Mechanical Love
Mechanická láska
VOD (1)
Obsahy(1)
Schopnosť milovať a byť milovaný je jednou zo základných definícií ľudí. S prenikaním moderných technológií do nášho každodenného života, však prichádza možnosť redefinície – ako do tejto koncepcie zapadá umelá inteligencia? Režisérka Phie Amboová sleduje príbeh profesora na univerzite v Osake Hirošiho Išigura, ktorý vytvára geminoida – diaľkovo ovládaný duplikát samého seba – a chystá sa na svetovú premiéru, pri ktorej predstaví tohto robota svojej dcére a manželke. Další japonský vedec zasa na trh uviedol umelé tulenie mláďa Paro, ktoré robí spoločnosť osamelým, starým a mentálne postihnutým ľuďom, ktorým dokázateľne zvyšuje mozgovú aktivitu. Zviera - robot reaguje na hlas svojho majiteľa a dokáže si pomocou senzorov „zapamätať" i svoje meno. V súvislosti s týmito novinkami sa však nutne dostavujú etické otázky: Je správne nechávať niekoho v ilúzii, že je „milovaný" strojom, ktorý k nemu necítí to isté? Je možné tento cit vytvárať reverzne? A tiež otázka stará ako robotika sama: Pokiaľ nás stroje dokážu nahradiť, budeme tu ešte vôbec potrební? (oficiální text distributora)
(více)Recenze (2)
Veľký rozpor medzi spracovaním a obsahom... Obsah je pomerne nudný, ale spracovanie na vysokej úrovni,, prekrásne zábery, vynikajúce scény.. ()
Na tomto som sa skvelo pobavila, ale takisto ma to donútilo rozmýšľať nad vecami, nad ktorými sa bežne nezamýšľam, aj keď viem, že existujú. Výborný dokument, skvelo natočený, neobsahuje len prvoplánové obrazy a prehovory ľudí, ale takisto digresie do prírody s príjemnou hudbou, ktoré pôsobia odľahčujúco, v konfrontácií s vedou, ktorá je v dokumente prítomná. Takisto prostredie starobinca pôsobí veľmi na city diváka a myslím, že zámerom bolo ukázať, ako technika človeku pomáha, no na druhej strane môže byť aj nebezpečná - prinajmenšom môže ľuďom naháňať strach. Každý na mechanických domácich miláčikov reaguje inak. Niekoho pri nich bolí brucho, niekto sa na nich dokáže naviazať ako na živé tvory. Dokážu nahradiť osamelým ľuďom skutočný pocit spolupatričnosti, čo je pozitívum - nedokážu však lásku opätovať. Takisto androidné ani geminoidné roboty nikdy nebudú také isté ako ľudia. Vedci sa však týmto všetkým môžu zaoberať aj naďalej,ak ich to baví - teda ten v dokumente bol veľký workoholik ("Musíme nad tým viac rozmýšľať, aby sa nám o tom aj snívalo.") Neváhal pokusom podrobiť svoju rodinu - ako bude reagovať jeho dcéra na robota podobného jemu samému? Dokonca už riešil aj dušu robota - otázne však bolo, či vôbec aj človek má nejakú dušu. A takisto, každý človek zrejme vyžaruje inú auru (poniektorí vraj žiadnu), ktorá sa dá veľmi ťažko namontovať do robota. Pretože aura nie je silikón. O tomto všetkom bol tento výnimočný dokument a vo mne zanechal nové myšlienky. ()