poster

Času je málo a voda stúpa...

Dokumentární

Slovensko / Česko, 1997, 94 min

Komentáře uživatelů k filmu (3)

  • whack
    **

    Tento dokument nie je na tému "potrat, eutanázia, samovražda, trest smrti – áno/nie", ale "x dôvodov prečo NIE". Všetci zúčastnení sú nábožensky alebo duchovne založení, ich moralizovanie mi vôbec nepripadalo zaujímavé, vážim si jediného z nich a ním je Eduard Tomáš (RIP), ktorý opäť raz pekne hovoril o láske. Dokument ponúka necenzurované zábery potratu, ale aj eutanázie psa, či podrezania jahniatok na bitúnku, čím akoby naznačoval: "zvieratok je vám ľúto, ale nenarodených detí nie?" Jednoducho, klasická manipulácia s ľudskými citmi, ktorá nerieši "prečo", ale odsudzuje; na tému potratov, eutanázie a pod. by to chcelo vyjadrenia aj druhej strany.(2.6.2014)

  • Radko
    *****

    Silný film zostrihov rozhovorov Deža Ursíniho s rôznymi ľuďmi. Prekladateľmi, spisovateľmi, psychológmi, lekármi, kňazmi, výtvarníkmi. Čiastočne síce ovplyvnený konfesijnou prítulnosťou niektorých diskutujúcich k rôznym náboženským vyznaniam, ale aj tak odpovede na otázky týkajúce sa pojmov ako smrť, svedomie, láska, interrupcia, eutanázia, áno-nie, dôstojnosť sú veľmi zaujímavé a svojou rôznorodosťou jednoducho vnímavejšieho diváka prinútia zamyslieť sa nad tými istými pojmami. Vypovedajúce postavy, medzi ktorými sa zjaví môj obľúbenec Rudolf Sloboda, či Ivan Laučík vystriedajú jednak poetické zábery, ale aj priame obrazy ľudského zrodenia, abortusu, či popravy jahniatka na jatkách.(31.3.2012)

  • Videozuma
    *****

    Niektoré filmy sú, žiaľ, schopní bez predsudkov a mudrovania, presnejšie tarania, prijímať len limitovane skupiny divákov. Nemusia to byt priamo elity, ale sú to vačšinou empaticki, hľadajúci diváci. Skromne sa pokúšam za takto poznaceneho považovať aj ja. A tento film patrí k nedoceneným skvostom dokumentárneho filmu, pretože takmer doslova posledný umelecky a myšlienkový opus chlapíka, ktorého drvivá väčšina rádoby znalcov jeho života považovala len za muzikanta, je výpoveďou, ktorej systém a hĺbka ma len malo pendantov. Obdivujem aj jeho filmového brata, Iva Brachtla, ktory toto dielo dokončil. A co je pre mna tajomstvo , kam sa tento jeden z mala vnútorne blízkych filmárov Ursinyho vytratil? Ak takýto ľudia nenakrucaju, je to obrovská strata pre československý dokumentárny film a slovensky film zvlášť. Aj ked niekolko nastupnikov tejto generácie nenakrutilo len samozerske pózy a v lokálnych pomeroch občas dost precenovane filmy, ich duchovný rozmer sa často nevysplha nad reportáže a záznamy zaujímavých udalosti, alebo v horšom prípade k hybridným rozprávaniam koketujucim s hraným filmom. Ale nie je snáď všetkým dňom koniec.(31.3.2015)