Reflex

Raz za čas sa tu objaví aj zaujímavá téma, ktorá si zaslúži, aby sa o nej verejne hovorilo. No bohužiaľ 80% tém sú len zbytočnosti a malichernosti, ktoré svojim "posolstvom" aj tak nemajú čo povedať. Avšak najhoršie na celej relácií je, že väčšinou v nej chýba objektivita a takmer vždy je zameraná len a len na tie extrémy, takže manipulácia v plnom prúde, no koniec koncov ako každá publicistická relácia na Markíze. A ako čerešnička na torte: maximálne nesympatický Bruchala, ktorý nás celým týmto sprevádza... (02.10.2013)

Keď sa v tom publicistickom odpade občas prehrabete, nájde sa občas aj niečo zaujímavé. Okrem šotov so celebritami nechápem ľudí, ktorí sú ochotní verejne rozprávať o svojom krutom osude pred kamerou. Nič tým nevyriešia a diváka to aj tak nezaujíma, ten má radšej tie celebrity. Na druhú stranu občas poteší niečo z vedy. Na pravidelné pozeranie to určite nie je. (01.10.2012)

Tato odpornosť mi vždy dokáže strašne rýchlo zotrieť úsmev z tváre a núti ma utápať sa v depresiách a plakať pre ludi, ktorým ale určite môj plač nijako nepomôže. Hviezdičku davam za občasné zaujimave reportáže, inak je reflex jeden z najhoršich druhov citoveho vydierania a nahanania si ratingu na úkor ludskeho šťastia. Hanba markíze. (31.10.2011)

Počiatky tejto relácie boli strašné a občas pripomínali dokonca až Judínyovej Smotánku, posledné roky však úroveň zvyšujú pomerne celkom časté epizódy zo sveta hnutia za práva zvierat, počnúc rozhovormi s aktivistkami z 269 Life Bratislava v roku 2015. Neskôr viackrát dostal priestor napríklad Humánny pokrok, Zvierací ombudsman a Československý kastračný program, v súčasnosti reláciu obohacujú celkom akčné investigatívne reportáže Kövešovej, ktoré už oslovili aj niektorých politikov, ktorí konečne začínajú pomaly konať vo veci psích zabíjačiek v rómskych osadách. Ak to nejde inak, aj Reflex môže byť užitočný. (27.09.2020)

Senzácie, hry na city, sem tam hyenizmus, podsúvanie príbehov takzvaných celebrít, či ľudí z danej komerčnej televízie. Čo viac dodať? To, že sa tam niekedy objavili aj dobré reportáže, čiže výnimky, podľa mňa len potvrdzujú pravidlo. Veľa konšpirácií, či chorobných názorov, obdivovanie homosexuality, bulvár, klebety, plač, depresie a podivný, či skôr pochybný moderátor, ma nútia povedať dôležité konštatovanie - Nebuďte tragédi! (17.02.2012)