Chodník přes Dunaj

Jeden malý poštový žartík a veľké následky. Príbeh nie je o nejakej veľkej skupine ľudí, ale o dopade vojny na pár ľudí a tých, čo sa im priplietli do cesty. Zaujímavý pohodový začiatok, pri ktorom sa dá ľahko tušiť, kedy sa to celé zvrtne. A zvrtne sa to ešte viackrát, najväčší slovenský zvodca Luknár sa nezaprie už v začiatkoch kariéry. Film je trochu aj prehľadom historických vlakov, autobusov, a dokonca aj stará slovenská trauma z Uhorska a Maďarov sa objaví, bič nezostane za pásom maďarských drábov. Film nie je Schindlerov zoznam ani Pianista, ale som rád, že je v červenej farbe a preto rád zaokrúhlim lepšie tri hviezdy nahor. –––– Hitlerovi dáme po tlamě a vrátíme se domů. Holky, chlast, pijatika. K Jarunce, tá se ti přeci líbila. (19.09.2016)

Nudný príbeh z čias začiatku vojny založený na prehnaných premisách, napríklad aj takej, že v zime 1939 existoval už nejaký odboj. No akurát tak prd. Existovalo pár jednotlivcov, ale organizované to nejak super nebolo a často boli rýchlo rozprášení. Až s nemeckými neúspechmi na bojovom poli to postupne mohutnelo: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ceskoslovensk%C3%BD_odboj_(1939%E2%80%931945). Inak záver filmu to bolo čo? Malo to byť tragédia, ale vyznelo to ako komédia. Niektorí hovoria, že na film sa kvôli revolúcii 1989 zabudlo. Podľa mňa nijako nevybočuje z priemeru a zabudlo by sa aj tak. (09.05.2020)

Road movie z období II. světové války nemůže diváka nadchnout, neboť tento typ filmů musí být postaven na silném příběhu nebo skvělých výkonech aktérů. Příběh o sviních a slušných Slovácích není až tak dokonalý, aby u diváka vyhrál. A herecké výkony bez porady se svým právním zástupcem raději hodnotit nebudu. (08.05.2013)

Je mi trocha ľúto, že každý jeden slovenský film musím začínať slovami, čakal som väčší prúser. Chodník cez Dunaj je vlastne veľmi dobre natočený film. Scenár je nadpriemerný, hlavne aj vďaka ústrednej dvojici Hajdu, Luknár. Chémia medzi nimi funguje a obidvaja sú zasadený do bezútešného prostredia druhej svetovej vojny. Jedna vec čo sa Lutherovi musí nechať, že podobne ako v jeho staršom filme Anjel Milosrdenstva je atmosféra vykreslená výborne. Ide z nej chlad, bezútešnosť a určitá odťažitosť. Problém Chodníka ale spočíva v tom, že zatiaľ čo prvá polovica má výborne našlapané tempo a výborne rozohráva všetky charaktery potrebné pre rozvitie fabuly, tak druhá začína byť rozvláčna, snaží sa viacej šokovať, ale náznak fatalizmu je tam bohužiaľ prítomný veľmi skoro a je podaný veľmi prvoplánovo aby to dokázalo vzbudiť či už napätie, alebo vytvoriť presah u hlavnej postavy. To sa nedeje. Od druhej polovice je to len séria udalostí, ktoré sa snažia spraviť tému ťaživejšou ale to ľudské, to bezprostredné zo začiatku sa bohužiaľ vytratí. Priemer, na ktorý sa bude zabúdať podstatne ťažšie ako na ostatné filmy. (10.05.2013)

Příběh o dvojici mladých pošťáků, kteří prchají před Němci, a poté i před Maďary, aby se dostali na jih Evropy a nechali se najmout do francouzské armády. Posílali říšské zásilky jinam, než byly adresovány a šlo po nich Gestapo. Cestou nedopatřením zastřelí policistu, takže jejich útěk je teď hotovou věcí. Jeden z pošťáků je Slovák, druhý český Žid a čím dál tím víc jim hrozí smrt. Pro Slováka od Maďarů, pro Žida ode všech. Na cestě potkávají různé lidi, někdo jim chce pomoci, někdo je chce okrást nebo udat. Ve filmu je jasně znát, jaké vztahy byly za války Slováků k Čechům, Maďarů ke Slovákům a obou vůči Židům. Přes Dunaj existovala cesta, kterou znali jen místní, a kde se dalo přejít hranice suchou nohou. (24.05.2020)