poster

8 1/2

  • český

    Osm a půl

  • Itálie

  • Itálie

    Otto E Mezzo

    (Itálie)
  • Huit et demi

  • slovenský

    8 1/2

  • anglický

    Eight and a Half

Drama / Fantasy

Itálie / Francie, 1963, 138 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Kulmon
    ****

    Typický Felliniho film. Spousta italského temperamentu. Výtečná hudba (např. Chačaturjanův šavlový tanec). Krásné ženy (Claudia Cardinale). Neuspořádanost a rámcově rozháraný děj. Marcello Mastroianni. Režisérovy autobiografické výlety do dětství. Film zraje jako víno, od nudného začátku po skvostý konec. 8 a půltý režisérův film.(11.5.2009)

  • Madsbender
    *****

    Nádych...výdych...nádych...výdych.. Dusíš sa. Po čele ti steká pot. Tvoja koža sa napína. Celé telo zvierajú kŕče. Pociťuješ stúpajúcu nervozitu a stiesnenosť. Strecha auta klesá, steny sa nebezpečne rýchlo približujú. Dostávaš strach a hrdlo ti zviera úzkosť. Skáčeš pohľadom po mužoch za volantom, ženách na zadných sedadlách. Nikto ti nepomôže, všetci len nehybne vyčkávajú a sledujú, ako to divadlo pred ich očami dopadne. Otváraš okno a súkaš sa von, z úst sa ti derie priškrtený výdych... Musíš, MUSÍŠ to zo seba dostať von! ////////// Čo je známkou dobrého rozprávača? Vedieť vypovedať celistvý príbeh, alebo silnými myšlienkami prepojené fragmenty? Nezáväzne baviť, alebo predostrieť čosi nejasne uchopiteľné ako umenie? Uprednostniť mimesis, alebo fikciou nepoškrvnenú realitu? Felliniho veľké zamyslenie nad filmom, príbehom a autorským údelom nie je také jednoduché. Je to bolestná báseň, veľké kritické povzdychnutie, ohliadnutie sa za životom a dielom. Výkrik v temnotách, ktorý sa však netopí vo vlastnoručne vyhĺbenej studni, ale derie sa na povrch za mihotavým svetlom spásy. Utkaný zo spomienok, minulosti, prítomnosti. ////////// Fellini a jeho ženy, Fellini a jeho filmy. Felliny a jeho postavy, Felliny a jeho koncepty. Uhrančivo magické otváranie zadných vrátok do mysle veľkého autora, ktorý si nastavuje vlastné zrkadlo. Sebakritická spoveď s nesmiernou hĺbkou, ktorá podrobne odhaľuje skúmanie integrity osobnosti. Ak je filmom o ničom, floskulou, potom Fellini ani umenie nejestvujú. Naopak - je to film, skrze ktorý sa nám dáva spoznať režisér i médium ako jeho nástroj. Na jarmoku márnosti talianskej pozlátkovej spoločnosti zmieta sa uprostred mužov a žien, ktorí sa charakterizujú prázdnymi frázami zničený, sám seba nenávidiaci človek - tvorca. Uprostred sveta, ktorý žije a ktorý s bujarou veselosťou tak často opisuje i oslavuje necháva sebe i nám zakúsiť jeho materiálnu upätosť a prázdnotu. Neznačí to však, že by sa zmietal v otázke toho, čo chce vyjadriť, pretože tie najdôležitejšie myšlienky sú jasnejšie, ako pohľad priamo do slnka. ////////// Výnimočná obrazová vycibrenosť a krehká rovnováha s významom, i medzi ťaživosťou a humorom sú základom tohoto majstrovského diela. Film rozplieta mnoho otázok a spytuje sa sám seba, čo je jeho zmyslom existencie. Prečo sa naň chceme dívať, čo chceme vidieť? Najvzácnejšia je však práve ľahkosť, s akou dosahuje tých najvyšších mét. Sila, s akou na mňa dopadla komplikovanou psychologizáciou Guida Anselmi, Felliniho alter-ega je hravo vyrovnaná vtipom, krásou a filmárskou genialitou. Kamera ladne pláva od postavy k postave, nie však ľahkovážne od motívu k motívu. Portrét súboja ateura so spoločnosťou, ktorá naň kladie vysoké nároky, je zachytená dôkladne a do najmenších podrobností. No predsa nie je filmom len deprimujúcim a ubíjajúcim, a v závere dokonca jasne vraví, že niečo sa síce skončilo, no niečo nové práve začína. Vyjadruje vieru v to, čo prinesie budúcnosť, a s týmto pozitívnym posolstvom odchádza do neznáma, za zdolávaním vyšších cieľov a napĺňaním ambícií. ////////// Možno to La Dolce Vita zmení, ale práve považujem v tejto chvíli za Felliniho možno najlepší, určite významný, no predovšetkým môj najobľúbenejší film. Nie je gestom, ale vraví skutočne veľa a treba mu skutočne pozorne načúvať. Tak, ako pozorovať Mastroianniho neopakovateľný, úctu vzbudzujúci fenomenálny herecký koncert. Och, a nazdávam sa, že v žánroch chýba psychologický a komédia. 100% Týmto sa chcem poďakovať Projektu 100, ktorý nám film priniesol v zreštaurovanej podobe na veľkom plátne. Tento jedinečný skvost som si vďaka tomu naplno užil a ani chvíľu sa pritom nenudil (i keď som už mal jeden film za sebou). Nehovoriac o tom, že závan dámskych parfémov v sále dokonale doplnil lahôdkovú atmosféru.(12.1.2015)

  • Dan9K
    ****

    Některými surrealistickými a temnými momenty mi režisér konečně v jeho osmém mnou zhlédnutém filmu alespoň částečně vyplnil představu, kterou jsem při výslovení jména Federico Fellini měl ve chvíli, kdy jsem od něj ještě nic nespatřil. Cítil jsem z něho tajemnost, sílu a strach. Avšak velká většina z filmů, které jsem zhlédl před Osmičkou a půl mi tuto iracionální vidinu zašlapala až na úroveň nejhlubšího podvědomí, aby se v 8 a 1/2 konečně opět alespoň místy vyklubala na povrch. Abych řekl pravdu, ten film se mi v podstatě nelíbil, je hodně mimo můj vkus, ale cítím z něho dokonalost, obrovskou touhu tvůrce vykřičet do světa všechno, co ho deptá jak v pracovním tak osobním životě, pokud možno absurdním způsobem. Často jsem z toho cítil až sebeparodii. Dojem z filmu jistě umocňuje hudba, kombinovaná hity klasiky, jazzovými standardy, jakýmisi variacemi na hity klasiky (zejména mám na mysli Šavlový tanec) a snad i místy originální hudbou Nina Roty, která hlavně v závěru dokonale podtrhuje vrchol filmu a bezmocnost a depresi hlavního hrdiny a posléze zase kontrastní optimismus. 8 a 1/2 je, pokud nepočítám "oddechovější" Zkoušku orchestru, pro mě nejpřitažlivějším Felliniho filmem a to jak pro svůj zajímavý námět (ono možná stačilo v konkurenci ostatních udělat prostě nějaký), tak pro snad malé pochopení a zosobnění jeho díla, i když, samozřejmě, jaksi "nabušenější" těmi zajímavými momenty to býti mohlo...ale všude tady čtu, jak je to na druhé zhlédnutí stravitelnější, třeba by to v tomto směru pomohlo, ale neodvažuji se tvrdit, že se do toho znovu pustím dříve jak za rok.(19.6.2007)

  • Dale
    **

    Môj prvý a na dlho aj posledný maestro Fellini. Tento film som pozeral s asi desiatimi prestávkami počas dvoch týždňov, lebo keby som to mal skúsnuť na jeden krát, tak by som to fakt nezvládol. Už takto to bolo riadne sebatýranie, aké by som neprial ani väzňom v Guantaname. Nepokladám sa za blockbusterového diváka, mám rád umelecké filmy aj európsku produkciu, no na film mám jednu základnú požiadavku, aby mal nejaký dej, aby to o niečom bolo a niekam to smerovalo. Toto je jedna veľká nuda bez hlavy a päty, tých 138 minút pôsobilo ako 1380 minút. Ak toto niekto považuje za umenie... ja teda nie. Za hercov a formálnu stránku 40%.(17.4.2004)

  • MIMIC
    **

    Asi najpreceňovanejšia klasika vôbec. Mňa netrápi to, o čom film je (myslím, že toto je celkom zjavné od samého začiatku, dokonca si myslím, že u Felliniho nejde o "čo", ale "ako"), ale spôsob, akým sa s problematikou vysporadúva režisér. Kombinácia patetického a subtílneho symbolizmu by mi nevadila, pokiaľ by filmové rozprávanie malo elementárne poetické dimenzie. Vulgárne sexy buchta z Guidovho detstva figurujúca ako zhmotnená spomienka v jeho súčasnosti plus zopár ďalších "vzletných" ťahov je všetkým možným len nie excitujúco magickou oslavou filmu a života (hoci i života zbabraného). Nemám nič proti felliniovskej či altmanovskej koncepcii masovej exploatácie ľudí a ľudkov, vadí mi však, keď je ich tam x na piatu a ešte tárajú 145 minút o "nesmrteľnosti duše". Poetické dimenzie par excellence má pre mňa "A loď pláva". Možno som príliš vzdialený od skutočnosti, ale je mi fajn. Boh stvoril svet za sedem dní, Fellini svoj film pravdepodobne za osem a pol dňa. Obaja urobili obrovské chyby, pánboh ale aspoň nefiguruje v titulkoch.(13.4.2005)

  • - Film je zařazen na seznamu "nejvýznamnějších filmů", který vydal Vatikán v roce 1995 na přání papeže Jana Pavla II. Je zařazen v kategorii filmů, které jsou významné svou morální hodnotou. (gjjm)

  • - Název filmu je číslo, kolik filmů Federico Fellini natočil před tímto snímkem - 6 klasických, 2 krátké (1/2) filmy a "půlka filmu" ("Luci del Varieta" jeho první, který spolurežíroval s Albertem Lattuadou), takže součtem 7 1/2. Toto je tedy 8 1/2. film. (c.tucker)

  • - Tento film byl základem pro broadwayský muzikál "Nine", který v roce 1982 vyhrál cenu Tony jako nejlepší muzikál a v roce 2003 nejlepší revival muzikál. (c.tucker)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace