Režie:
Vladimír BahnaScénář:
Vladimír MináčKamera:
František LukešHudba:
Šimon JurovskýHrají:
Samuel Adamčík, Elo Romančík, Frída Bachletová, Juraj Lehotský, Karol Machata, Oldřich Lukeš, Ľudovít Jakubóczy, Naďa Hejná, Karol Badáni, Hana Sarvašová (více)Obsahy(1)
Ve filmu "Pole neorané", natočeném podle stejnojmenného románu slovenského spisovatele, národního umělce Petra Jilemnického, oživuje před diváky nenávratná minulost Kysuc, které svou bídou obviňují kapitalistickou společnost z toho, že odepřela chudému člověku nejen právo na uhájení holého života, ale i právo na lásku, na skromné lidské štěstí. Na příběhu kysuckých horalů dokumentuje film zápas slovenského lidu o lepší budoucnost a spravedlivý společenský řád. (Filmový přehled)
(více)Recenze (17)
„Treba orať. Dokiaľ človek vládze.“ Knihu som nečítal, film sa dal – ale nie úplne. Dobrí herci striedaní slabými až nevhodne obsadenými (tradične na seba úplne zbytočne strhávajúci Jozef Kroner), dobré scény striedané s rozčuľujúcim až naivným klišé. Nevraviac o čudnom komunistickom motíve – tento film je skôr o tom, že komunizmus je lepší, ako nezmyselné exekúcie na majetku už beztak chudobu derúcich sedliakoch. Občas som z filmu cítil presne to, čo sa mi na „dedinských slovenských drámach“ páči: zlé medziľudské vzťahy, silný vzťah rodič/dieťa, jednoduché dialógy a ťažko uchopiteľná atmosféra tvrdého života na kopaniciach, kedy cítite prašnú suchú zem na dlaniach a nie a nie sa jej zbaviť. Hneď nato sa ale dobrý príbeh zvrtne v nedobrú scénu, končí akosi uprostred a Zlo (krčmár, richtár) navyše nie je potrestané, čo mi prekážalo. Film skáče od politiky a „štátnych záležitostí“ po ťažký život na dedine a to mu na údernosti nepridáva. ()
Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 ()
"Dosial sme si mysleli, že slama je len kravám pod zadok, a tu na nás páni ju majú plné hlavy!" Stačilo vyškrtnout jednu dvě figury a mohlo to být za pět. ()
Starší film, ktorý má určite svoje kvality. Zaujme v prvom rade dobrým obsadením, ktoré robí čo môže...ale...Tento film má jednu veľkú vadu. Hlavne v druhej polovici je už tá komunistická propaganda v dialógoch tak zjavná, že to vážne kazí výsledný dojem a nedokáže ho napraviť ani môj obľúbený Jozef Króner. Zdar soudruzi! 60%. ()
Skúsil som sa pozerať na film ako na konkrétny príbeh konkrétnych ľudí, a nie ako na propagandu komunizmu. Ono to samozrejme príliš nejde, keď počúvate o poslancovi Gottwaldovi, ale Bahna bol našťastie dobrým rozprávačom. Stále sa niečo dramatické deje, sú tu masové scény, zvraty, skrátka dej odsýpa. Čo sa rozhodne nedá povedať o takej Rodnej Zemi. Ak sa dokážete pozerať na podobné filmy s odstupom, ako to bez problémov dokážeme pri takom Ezejnštejnovi kvôli jeho majstrovstvu, tak Pole neorané neprespíte, ani sa nepresmejete. Občas vám ale bude liezť na nervy. ()
Ďalší z filmov, ktoré si rovnako ako päť hviezd zaslúžia aj odpad! Odpad preto, lebo to je odpad. Päť hviezd preto, lebo na jedno pozretie je to strašná sranda. Nemožno sa nesmiať na filme samotnom a na nemotornosti tvorcov zároveň. Zábava graduje každým novým ideologicky za vlasy pritiahnutejším výstupom, každou démonizovanou alebo idealizovanou figúrkou (krčmár podnikateľ, církevní predstavitelia, protialkoholická liga, atď) a vyvrcholí, keď začne opitý chlap v krčme spievať o tom, aká je v Amerike psota a bieda. To som sa od smiechu válal po zemi.....................Réžijne čistá "bahnovčina"! Veď to aj točil sám Bahna. Transparentnosť - návod pre proletariát kto je zlý a kto dobrý. Ochotnícke herectvo, popisnosť a doslovnosť kráľovských rozmerov.........................Dá sa povedať, že tento film je pre slovenskú kinematografiu svojím spôsobom veľmi signifikantný. Učebnicová audiovizuálna negramotnosť prítomná v Poli sa dá vidieť aj v množstve súčasných slovenských filmov.....................Že bol tento film ideologicky zhubný už v dobe svojho vzniku, je snáď všetkým jasné. A že je ideologicky zhubný aj dnes, o tom svedčia aj niektoré komentáre uživateľov čsfd. ()
Rozmýšľal som aj nad štvrtou hviezdou, ale akosi sa mi do nej nechcelo. Pole neorané je rozhodne veľmi pôsobivým filmom. Slovenská kinematografia bola v rozpuku a začala sa dotýkať tém politických a národnostných, na ktoré vo svojich filmoch hľadela tentokrát kritickým okom. Zároveň sa ale nemohla ubrániť určitej agitke a ideologickému pohľadu na daný problém. Film aj napriek svojej dĺžky nenudí a prezentuje nám niekoľko desiatok postáv, ktoré cestujú medzi mestom a dedinou a snažia sa uživiť zatiaľ čo ich pokrokový svet okráda a dostáva na pokraj chudoby. Herecké výkony sú znesiteľné - vo svojich postavičkách takmer bezchybné - možno až príliš veľké junáctvo Samuela Adamčíka pôsobí dnes trochu úsmevne, ale to je asi jediná výtka. Inak sa jedná o film, ktorý slúži aj ako historická pripomienka časov, ktoré som napríklad ja a ani moji rodičia nemohli poriadne poznať. Ukazuje nám ako sa vtedy žilo a žiadalo žiť. Film, ktorý ma podľa môjho názoru veľmi pevné miesto vo vývine slovenského filmu nie len spôsobom akým je spracovaný , ale aj o čom vypovedá. ()
Slabota nad slaboty. Prva polka este ako-tak usla, ako zobrazovala tazky zivot v ruralnom vidieckom prostredi Slovenska. Druha polka filmu bola uz len prehliadka vsetkeho mozneho komunistickeho ideologickeho hnoja, akokeby som cital zavery XIV zjazdu Ustredneho Vyboru KSC. 10 % ()
Typický povojnový film o triednom boji na bohom zabudnutej zemi - na kysuckých lazoch. Hanobenie kapitalizmu a honbou za lepšími zajtrajškami spolu s komunistami. Film velmi silno a verne prezentuje biedu obyčajných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a plácou do továrne a tí, ktorí ostávajú, sa len veľmi ťažko pretĺkajú životom. Triedne usporiadanie sveta je nevyhovujúce, čo je zjavné aj z vidieka, kde niektorí ťažia a zarábajú s chudoby a naivity obyčajných ľudí. Tradične do záporných úloh obsadzovaný Viliam Záborský sa zhosťuje svojej role veľmi dobre. Samozrejme, silnú politickú agitku treba vo filme prekusnúť, čo sa prejavuje hlavne v poslednej tretine filmu. Hodnotenie: 60% ()
"Kríza? A to je čo? Nové meno na starú biedu." Bahna natočil sociálnu drámu, v ktorej sa mu veľmi precízne podarilo vykresliť obrazy chudoby, bezvýchodiskovosti a ťažoby života obyčajných kysuckých ľudí z obdobia krízy tridsiatych rokov minulého storočia. Celkovú silu filmu nanešťastie oslabujú prokomunistické motívy, odpútavajúce pozornosť diváka z ťažkých privátnych osudov hlavných postáv smerom k schematickej kritike cirkvi, kapitalistických buržujov, alkoholizmu či manierov politických strán. Najlepší herecký výkon podal vo filme Gustáv Valach čoby Marek Cudrák. ()
Pán Boh nás chráň od pomerov, ktoré u nás vládli počas tej skvelej prvej republiky. ()
Peter Jilemnický, to je maturitná otázka, za mojich čias. Pole neorané to je základ.. K filmu: pekná prehliadka výborných hercov. 60%. ()
Neviem, čo by ste v danom časopriestore, v ktorom tento film vznikol, čakali od "sociálnej drámy". Pole neorané sa nevyhlo ani propagande, ani klišé, ani naozaj unavujúcim a dnes nepochopiteľným (v lepšom prípade úsmevným) scénam, no popri takpovediac "povinnom" socialistickom podtóne sa tu objavujú i naozaj príťažlivé dejové línie (aspoň do čias, kedy nezahynie hlavná hrdinka) a nezabudnuteľné scény z každého súdka (romatické sledovanie hviezd, veľkonočná oblievačka, dojemné úmrtie na krížnej ceste ...) ()
V prvom rade je film veľmi dobre obsadený a uveriteľne podáva skrz malé epizódky ťažký život na Kysuciach v období hospodárskej krízy. Ďalej sa film klasicky púšťa do triedneho boja, ktorý je, zdá sa, vopred prehraný. Utláčateľmi sú bankári, exekútori, cirkevní hodnostári, pozemkoví vydierači richtár i krčmár. Viacero motívov sa miesi, ale nikdy nedôjde k tomu, že by sa divák prestal orientovať v deji. V závere je už citeľný vplyv súdruhov, ktorí využili dielo k propagácii ideológie, no našťastie to je až na konci. Každopádne na postave Pavla Húščavu badať posun v osobnosti, ktorá prejde vývojom kde naberie veľa sebavedomia konať snáď veľké veci v budúcnosti. Mrzí, že linka s pozemkovými vydieračmi nie je dotiahnutá. Ich predstavitelia zostávajú nepotrestaní. A all in all je cítiť, že je to ako celok nedotiahnuté. ()
Zhruba do polovice stopáže dobrý, klasický slovenský film z dedinského prostredia o neľahkom živote pospolitého ľudu. Potom sa to však zvrhne na tak nechutnú, očividnú a ušipočujnú komunistickú propagandu, s dialógmi a príhovormi ako vystrihnutými z ľubovoľnej brožúrky KSS, navyše s podprahovým antisemitizmom, až sa mi pamäte protifašistického, v Jáchymove internovaného, bojovníka vo vrecku otvárali. ()
Dvorní bolševický režisér v akci. Dlužno ale povědět, že film asi popisuje věrně meziválečnou situaci na Kysuciach. Zvláště se povedl casting. Lukeš v roli bolševického agitátora a jeho "oběť" Romančík jsou poměrně přesvědčiví. Rovněž L'udo Ozábal v epizodní roli faráře, tvořící jeden z protipólů revolucionářů je dobrý. Gustova píseň také zajímavá: V Amerike velká psota, nestoja tam o ko*ota... Jinak ale klasika padesátých let. Navíc konec se úplně vymkl a jen se zcela beze smyslu rozpliznul do patetické zmateniny. ()
Klasická agitka 50.léta... Jak bylo na Slovensku za 1.republiky špatně a za komunistů bude dobře. Což svým způsobem bylo na Slovensku částečně pravda. Kolikrát se divím, že to na CS Filmu vůbec dávají... Dvě hvězdičku jen za staré záběry krajiny a hutí. Kroner už tehdy vypadal na 60 a to mu bylo 30. V kurva hoši s ním byla větší sranda. Jako nebe a dudy. Vždy si u podobných filmů říkám, jestli ještě někdo žije. Možná ty děti na peci.... ()