• Radek99
    ***

    Zatímco Češi v roce 1968 prakticky deinstalovali totalitní komunistický režim, zrušili cenzuru a v oblasti náhle neregulované kinematografie natáčeli jedno revoluční dílo za druhým, Slováci stále ještě historicky vězeli v době národního obrození a filmem bojovali svůj zpožděný boj za národní emancipaci. Civilizační prodlení a krásná hudba Zdeňka Lišky.(25.2.2014)

  • tonho
    ***

    Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom.(9.2.2011)

  • mchnk
    ****

    Těžkotonážní začátek snímku ani v nejmenším nepředpovídá děj, potažmo scény, kterými bude film vrcholit. Slovenský nacionalismus má v dějinách našeho dlouholetého bratra nepochybně své místo, i když se jeho tvář i myšlenky měnily. Máme zde obraz boje, mající přívlastky jako zoufalý, či marný ale rozhodně ne zbytečný. Režisér Zachar nepochybně sázel na jistoty. Charismatický Kvietik a překrásná Emília jsou jen začátek. Tím nejlepším, v této československé spolupráci (myslím tím česky mluvící herce a české tvůrce), kterou režisér ukázal např. i ve filmu Zmluva s diablom, je nepochybně účast Zdeňka Lišky. Pochod sedláků s vidlemi do své zkázy za doprovodu těžkých bubnů a jeho klasických chorálů, je fantastický. Nyní se doba projevuje, utrpení, bolest a smrt. Silné scény (některé nedoporučuji ochráncům zvířat) a neméně silné drámo na závěr. Velmi povedený pohled do historie sloužící i jako slušná dějepisná pomůcka.(24.11.2014)

  • 01Zuzana10
    *****

    Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok.(25.2.2016)

  • Willy Kufalt
    *****

    (2x) ,,Nemáme právo nekonať! Niet inej cesty." Ách... to zase vznikol na Slovensku v minulosti nádherný film, ktorému tu skoro nikto nevenuje pozornosť. Oficiálny text distribútora síce trochu zoznamuje s historickým pozadím, avšak (tradične) rozhodne s ním nesúhlasím, že by šlo o "učebnicový" životopis. Film som vnímal skôr ako zachyenie revolučného boja štúrovcov proti národnostnému útlaku, než životopisný obraz samotného Ľudovíta Štúra (naviac počimni tejto významnej osobnosti v spomínanej oblasti spisovného jazyka sa film nevenuje, čo filmu vo svojom zámere a atmosfére len prospieva) a našťastie sa dočkáme aj skutočnej drámy. Od začiatku pútavé dianie sústredené najmä na exteriéry (Dunaj, ledy, lúka okolo Devína), krásna výpravná štylizácia od kostýmov až po pomerne akčnú kameru... nesmiem zabudnúť ani na hudbu Zdeňka Lišky, ktorý s patričnou a znesiteľnou dávkou pátosu, ale predovšetkým obrovskou dávkou dramatičnosti, dolaďuje hutnú atmosféru veľkolepého boja s revolučnou myšlienkou. Hneď úvodný dialóg mezi Štúrom a jeho kolegami dáva presne najavo známy "štúrovský" postoj k vlasti a života - obetovať pre boj za vlasť všetko k tomuto boju nepodstatné vrátane rodiny a lásky, čo začína smerovať k pomerne tragickému dopadu na rozohraný románik medzi Štúrom a Adélou Ostrolúckou (vo filme krásna Emília Vášaryová). Obsadniu hlavných i vedľajších rolí, využívajúcemu (našťastie) pomerne bohatú plejádu slovenských legiend, medzi ktorými sa tu zaskvel i šľachtický aristokrat českého divadla Felix le Breux, dominuje charizmatický Štefan Kvietik v roli Ľ. Štúra. Inak myslím, že v dobe vzniku (1968, presne po 120 rokoch od diania príbehu) museli niektoré repliky a vlastenecké zobrazenie boja pôsobiť veľmi silne. Možno to bude mojou slovenskou národnosťou, ale film ma oslovil po všetkých stránkach omnoho viac než husitská triológia Otakara Vávry, ktorú som zatiaľ pre rozporuplné až negatívne pocity radšej ani neohodnotil. (90%)                                                                                                                                          . . . ,,Ako to, že ste robili revolúciu proti cisárovi a teraz bojujete za cisára?"                                                                                             / ,,Cisár sa nás zľakol a pridal sa našu stranu."(27.4.2019)

  • - Natáčanie prebiehalo v nasledujúcich lokalitách: Beckov, Bratislava, Jablonica, Jelka, Jur pri Bratislave, Kuželov, Lednice, Manínska úžina, Myjava, Sobotište, Stupava, Vozovice a Viedeň. (Raccoon.city)

  • - Film patril medzi takzvané "trezorové" a bol ako jediný premietnutý v roku 2006 na celonárodnej spomienke na 150. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. (Raccoon.city)