Intermezzo: A Love Story
USA,
1939, 70 min
Režie:
Gregory RatoffScénář:
George O'NeilHrají:
Leslie Howard, Ingrid Bergman, Edna Best, John Halliday, Cecil Kellaway, Enid Bennett, Ann E. Todd, Douglas Scott, Edmund Mortimer, Doris Lloyd (více)Obsahy(1)
Slavný, stárnoucí a životem již poněkud znuděný houslista Holger Brandt se z každého uměleckého turné vrací domů spíše jen ze setrvačnosti. Tím, že je stále na cestách, jeho láska manželce dávno vyprchala. V jeho životě se začne vše měnit, když hře na piano jeho dceru začne učit mladá Anita Hoffmanová. Holger rychle propadne jejímu kouzlu, stejně jako pochopí, že klavíristka má dostatek talentu, aby jej mohla provázet na budoucím turné... Roli Anity v romantickém příběhu ztvárnila později slavná herečka švédského původu Ingrid Bergmanová (známá ze snímků Casablanca, Komu zvoní hrana, Plynové lampy, Rozdvojená duše, Vražda v Orient Expresu). (oficiální text distributora)
(více)Zajímavosti (12)
- Film měl původně režírovat William Wyler, ale již ve stadiu předprodukce docházelo k mnoha sporům. Později Wyler litoval svých rozhodnutí, jelikož film se mu nakonec líbil. Trpěl pocitem, že propásl příležitost režijně vést mladou Ingrid Bergman a sehrát tak určitou roli v jejím uměleckém růstu. (Zdroj: Kniha Charlotte Chandler: Ingrid - biografie Ingrid Bergman). (Pavlínka9)
- Podtitul "Love Story" byl k názvu připojen, když distributoři vyslovili pochybnosti, zda američtí diváci pochopí pravý význam slova "Intermezzo". (Zdroj: Kniha Charlotte Chandler: Ingrid - biografie Ingrid Bergman). (Pavlínka9)
- Strihač Hal Kern dokonca dostal za úlohu preštudovať doteraz nakrútený materiál a navrhnúť miesta, kam by sa dali umiestniť ďalšie detaily herečkinej tváre bez toho, aby to narušilo strihovú skladbu snímku. Práve detaily Bergmanovej boli jedným z hlavných dôvodov, prečo pretáčky nakoniec zabrali 15 dní - neobyčajne dlhú dobu, nakoľko hlavné nakrúcanie trvalo len niečo cez mesiac. (classic)
- Vedľa úvodnej scény bola zvýšená miera pozornosti venovaná i detailným záberom Bergmanovej, ktoré sa mali vo filme vyskytovať v čo najhojnejšej miere. I v tomto prípade Selznick apeloval na Tolanda, aby volil také uhly kamery a vzorce svietenia, ktoré budú herečku prezentovať čo najatraktívnejšie - tak, aby publikum nemalo inú možnosť než ju prijať ako novú hviezdu: „Každý krásny záber, ktorý z nej dostaneme, znamená veľa peňazí v tržbách naviac.” (classic)
- Zvýšená starostlivosť o fotografickú kvalitu záberov s Ingrid Bergman sa najviac prejavila v jej prvej scéne. Producentov záujem o herečkino entrée bol pochopiteľný, pretože sa jednalo o scénu, ktorej prostredníctvom mala byť po prvýkrát predstavená americkému publiku. Potom, čo prvý pokus nedopadol podľa jeho očakávania, nariadil Tolandovi, aby záber zopakoval, a keď ani po druhýkrát nebol spokojný, vynútil si tretiu verziu. Ako si všimol Patrick Keating v štúdii o spolupráci Davida O. Selznicka s jeho kameramanmi, producent nemal dostatočné technické znalosti, aby Tolandovi doporučil konkrétne lampy alebo objektívy, ale spojeným pôsobením svojich memoránd a vynútených pretáčok docielil toho, aby nasvietenie (Bergmanovej) posunul veľmi špecifickým smerom. (classic)
- Z pozície hlavného kameramana film roztočil Harry Stradling, ale i v jeho prípade bolo po niekoľkých dňoch jasné, že svoju prácu nevykonáva k producentovej (Selznickovej) plnej spokojnosti, a tak bol čochvíľa z nakrúcania odvolaný a zastúpil ho Gregg Toland. (classic)
- Pôvodne bol režisérom pre film zvolený skúsený William Wyler, avšak po niekoľkých dňoch nakrúcania bol odvolaný alebo sám odstúpil, výklady sa rôznia a 5. júna ho nahradil Gregory Ratoff. Wyler na snímku podľa svojich slov pracoval približne šesť týždňov - podieľal sa na konzultáciach ohľadom scenára, výberu hudby alebo realizácii kamerových testov. S producentom Selznickom sa ale skoro dostal do konfliktu, ktorého príčinou mohlo byť pomalé pracovné tempo, neochota verne nasledovať pôvodnú švédsku verziu a snáď i neuspokojivé výsledky pri snímaní Ingrid Bergman. Medzi ďalších kandidátov na režiséra patrili napríklad Rouben Mamoulian, William Dieterle alebo Michael Curtiz. Oficiálnu ponuku údajne dostal i režisér švédskej verzie Gustaf Molander, ale z osobných dôvodov ju odmietol. (classic)
- Niektoré kusy nábytku boli upravené tak, aby minimalizovali výškový rozdiel medzi Bergman a Ednou Best, ktorá vo filme stelesnila Holgerovu manželku Margit. (classic)
- Kostýmy navrhnuté známou módnou návrharkou Irene (v minulosti odievala napríklad Ginger Rogers, Constance Bennett alebo Jean Arthur) mali maskovať herečkine (Ingrid Bergmanovej) široké ramená a nemali neúmerne odhaľovať jej nohy, o ktorých režisér Gregory Ratoff prehlásil, že by ich verejnosť nemala nikdy uvidieť. (classic)
- Za osemtýždňovú prácu na filme mala Ingrid Bergman dostávať týždenný honorár vo výške 2 500 dolárov. (classic)
- Mužská rola koncertného huslistu Holgera Brandta bola postupne ponúknutá - Ronaldovi Colmanovi, Williamovi Powellovi a Charlesovi Boyerovi, zatiaľ do úlohy jeho milenky Anity Hoffmanové boli zvažované napríklad Merle Oberon, Paulette Goddard, Hedy Lamarr a Loretta Young. (classic)