Režie:
Paľo BielikScénář:
Paľo BielikKamera:
Jan NovákHudba:
Tibor FrešoHrají:
Ondriš Jariabek, Oľga Adamčíková, František Dibarbora, Eva Krížiková, Ľudovít Jakubóczy, Karol Skovay, Alojz Kramár, Jarmila Košťová, Ján Rehák (více)Obsahy(1)
Po odchode do penzie sa Jozef Rebro, bývalý vrchný štátny kancelársky zriadenec, ocitne v novej životnej situácii. Už nemôže preháňať podriadených, nudí sa, a tak začne terorizovať svoju rodinu manželku (Oľga Adamčíková) aj dcéru Oľgu (Eva Krížiková) a syna Františka (František Dibarbora). Domáci tyran neznesie odpor, všetko chce riadiť a kontrolovať. Príde však na psa mráz a proti Rebrovi sa dokonca vzbúri aj ustrašená manželka... Komédia Paľa Bielika bola úplne prvým kompletne kolibským filmom. Snímka bola súčasne aj na dlhý čas posledným Bielikovým filmom, k réžii sa vrátil až roku 1957. Ku komédii si súčasne napísal aj scenár pod pseudonymom Ján Bukva. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (27)
Dosť uletený dej, pobavilo. /70%/ ()
Jariabek to v tomto filme dal neskutočne na pána. 8/10 ()
Prvý film nakrútený v ateliéroch na bratislavskej Kolibe veru žiadna veľká sláva nie je. Propagandistická komédia o zastaranosti náboženstva, škodlivosti úradníckej roboty a chvály bodro sa usmievajúcich robotníkov. To všetko podávané v značne infantilnom humore. Pozitívom sú zábery starej Bratislavy, kde možno zahliadnuť kupole unikátnej maorskej synagógy na Rybnom námestí a iné oku lahodiace budovy, ktoré rovnakí bodrí robotnícki inžinieri, akých ospevuje film, nahradili prázdnymi plochami alebo betónovými opachami. ()
Slovenská veselohra „V pátek třináctého" si bere — kromě kritiky zaostalého názoru o „vyšším" postavení úřednictva ve společnosti — na mušku problém náboženský, řečeno přesněji, pobožnůstkářství a pánbíčkářství lidí, jinak docela rozumných. Tedy thema záslužné a odvážné, zvlášť když uvážíme důležitost řešení této otázky na Slovensku. V ideji, v záměru filmu nelze tedy hledat příčinu jeho nepřesvědčivosti. Ta tkví spíše v roztříštěném ději, v jeho plytkosti, a konečně v něčem, co se dá nazvat stylovou nevyvážeností. Je to spíš řada humorných episodek, spojených bez dostatečné dávky vnitřní logiky. Nedostatek děje a skutečně dramatických, t. j. funkčních akcí je nahrazován humornými, často až groteskními situacemi, rozváděnými do nejmenších detailů. A teď pár slov o humoru: kdo něco namítá proti humoru, satiře, legraci, grotesce, frašce... je buďto bezvýhradný pesimista, nebo vůbec nechápe smysl našeho života. Ovšem, tu je třeba říci, jaký humor to má být. Sotva totiž takový, jaký vidíme ve filmu „V pátek třináctého", v němž není — aspoň ve většině případů — prostředníkem k odhalení ideje filmu, k rozvíjení jeho děje, zápletky, postižení typičnosti charakterů. Je to — i když ne vždy — humor pro humor, a ještě ne vždy vkusný. Ovšem, na druhé straně nutno uvést i kladné stránky humoru v tomto filmu: na př. scénu Rebrova příchodu k faráři, který v postní den pojídá kachnu. Ve filmu jsou dobře postižené charaktery lidí, zejména otce Rebra. Určitou stylovou nevyvážeností filmu však dochází k tomu, že často nevíš, co si máš myslet o lidech, jejich jednání, a „jak to vlastně myslí". To je i vada režie: film je totiž chvíli veselohra, chvíli se ti zdá, jako by mělo jít o drama, a hned zas máš dojem, že jde o kýč. Jsou v něm však živí lidé, nikoli chodící a mluvící schémata lidi, a lze mu proto prorokovat u diváků úspěch. Filmový přehled 4/1954 ()
"Deti som vydedil. Nemám na čo šporiť. Dnes prepijem všetko!..." U Bielika som zvyknutý skôr na silné chlapské príbehy. Tu, ešte vo svojich začiatkoch skúsil komédiu a nedopadlo to zle. Samozrejme, po toľkých rokoch sa chyby nájdu, dnešný divák je už odchovaný na inom, ale i tak som sa hlavne v druhej polovici dobre bavil. Najviac srandy je na úkor otca- "hlavy rodiny" , ktorý sa všetko dozvie posledný. Je to pre jeho dobro... pobavila ma zmienka o Husejnovi-Hadžičovi z 1. svetovej, farár bez pôstu a celkovo Jariabek bol poväčšinu vtipný. Nejakú, inými užívateľmi spomínanú propagandu som si nevšimol, Bielik sa tomuto vždy vedel šikovne vyhnúť a na to je tu až príliš kresťanských odkazov. Zmienka o robotníkoch, zatracovanie a neskôr vyzdvihovanie manuálnej práce tu predsa bolo i bude vždy. I dnes si na tom mnohí stavajú. Film je okrem iného dokonalým obrazom svojej doby. Pokiaľ Bratislavu nevzali do "parády" komunistickí "architekti", tak to bolo krásne mesto. 70%. ()
V piatok 13teho je značne ideologicky poznačený film. Lenže objektívne vzaté, problémy náboženstva a spoločenského postavenia nie sú ani zďaleka problémom týkajúcim sa minulosti. Všetko, čo vo filme vidíme, sa môže odohrať aj dnes a preto som schopný sa nad faktom, že Bielikovi a strane išlo o niečo iného, ako riešiť problémy slovenskej rodiny, povzniesť a pozerať sa na film úplne inými očami. Napríklad nato, či vo filme fungujú fóry, komické situácie okolo rodinného stola a na vypointovanosť dialógov. Občas to funguje, občas vôbec, celkovo taký vyšumiteľný priemer. Ale keďže mi z jeho ideológie neprišlo zle, ako som pred jeho sledovaním predpokladal, udelím solídne hodnotenie. ()
Ja som sa nesmial. Ja som sa doslova rehotal. ONDRIŠ JARIABEK ako bigotný otec "úradníckej" rodiny, ktorá rebeluje proti starým poriadkom je excelentný. Akákoľvek propaganda je podľa môjho názoru už na smetisku dejín, ale to komediálne (možno aj nechcené a pôvodne neplánované) ostalo. A skvelé herecké výkony takisto. (27.4.2009) ()
Skvelo napísané, skvelo zahrané...skvelý film. ()
Klasická slovenská komedie z padesátých let. Ondriš Jariabek v roli despotického otce rodiny, které chce vládnout po svém a žádné novoty nechce připustit. Nejhorší pro něj je, smířit se s tím, že jeho snacha je mohamedánka, zeť luterán a on jako věrný křesťan tohle přece nemůže dopustit. Všechny by chtěl překřtít, dceru a syna vydědit. Svým neurotickým chováním mě trochu připomínal Jaroslava Marvana z filmu Poslední mohykán. Pár scének vyloženě parádních (farář, který má v pátek držet půst a přitom se láduje kachnou), ostatní slabší. Režijně na vysoké úrovni a na pobavení je to cajk. Celkově lehký nadprůměr. ()
Námet a scenár:Ján Bukva - ide o pseudonym Paľa Bielika-režiséra. ()
Komedie nevedeli Slovaci nikdy tocit, a aj tato je toho prekrasnym prikladom. Dej bol dost uleteny, a hranice siveho priemeru tento film v ziadnom pripade neprekracuje. 50 % ()
Myslim, ze vsichni herci velmi prehravaji. Namet me zaujal, ale scenar me postupem casu zacal trochu nudit. Kazdopadne ke komedii to ma taky daleko. Potesi zabery na Bratislavu. ()
Jedna z najlepších slovenských komédií, s uceleným dejom, skvelými a pre mňa legendárnymi dialógmi, perfektným hereckým zvtárnením a neustávajúcim vtipom. Troška (antikresťanskej) propagandy cítiť, ale je to v pohode. Skvelý Bielik. 95% ()
To, čo zo začiatku filmu vyzeralo ako celkom dobrý humor, sa nemohlo vyvinúť inak - ako do ideologicky motivovanej polohy - zo starého pána sa musí stať revolucionár, ktorý zavrhne všetky "prežitky". ()
Pár krát sa stalo, že mi až slzy tiekli od smiechu, tak ako pri sledovaní tejto komédie s nezabudnuteľným Ondrejom Jariabkom a jeho manželkou Oľgou Adamčíkovou. ()
Keď prihliadnem na rok vzniku, tak je to slušná zábava a môžem odpustiť aj niekoľko ideologických momentov. A je mi aj celkom ľúto, že to sú len tri hviezdy, ale na štyri to naozaj nie je. Najzábavnejší je určite otec, ktorý sa všetko dozvie ako posledný, a jeho životné zásady, ktoré sú sympatické, aj keď cieľom asi bolo, aby to vyznelo naopak. –––– Nie som ešte taký starý, aby som sa nevedel spamätať. ()
Palo Bielik natočil živú komédiu. Ondrej Jariabek je v postave otca, ktorý uznáva kresťanské hodnoty výborný. Dosť som sa nasmial. " Je náš? nie - prekrstiť!!!" 70%. ()
Skvelá nadčasová komédia s perfektným dejom aj obsadením. Podobný nestárnuci kúsok ako síce poňatím iný, ale nestárnucou dušou podobný kúsok ako o 14 rokov mladší Hádaj, kto príde na večeru, ktorý má čo povedať aj v dnešnej dobe, V piatok, trinásteho je totálne aktuálny... :) ()
Pod komédiou si predstavujem niečo iné. Toto bolo na spôsob Bakalárov. Jariabek s Adamčíkovou to uhrali na 60%.. ()
Čakal som propagandu, ale dostal som na tú dobu fajn komédiu. Bielik sa oveľa elegantnejšie vyhol propagande a vzývaniu holdu pracujúcemu ľudu ako tomu bolo vo filmoch Priehrada či Lazy sa pohli. Zo všetkého najviac baví podarená figúrka otca, ktorý kázňami chce zasahovať do života detí, aby "úradničina" zostala vo famílii prítomná i po jeho odchode do dôchodku. Celkovo film nemá kam dokráčať len do happyendu, kde otec povolí a deti sa oženia a povydávajú. ()