Režie:
Štefan UherKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Svetozár ŠtúrHrají:
Jozef Kroner, Věra Tichánková, Jozef Úradník, Rudolf Jelínek, Sylvia Turbová, Milka Zimková, Karol Spišák, Ljuba Krbová, Viliam Polónyi, Vladimír Petruška (více)Obsahy(1)
Je dobré mít se kam vracet. Tragikomický portrét jedné rodiny... Starý rolník Martin Hudec (Jozef Kroner) se svou ženou (Věra Tichánková) zplodil a vychoval tři syny. Ti se rozběhli do světa a na rodnou vesnici jakoby zapomněli. Martin může jen závidět svému starému kamarádovi Imrovi, za kterým jeho syn jezdí pravidelně až z Paříže. Když přijde senoseč, Martin se družstvu nabídne, že poseká louku, která kdysi patřila jeho rodině. Rozešle synům telegramy, z nichž není zcela jasné, o co jde. Ušlápnutý Jano (Karol Spišák) a redaktor Martin (Rudolf Jelínek) přijedou s rodinami, nejmladší Fero (Jozef Úradník) dorazí sám ze studií. Ani jeden z nich by nepřijel, kdyby věděl, proč je otec sezval. Během dnů, strávených společně podle rodinné tradice, tak vyplavou na povrch letité i nové bolesti, střety povah, ale především málo uvědomovaný pocit, který nakonec převládne nade všemi ostatními rozdíly – že všichni, kdo se tu sešli, jsou jedna rodina. (Česká televize)
(více)Recenze (47)
Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo. ()
Riešenie rodinných vzťahov a to je všetko, nič na vyše. /40%/ ()
„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. ()
O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení. ()
Slovenská filmová tvorba je dnes prakticky mŕtva. To je smutné. Avšak potešujúce je to, že v minulosti sa aj u nás natočilo niekoľko titulov, ktoré môžeme hrdo nazvať zlatou klasikou. Do tejto neveľkej skupiny by som zaradil aj rodinnú drámu „Kosenie Jastrabej lúky“, ktorú natočil Štefan Uher v roku 1981. Hlavnú úlohu bravúrne stvárnil Jozef Króner. Ale i ostatní herci podali výborné výkony. Charaktery postáv sú ľudsky prirodzené, divákovi blízke. Je to dielo, ktoré ide do hĺbky medziľudských vzťahov. **** ()
Krásná hudba a příroda se snoubí ve slovenském filmu o povahách členů jedné rodiny. ()
Snímek v němž se řeší nostalgický vzpomínky na dětství, nynější problémy a vyhlídky na nejistou budoucnost. Pro mě je Kosenie jastrabej lúky takovým lidským filmem, kterej si na nic nehraje a přesto má svoje kouzlo a myšlenku. V hlavní roli vynikající(jak jinak) J. Kroner. ()
Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. ()
Herci i tvůrci předkládají přes rodinné vztahy i krásy a jedinečnost slovenské kultury. ()
Príjemný film určený pre všetky vekové kategórie, príbeh s poetikou slovenskej dediny, radosti z práce i s príležitosťou pre diváka dobre sa zasmiať nad podarenou komédiou (v niečom je film veľmi podobný českej klasike Na samotě u lesa). Film pozdvihuje po hereckej stránke slovenský klasik Jozef Króner, český hosť Rudolf Jelínek či herečky Zimková a Turbová. Pobavila jazda autom s francúzskym príbuzným, snaha dohoniť manželku na úteku v autobuse prostredníctvom zastavovania auta na každej zástavke, či neustále Jelínkovo citovanie z výrokov slávnych. Vedľa humornej línii však má tento film i niekoľko ďalších rozmerov, napr. zo začiatku film obsahuje prostredníctvom scén z natáčania TV reportáži takmer dokumentárne zachytenie činnosti a práce okolo kosenia lúky na slovenskej dedine (po rokoch, kedy tradičnú manuálnu prácu nahradili z veľkej časti elektrické pohonné stroje, majú tieto zábery o to väčší prínos). Rodinný príbeh, ktorý sa potom vo filme vyvíja, skrýva v sebe rozmer cesty prekonania vlastného trápenia a prehry, znovuhľadanie zmyslu života (pevný bod zemegule) postavy alkoholika. V popredí potom stojí myšlienka súdržnosti rodinných vzťahov a vzájomné pochopenie blízkych členov, ktorá sa dá označiť za ústredný motív filmu. ,,Schopnosť myslieť je podľa Aristotela to najpozoruhodnejšie. Ale ja by som povedal, že najpozoruhodnejšia je schopnosť cítiť. Cítiť druh druha, brat brata, syn otca a spoločne cítiť svoje korene..." ()
Film je zde, doufám co nejdéle ke shlédnutí https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/41397-kosenie-jastrabej-luky/29438141121 ()
Téměř pohádkově laděné hledání středobodu světa prostřednictvím konfrontace vesnických tradic (studánka, kosení), modernizace venkova (reportáž televize) a maloměšťáckých názorů. Konfrontace ženského a mužského světa, rodičovského a dětského pohledu. I přes zdánlivou jednoznačnost postav každý z dospělých prožívá svá malá (spálená záda) či velká dramata (nemoc). Herecky přesvědčivé, krásné lyrické pasáže doprovázejí přirozeně odvyprávěný příběh jedné rodiny "z pod hor". A vážnou rovinu - "Pro alkoholika zůstane středobodem krčma." - doprovází veselejší nota - "Attention!" / - "Ty už umíš francouzsky?"/ - "Některý výrazy už nám."/ - "A jak se řekne kosit?" ()
Takové příjemné, půvabné, poetické ohlédnutí.. můj dědeček také takhle sekal louku, plnou kopretin a jiného kvítí vzrostlého po kolena, naklepával kosu a brousek nosil v kapsičce.. Krásná role pana Kronera.. ()
Tatík pošle tři telegramy svým synům, aby za ním přijeli v neodkladné záležitosti. Synové přijedou i se svými ženami a dětmi a otec je obeznámí s tím, že půjdou sekat Jestřábí louku, která jim kdysi patřila. Tady mělo proběhnout vysvětlení o tom, že jim tu louku komanči sebrali, ale to by zase neprošlo cenzurou :). Během onoho víkendu se seznamujeme s jednotlivými postavami a dozvídáme se více o jejich vztazích mezi sebou. Něco tomu ale chybí, možná lepší obsazení, možná lepší scénář a celková koncepce příběhu. Možná by to chtělo silnější dramatizaci. Jeden opakující se hudební motiv mě úplně připomínal Krokodýla Dundeeho z prvního dílu :). ()
Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % ()
Za me prekvapive dobre rodinne drama, ktere ma zaklad v jedne neposecene louce! ()
Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% ()
Rodina vie pekne nasrať.. vlastne to robí skoro nepretržite.. - ale väčšina ľudí nič iného nemá. ()
Zakladatelský slovenský standard vztahového příběhu s venkovskou poetikou. Nestrhne ale ničím neurazí ()
Ako dostať svojich troch synov domov? Kosenie Jastrabej lúky má pripomenúť korene, odkiaľ sme a kam smerujeme. Žiadna dramatická dejová línia, len pohľad do života synov a ich manželiek, vyslovená - nevyslovená otázka o zabudnutých ilúziách a čistote charakterov. Našťastie necítiť socialistický realizmus a divák sa môže kochať aj rôznymi zvukmi dediny - svišťanie kosy na zarosenej tráve, kvákajúca hydina. Niekoľko životných múdrostí aj hlúpostí. Jozef Kroner tróni celej balade. ()