Chomsky & Cie

Informačne zaujímavé. Najmä pre tých, čo od Noama Chomského a podobných ľudí, zaoberajúcich sa mediálnymi hrami, nikdy nič nečítali a nevideli. Osobne ma zaujala informácia ako sa lingvisticky transformovali nacizmom sprofanované "oddelenia propagandy" na "oddelenia pre styk s verejnosťou" vrámci celkovej praxe zjemňovania názvov a že jedným z vplyvných premenovávačov bol aj Freudov synovec. Žiaľ, ciele dokumentu samotného sa tvorcom trochu vymkli z rúk, na začiatku bolo povedané, že Chomsky áno, ale že oni chú najmä upozorniť na množstvo iných. Ale tí iní sa vždy nejako k Chomskému vymedzovali a priestor, ktorý dostali bol minimálny. Všade len Chomsky, Chomsky, Chomsky. A ešte jedna poznámočka - autori sa nevyhli ultrapopulárnemu verbálnemu zhodeniu intelektuálov. Označili ich za tých, ktorí sa vždy korili moci, ťažili z jej výhod a preto nemali a nemajú väčšinový záujem na odhaľovaní mechanizmov manipulácie. Nespochybňujem čiastočnú pravdivosť tohto tvrdenia, mocní vždy mali svojich mysliteľov (napr. Ezra Pound, Gabrielle D´Annunzio, Vladimír Mináč, Martin Heidegger, Knut Hamsun). V kontexte dokumentu ide však o isté protirečenie, keďže všetci tí antimocenskí filozofi v dokumente - vrátane Chomského - sú intelektuáli ako vyšití. (23.03.2009)