Osadné

Vďaka Markovi Škopovi dokument s veľkým srdcom. Malá zabudnutá dedinka na východnom Slovensku s dvoma aktivistami na čele (starosta a kňaz) ponúka aktuálny obraz problematiky mnohých vidieckých oblastí, ktoré zápasia s udržaním populačnej rovnováhy. Na realizáciu svojich snov potrebujú pomoc z vonka, z EÚ a od momentu, kedy sa trio z Osadného ocitá v Bruseli som si povedala, že ten chlap točí skutočne s citom a rozumom, scény bruselských stretnutí starostu s poslancom a komančom Remekom a kňaza s KDH-kom Figeľom sú centrálne, post výpovede a zážitky oboch po návrate síce rozdielne, no zhodujú sa v jednom, že riešenie a uskutočnenie ich túžob na úrovni len hovorenia bez činov a prostriedkov zostane v nedohľadne. Vypointovanie príbehu, scén a obrazov ma jednoducho chytilo za srdce. (03.05.2010)

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)

Môj prvá skúsenosť s Markom Škopom a musím uznať na vysokej úrovni. Dej prebiehal po častiach, ktoré prebiehali po sebe postupne. Tento dokument zachytáva udalosti malej obce najmä cez postavy dlhoročného starostu obce, pravoslávneho kňaza a známeho rusínskeho aktivistu. Dokument je tichý a smutný tak, ako život ľudí tej obce. Vymyká sa snahou niečo spraviť, zmeniť nezvratné, ale je to nad sily aktívnych ľudí. Obec predstavili, neukazoval ju po rokoch, ale po udalostiach, ktoré ju sprevádzali najmä v nadväznosti na hlavné postavy. Bol som prekvapený spádom, za malú dobu stihli dosť vecí, veľmi vyšperkovať sa to nedalo, je to kvalitná robota, ktorá mi dala dobrý pohľad na vec. (31.08.2012)

Ó Gospodin!... Bol som prekvapený premiérou na ČT2, určite som to čakal skôr na STV, ale možno mi to ušlo. Opravte ma, ak sa mýlim. Dedinka na okraji európskej únie, na ktorú asi aj Gospodin zabudol, má mnoho problémov, ale najväčšími sú prestarlí a umierajúci obyvatelia a nedostatok financií. Situáciu sa pokúsia vylepšiť cestou do Bruselu so žiadosťou o finančnú pomoc. Politici to sú predovšetkým dobrí rečníci a po návšteve Remeka a Figeľa to dôjde aj našim trom "rusnačikom" z Osadnoho. Scéna na hotely, kde trojica musela po zlých pocitoch skonštatovať: "Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže", som vybuchol smiechom. Takéto úsmevné a striedavo smutné momenty ponúka celý dokument, ktorý ma naozaj zaujal. Nutno dodať, že takýchto dediniek je u nás určite viac a určite by sa ich veľa našlo aj v Čechách. Česť českých politikov aspoň čiastočne zachránil V. Remek ospravedlňujúcim dopisom. Náš Figeľ sa neunúval ani odpísať, ale aby som mu nekrivdil, možno im účasť ani nesľúbil. Ó Gospodin, nezabudni na ľudí z Osadnoho... 80%. (19.07.2010)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $22,000║ Nepomôžem si ale cesta do Bruselu mi vyznie v takého Slovenského Borata(čo prinieslo aspoň úsmevné scény)... , tento dokument by ani nebol zlý, keby bolo poriadne rozumieť 3hlavným protagonistom túžiaci po zmenách čo vlastne hovoria, len málo čo im bolo zrozumiteľne rozumieť, dosť si človek musí domýšľať pri sledovaní filmu, kde išli k tlmočeniu dialógov Anglické titulky a kde nárečie Slovenských obyvateľov na cípe Východného územia je prevažne Rusínske. Takže dokument si človek či chce či nechce nedokáže plnohodnotne vychutnať, určite mi spravil aspoň o niečo širší rozhľad o obyvateľoch Slovenska o ktorých som nemal ani šajnu, prípadne o území kde nezasiahlo priemyselné odvetvie. /videl v kine: 40%/ (videl na festivale Cinematik 2009) (16.09.2009)