Otcové a synové

Padri e figli nie je zrovna takým konkrétnym filmom, kde by mohol Marcello Mastroianni naplno predviesť svoje herecké kreácie, keďže sa po prvýkrát na plátne objaví až po dlhšom čase (v druhej polovici), tým pádom je vari nad slnko jasné, že bude hrať iba druhé husle, čo je veľká škoda, pretože som očakával, že mu režisér Monicelli "dožičí" trochu viac hereckého priestoru, kedy by sa následne mohol plne realizovať, ale nakoľko mu scenár takúto možnosť vôbec neponúka, tak aspoň to málo, čo je na obraze, bohato postačí, no ale ani vtedy sa nedá úplne potvrdiť, že by ma stvárnením postavy Cesareho Marchettiho, nejakým, výraznejším spôsobom, oslnil. / Jestvuje na to aj patričná príčina, spočívajúca jednoducho v tom, že jeho herecký/režisérsky kolega, Vittorio De Sica, si totižto "skoro" celý film, ukradol výhradne len sám pre seba, lebo každú jednu scénu, v ktorej účinkuje, si jednoznačne nadmieru vychutnáva, čo zároveň podtrhujú jeho časté a trefné repliky, ušité priamo na mieru, rovnako ako aj šaty v jeho krajčírskom, domácom salóne, čo sa mimochodom k sebe hodí, čo poviete? Možno, ak by mali obidvaja počas trvania filmu spoločné výstupy, bolo by to určite oveľa zaujímavejšie, než v tomto prípade, kde mu pre zmenu väčšinou zručne sekundoval najmä Ruggero Marchi, čo nie je tiež najhoršou alternatívou ? \ Ak by som mohol následne trochu viacej predstaviť i samotné dianie, tak niekoľkí scenáristi, vrátane režiséra Monicelliho, sa predovšetkým sústredia na rodinné vzťahy medzi rodičmi a ich priamymi potomkami, ktoré sú nielen miestami dosť naštrbené, na čom môžu v podstate rozvinúť celú líniu udalostí, ťahajúcu sa naprieč piatimi rodinami, t.j. Corallovci, Blasiovci, Santarelliovci, Bacciovci, a nakoniec i bezdetní Marchettiovci (pozn.: nakoľko všetky páry ešte nemajú deti, preto sa zatiaľ zaoberajú inými záležitosťami), pričom na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa medzi sebou vôbec nepoznajú, ale zdanie zvyčajne klame, pretože sa nielenže dobre poznajú, a tak postupne do seba všetko zapadá, ako ozubené koliesko do hodín, i keď by som predsa mal určité výhrady... Neviem, či sa to zdalo iba mne, ale príbeh mi celkovo pripadal tak, že iba "stojí" na mieste, čiže sa podstatnejšie nikam extra neposunul, kvôli čomu som sa napokon rozhodol, že štyri hviezdičky sú na mňa príliš veľa.  / Na druhej strane mu čiernobiely, širokouhlý formát, vskutku svedčí, kedy divák uvidí množstvo obstojných záberov, ktoré by mu v opačnom prípade, mohli celkom uniknúť, čo by bola absolútna strata. \ Ak by som si mal na záver vybrať, ktorá "família" mi prišla, ako najsympatickejšia, tak si hneď (z)volím tú okolo Ines a Ameriga Santarelliovcov, ktorých podarený synátor Alvaruccio, sa postaral o kopec úsmevných situácií, napríklad, ako v úvodnej sekvencii počas športového zápasu... Jeho predstaviteľ Franco Di Trocchio má už 74 rokov, čo je už čo povedať. PS: Áno, a Antonella Lualdiová, je naozaj nádherná! / Zaujímavosť: Jej skutočným partnerom sa stal nie Sandro Bacci (Gabriele Antonini), ale Guido Blasi (Franco Interlenghi)! (28.09.2022) (méně) (více)