• ScarPoul
    ****

    Pravdou je, že nie som moc veľký fanúšik epizodického rozprávania, poviedkovosti, ktorá sa vďaka jednej ústrednej postave hrá na celistvý príbeh. Južná pošta rovnako ako Párnického debut Kára plná bolesti je ale výnimkou. Neviem čím to je, ale baví ma to. Tá neuzatvorenosť, tie rôznorodé postavičky, ktorých osudy sú nám odhalené len minimálne, tie kúsky skladačky, ktoré po zložení dávajú skôr pocit ako plnohodnotný príbeh. Južná pošta sa nesie v duchu filmov - detskými očami. Hlavný hrdina Janko sa pozerá na dianie v dedine - na problémy dospelých aj detí svojsky. Naivne. Verí neuveriteľným príbehom, sám sa považuje za súčasť jedného z nich, keď sa stará o strateného džina v podobe poštového holuba. Film je to zároveň melancholický, neodsudzujúci. Časy boli zlé a priateľstvo a nepriateľstvo nemalo od seba ďaleko. Film je plný vtipných, láskavých aj zmätených ľudí a odráža postoje sveta súčasného tak aj minulého. A toto je to čo ma na tom nesmierne bavilo. Plus mi to niektorými príbehmi pripomínalo Burtonovu Veľkú rybu a svojou dejovou líniou tak trocha Pieseň o sivom holubovi. Pre mňa ďalší dôkaz, že slovenský film mal aj v temných dobách svoje silné stavebné piliere.(13.5.2013)

  • nascendi
    **

    Stále čakám, že sa mi podarí uvidieť nejaký ozaj dobrý slovenský film. Ballekovu predlohu som nečítal a z filmu nakrúteného podľa nej som nemal dobrý pocit. Dialógy mi pripadali neprirodzené, angažovanie českých hercov bezdôvodné. Takže okrem postavy malého blonďáka a niekoľkých pekných záberov som si z tohto filmu veľa neodniesol. A čakám ďalej.(24.1.2010)

  • Anderton
    ***

    Uplne chápem, ak niekto tento film ohodnotí plným počtom. Párnický od Káry plnej bolesti urobil poriadny krok vpred. Sú to tak v podstate iba detaily, ktoré mi na filme prekážajú, avšak dosť mi skazili výsledok. Určite sa dá napadnúť jakubiskovský poetizmus, namiesto toho, aby sa Párnický snažil byť svojský. Je to síce príbeh štylizovaný už tým, že je rozprávaný z pohladu dieťaťa, skôr teda jeho dospelej verzie, ktorá si pamätá veci po svojom, ale väčšia realističnosť by mi sedela viac. Potom aj niektoré dialogy pôsobia zbytočne premúdrelo (výsledok je skôr trápny) , napríklad pri požiari počúvame miestneho, ako rozpráva koze niečo o plamenoch pri požiari pekingského paláca. Miestny blázon trepe jedna na dve a cítiť, že Párnický chce, aby sme jeho reči brali vážne ako niečo hlboko filozofické. Logika drhne napríklad pri schovaní antibiotík, čo viedlo Bartošku ich odovzdať tomu, kto ich nutne potrebuje, je asi stratené pri adaptovaní knihy do scenára.(5.3.2016)

  • MontyBrogan
    ***

    Nejak sa pozabudlo na detailnejšie vykreslenie postavy Magdy Vášáryovej. Je smutné, že jediná žena, ktorá tu nepôsobí ako kurva, zohráva len úlohu kuchynského robota bez osobnosti. Ale poetika detskej duše podarená. Vidno, že autor nezabúda, odkiaľ pochádza, aj keď ide o miesto, ktoré nestálo za veľa.(13.2.2018)

  • Willy Kufalt
    ****

    Hranice času, do ktorých sa už nedá vrátiť.. zatiaľ čo skutočné hranice sa menia a možno ich prebehnúť... Tento smutný film je zasazený (stejně jako jiný zfilmovaný Ballekův román Pomocník) do těsně poválečné doby na slovensko-maďarských hranicích. Během jízdy vlaku přes hranici se v mysli stárnoucího muže vracejí vzpomínky na dětství, které zdaleka nejsou tak poetické, jak by se na první pohled mohlo v případě toulek na venkově zdát. Malý Janko byl vždycky vítáným hostem svérázného souseda se šlechtickou krví, kamarádem svých rovesníků, ale i svědkem drsných událostí (nejen) během služby financů chytající ilegální pašeráky. Spíše než o jeden souvislý příběh nabízí Južná pošta leporelo mírně útržkovitých vzpomínek na pohraniční vesnici a lidi v ní. Symbolický význam pošty je krásně rozpracovaný v motivech chování holoubků. Jen škoda, že postava mámy v podání Magdy Vášaryové zůstala jaksi nevýrazná. Celkově se film nesl v takové zvláštní smutné a tíživé atmosféře, u níž převládaly po celou dobu spíše nepříjemné pocity. Nesledovalo se to snadno, třeba u scény s pokusem finance o sebevraždu nebo závěrečném incidenu s útočícím pašerákem v poli. Ale zřejmě to bylo i cílem tvůrců pocity podobné těm v duši hlavního hrdiny vyvolat a na druhou stranu i díky tomu si film ještě dlouho budu pamatovat. 70% (# "Filmová reťaz" Challenge Tour 2020)(26.4.2020)

  • - Film sa natáčal v lokalitách Babiná, Komárno, Šahy, Rožňava, Borinka, Bratislava a Plavecký Mikuláš. (dyfur)