóna A, ktorá v tej dobe ešte nepochybne nebola krajne pravicová :) Bol som sám zo seba veľmi prekvapený, že som o tomto filme predtým nepočul, myslím že ide o výraznú súčasť našej kultúrnej identity. (20.10.2021)

Odtnite mu hlavu nech nevytrčá z davu, armáda potrebuje rovné šiky, nebuděme sa maznať s nikým, aby neunikol našim zrakom, aby bol celý v našom zornom poli, aby sa neskrýval v mrakoch aby si nerobil po voly, aby neunikol nášmu právu, odtnite mu hlavu... Jeden den z doby normalizace - vtipně, se smyslem pro detail, bez zbytečných tragických nebo sentimentálních scén, ke kterým by se dalo lehko zlákat. A výborná muzika! (14.10.2007)

Štvoricu poviedok spája túžba prestarnutých rockerov oživiť starú slávu kapely z konca šesťdesiatych rokov spoločným zadžemovaním si kdesi v paži v rokoch 80. Popritom každý z nich rieši vlastné normalizačné srágory. Učiteľ na umeleckej škole je vysielaný na pololegálne koncerty, aby nabonzoval žiakov, popritom je zodpovedný za mierový alegorický voz s polystyrénovou zemeguľou, úradník a architekt rieši konflikt medzi pokútnym predajom záhrady a vlastným svedomím, no a bohémsky Jaro Filip zase problém s mladou milenkou. Chce si požičať kus aparatúry od pankáčov. Ide za nimi do garáže, no vyplaší ho prichádzajúci  voz Verejnej bezpečnosti. Myslí si, že ide o záťah na závadovú mládež, zatiaľ čo fízli potrebovali iba dať ošťať psa. (najvtipnejšia scéna filmu) Vcelku fádny film má ďaleko od odvážnych debutov. Oživuje ho hudba Michala Pavlíčka, dva úryvky  z piesní Zóny A (Útok na špicu hitparády) a Bez ladu a skladu (Zotnite mu hlavu) a zaujímavé pohľady na Bratislavu tesne pred prevratom v 1989, bez reklám, no v zásade pomerne šedivú, plnú aktuálne moderných trvalých na hlavách žien.  Výstižný komentár: dobytek (12.06.2021)

"Ak chcete peniaze a veľa slávy, zahoďte česť aj svoje ideály." vyřvávali v garáži pankáči hitovku od Zóny A, ale pro tři postarší rockery, o kterých jednotlivé povídky jsou, znamenala hudba víc, než zdroj prachů. Mně s nimi bylo celkem fajn, celkem jsem jim i rozuměl, ale problémy jejich civilního života mne nechávaly poměrně chladným. Zato Pavlíčkovu hudbu jsem si vyloženě užil a použití skladby Odnite mu hlavu od skupiny Bez ladu a skladu považuji za jasný důkaz toho, že ani socialistická cenzura nebyla vždy ve střehu. (20.07.2013)