Reflex

Počiatky tejto relácie boli strašné a občas pripomínali dokonca až Judínyovej Smotánku, posledné roky však úroveň zvyšujú pomerne celkom časté epizódy zo sveta hnutia za práva zvierat, počnúc rozhovormi s aktivistkami z 269 Life Bratislava v roku 2015. Neskôr viackrát dostal priestor napríklad Humánny pokrok, Zvierací ombudsman a Československý kastračný program, v súčasnosti reláciu obohacujú celkom akčné investigatívne reportáže Kövešovej, ktoré už oslovili aj niektorých politikov, ktorí konečne začínajú pomaly konať vo veci psích zabíjačiek v rómskych osadách. Ak to nejde inak, aj Reflex môže byť užitočný. (27.09.2020)

Keď sa v tom publicistickom odpade občas prehrabete, nájde sa občas aj niečo zaujímavé. Okrem šotov so celebritami nechápem ľudí, ktorí sú ochotní verejne rozprávať o svojom krutom osude pred kamerou. Nič tým nevyriešia a diváka to aj tak nezaujíma, ten má radšej tie celebrity. Na druhú stranu občas poteší niečo z vedy. Na pravidelné pozeranie to určite nie je. (01.10.2012)

Hnus. Televízia Markíza raz za sto rokov vie urobiť program o „ťažkých životných osudoch“. Hádal by som sa, ale myslím si, že taký Vilo Rozboril v „Modrom z neba“ (hoci nie som žiadnym extra fanúšikom relácie ani moderátora), to zvládol nonšalantne. Naopak, „Reflex“ má oveľa bližšie k verejnoprávnej "Pošte pre teba". V každej časti sa nachádza viacero reportáží, z nich mnohé sú o „smutných ľudských životoch“ (smrteľné choroby, zlé sociálne podmienky). Relácii chýba úroveň, má primitívnych moderátorov (odporný mím a nejaká baba, ktorej meno našťastie nepoznám) a STÁLE siaha po zjednodušovaní a citovom vydieraní. (10.06.2010)

Jedna z publicistických relácií, ktorú pravidelne vysiela slovenská, komerčná televízia Markíza. "Reflex" sa nijak moc nelíši od iných produktov tejto stanice. Povrchrná, bulvárna, nablískaná zmes mediálnych klebiet, slovenských pseudocelebrít, pateticko dojímavých príbehov, násilia a veselých reportáži. Všetko pekne navŕšené na jednej zahnívajúcej kope hnoja. Odpad! (14.04.2010)

Senzácie, hry na city, sem tam hyenizmus, podsúvanie príbehov takzvaných celebrít, či ľudí z danej komerčnej televízie. Čo viac dodať? To, že sa tam niekedy objavili aj dobré reportáže, čiže výnimky, podľa mňa len potvrdzujú pravidlo. Veľa konšpirácií, či chorobných názorov, obdivovanie homosexuality, bulvár, klebety, plač, depresie a podivný, či skôr pochybný moderátor, ma nútia povedať dôležité konštatovanie - Nebuďte tragédi! (17.02.2012)