Desiaty chlap

"Súdruh riaditeľ, vy ste predsa člen strany..." "Čo si to dovoľujete, čo mi tu vyhadzujete na oči moje členstvo v strane?!" "Ako vidno, vy ste už stratili právo byť členom Komunistickej strany!" "Von! Ja vám ukážem, kto z nás dvoch je alebo nie je komunista, a najmä kto ním bude!" Majster čalúnnik a zároveň poslanec Národného výboru Romančík (Elo) slúži vlasti do roztrhania tela, bojuje za záujmy ľudí, tí mu permanentne telefonujú a navštevujú ho doma aj v práci, až z to vedúcemu dielne Dibarborovi lezie na nervy. Permanentným nasadením, schôdzovaním a nervovaním si odpíše zdravie a nevyzerá to s ním dobre, no odmieta poľaviť kým nevyrieši najpálčivejší problém svojho volebného obvodu, ktorým je absencia materskej školy, pre ktorú by bol ideálny objekt v ktorom aktuálne sídli krčma a pre ktorý sa utká na nože s miestnym šéfom RaJ Romančíkom (Ivanom), pre ktorého je plnenie plánu skrz krígle a poldecáky prednejšie. Zarputilosť, snaha niečo po sebe zanechať a posledný boj s byrokratmi aj ekonomickými tlakmi mi veľmi jemne pripomenula Kurosawovu klasiku Žiť. Poslanci sú tu zobrazení ako obetaví súdruzi a súdružky, dotyčná krčma ako semenisko alkoholizmu, zatiaľ čo zúfalé matky maloletých detí prosia o spásu zriadením škôlky. Veľmi dobre zahraté, peknú rolu má duchom mladý dedko Ladislav Pešek, ktorého do aktuálnych diskotancov zaúča vnuk Ján Kroner, ale inak nijako zvlášť výnimočné. Za tri anonymy o buržoáznom pôvode. "Ale veď je to nenormálne, toľké nerváky kvôli niečomu, čo by malo byť v tejto spoločnosti samozrejmosť!" (29.03.2024)