Júheiša – Terrorist

„Here we go. See you in the afterworld.“ Úvodná hláška napumpuje zvedavosť v súlade so smutnou, ale rytmickou hudbou. Pohľad zhora na dedinčanov objímajúcich sa pod rozkvitnutými ovocnými stromami rozhodne poteší. Ibaže by to neboli dedinčania, ale Japonci objímajúci sa mechanicky so zahalenými Arabmi. Jeden z Japoncov ale má emócie a teší jarnému zakvitnutiu. Harmonická, pozitívna hudba kontrastuje s napätými pohľadmi Japoncov na letisku pri otváraní kufrov. Majú v nich zbrane a naposledy sa rozlúčia. Samotný masaker nevidíme, ale stále znie harmonická hudba. Vidíme len smrť dvoch z trojice – vybuchnutím granátov, ktoré použili na svoju samovraždu. Granát tretieho nevybuchne a je zatknutý a uväznený. Nedostáva ani smrť, ale doživotné väzenie, čo nesie sklamane. Vraví, že znamenitá, krásna príroda pri výcviku jeho a ďalších teroristov motivovala. Prijíma dohodu vyšetrovateľov, že im povie o ďalšom pláne teroristov a oni ho nechajú zabiť sa. Podajú mu však nenabitú pištoľ, čo ho rozzúri. Táto scéna je štylizovaná nervydrásajúcou hudbou. Je mučený, zajatý v okovách, nemôže vstať a má preludy. A neustále opakovanie uvedeného začne veľmi rýchlo nudiť. Po výcviku, v ktorom ho naučia žiť ako psa, ho dajú do jednej cely s väzňom/hercom, ktorý ho tiež cvičil. Jeho šikane v osamení sa však hneď ubráni a láme mu ruku v lakti aj zápästí. Herec v hlavnej úlohe hrá šialenca prinajmenšom obstojne. Strihač mal ale dovolenku a tak nepomáha nasadiť únosné tempo utrpeniu a vyšinutým predstavám hlavného hrdinu. Od Adachiho ma ale potešili viac 2 filmy v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. (03.08.2023)