• 01Zuzana10
    *****

    Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok.(25.2.2016)

  • gogo76
    ***

    "Ľudia majú radi mŕtvych hrdinov, živý sú na obtiaž..." Ťažko sa mi hodnotí film o Štúrovi, ktorý vám o Štúrovi nepovie dokopy nič. Kvietik mi nevadil, myslím , že to zvládol, len je väčšina zvyknutá vídať ho v úlohách tvrdých chlapov. Dobrá polovica filmu sa venuje Štúrovmu romániku a tá druhá skôr revolučnému roku 1848 a revolúcie ako takej. Prípravy do boja, pochody armád boli ok, v súbojoch a bojových scénach sú samozrejme rezervy veľké. Z filmu mám celkovo zmiešané pocity, pretože pôsobí trochu chaoticky akoby nevedel o čom chce vlastne vypovedať. 60%.(22.11.2015)

  • mchnk
    ****

    Těžkotonážní začátek snímku ani v nejmenším nepředpovídá děj, potažmo scény, kterými bude film vrcholit. Slovenský nacionalismus má v dějinách našeho dlouholetého bratra nepochybně své místo, i když se jeho tvář i myšlenky měnily. Máme zde obraz boje, mající přívlastky jako zoufalý, či marný ale rozhodně ne zbytečný. Režisér Zachar nepochybně sázel na jistoty. Charismatický Kvietik a překrásná Emília jsou jen začátek. Tím nejlepším, v této československé spolupráci (myslím tím česky mluvící herce a české tvůrce), kterou režisér ukázal např. i ve filmu Zmluva s diablom, je nepochybně účast Zdeňka Lišky. Pochod sedláků s vidlemi do své zkázy za doprovodu těžkých bubnů a jeho klasických chorálů, je fantastický. Nyní se doba projevuje, utrpení, bolest a smrt. Silné scény (některé nedoporučuji ochráncům zvířat) a neméně silné drámo na závěr. Velmi povedený pohled do historie sloužící i jako slušná dějepisná pomůcka.(24.11.2014)

  • majo25
    ****

    Zaujímavý historický snímok, ktorý sleduje našich národných buditeľov v boji za takmer nemožným. Určite to nie je životopisný film o Štúrovi, aj keď on v ňom má hlavné slovo. Na záver sa vo filme objavujú bojové scény, kde sa títo naši buditelia spolu s obyčajným ľudom stávajú dobrovoľne bojovníkmi revolúcie, a nielen obrazne. Nemyslím si však, že obsadenie Kvietika bol ten najlepší nápad, len ťažko som si naňho zvykal. A na koniec len konštatovanie, že hoc sa drží historických reálii a nenájdeme v ňom ani kúska socialistickej agitky, z témy sa dalo vytrieskať aj viac.(1.3.2015)

  • tonho
    ***

    Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom.(9.2.2011)

  • - Film patril medzi takzvané "trezorové" a bol ako jediný premietnutý v roku 2006 na celonárodnej spomienke na 150. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. (Raccoon.city)

  • - Natáčanie prebiehalo v nasledujúcich lokalitách: Beckov, Bratislava, Jablonica, Jelka, Jur pri Bratislave, Kuželov, Lednice, Manínska úžina, Myjava, Sobotište, Stupava, Vozovice a Viedeň. (Raccoon.city)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace