April Showers

Psychologické drama založené na skutečné události popisuje tragédii na jedné střední škole, kdy sledujeme vše očima několika studentů a učitelů hledajících odpovědi a nový smysl existence po dni, který navždy změnil jejich životy. Režisér a autor filmu se nám na základě vlastní zkušenosti v tomto autobiografickém snímku snaží odhalit jak to vypadá uvnitř člověka, který se s takovým traumatem musí vypořádat. (11.11.2009)

Začiatok nového týždňa kdesi na typickej americkej strednej škole. Nič nenasvedčuje tomu, že tento deň bude iný, ako všetky ostatné. Lenže v tom sa rozozvučí požiarny poplach, nastane panika a z chodieb školy počuť streľbu. Pre všetkých, ktorí sa v budove nachádzajú, sa kompletne zmení ich život od základov. Krátka dráma režiséra Andrewho Robinsona, ktorý je preživším nechválne známej streľby na strednej škole Columbine v apríli 1999, chce v upravenom šate najmä vzdať hold všetkým, ktorí nielen v ten deň naposledy vydýchli. Režisér sa preto v snímke primárne nevenuje samotnej streľbe v škole, aj keď ňou pomerne rýchlo celý film začína, ale zameriava sa skôr na to, aký majú udalosti dopad na ľudí, ktorých priamo zasiahli. Študenti, učitelia, médiá, polícia, široká verejnosť. Všetci to vidia rovnako, no pocity v nich sú diametrálne odlišné. Divákovi sa naskytuje možnosť vidieť psychické rozpoloženie hlavných postáv po streľbe, ktoré je znásobené viacerými "flashbackmi" do minulosti. Vďaka nim sa vyjasňuje pomerne podstatná časť celého deja, dokonca možno povedať, že tá vôbec najdôležitejšia. A hoci sa to všetko na prvý pohľad môže javiť ako lákavá a zaujímavá záležitosť, treba povedať, že tomu tak, bohužiaľ, nie je. Dej sa síce snaží pôsobiť čo najlepším a najdôveryhodnejším dojmom, ale správne zafunguje na asi málokoho. V konečnom dôsledku je pomerne suchý, jednoducho pôsobiaci, v niektorých veciach až príliš priamočiary a miestami aj značne predvídateľný. Chýba v ňom veľké množstvo niečoho, čo by diváka skutočne naplno zasiahlo. Emócie v tom sú poriadne, ale sú takisto aj zlým príkladom toho, ako s nimi vo filme nepracovať. A veľmi podobné je to aj s hercami. Vo filme sa mieša mladá krv, ktorá sa urputne snaží, so staršou školou béčkového filmu, ale na konci diváka poriadne neoslní ani jedna z nich. Najhoršie je to však s komparzom, ktorému nemožno veriť ani nos medzi očami. Tie neuveriteľne falošné vzlyky a slzy pôsobia priam až tragikomicky. April Showers nie je viac než béčkovým filmom, ktorý v sebe má akýsi zvláštny nádych. Pojednáva o tragických udalostiach a ich dopade na ľudí, ale robí to iba s veľmi malou dávkou ľudskosti. Tá by mala byť hlavným pilierom celého filmu, ale necítiť ju z neho takmer vôbec. A to je zásadná chyba. Film totižto má potenciál, ale tvorcovia sa s ním nedokázali adekvátne a správne vyhrať. Snahu samozrejme treba oceniť, ale jedným dychom treba dodať aj to, že na tému stredoškolských masakier vzniklo veľké množstvo iných a najmä lepších filmov. (16.09.2017)

Hola Guys! =´) ...je těžké vůbec hodnotit dramata takového rozsahu, kde jde o životy všech. - ale pro jednu věc jsem ráda, že jsem April Showers viděla... : "I just have always thought we´d have more time..." - sic nelze sama sebe odejmout od morálního dopadu snímku, ale musím alespoň napsat tolik: vnímavá a výborná kamera, citlivé výkony a jeden z filmů, který je vkusně natočen s ohledem na jakýkoli cit, který taková tragédie dokáže vyvolat. - a musím napsat ještě jednu věc. Velice oceňuji, že se tento snímek nezaměřil na vysvětlování činu, který byl způsoben. Protože to vysvětlit nejde... "It´s just doesn´t have to be for nothing." (26.01.2014)