Režie:
Miloslav LutherScénář:
Antonín MášaKamera:
Vlado HollošHrají:
Marek Majeský, Matej Landl, Rasťo Rogel, Gejza Benkő, Zuzana Fialová, Boris Zachar, Zuzana Vačková, Silvia Vargová, Soňa Norisová, Mária Landlová, Dagmar Bruckmayerová, Milada Rajzíková (více)Obsahy(1)
Chorobou storočia nazval významný predstaviteľ francúzskeho romantizmu- básnik, prozaik i dramatik Alfred de Musset /1810-1857/ životný pocit svojej generácie, rozčarovanej krachom revolučných ideálov /politických i mravných/, po porážke Napoleona. Jeho slávny román "Spoveď dieťaťa svojho veku" /1836/, ktorý napísal krátko po osudovom ľúbostnom vzťahu k George Sandovej, sa stal - povedané dnešným slovníkom, kultovým dielom mládeže. Čitateľov podmaňoval pôsobivým rozborom najvnútornejších stavov duše, odrazom citovej, intelektuálnej a morálnej krízy svojich vrstovníkov. Aktuálnosť Mussetovej diagnózy pre deväťdesiate roky minulého storočia zaujala renomovaného českého scenáristu Antonína Mášu natoľko, že sa rozhodol spracovať túto predlohu nielen pre javisko /prepis inscenovalo aj pražské Národné divadlo/, ale aj pre televíznu obrazovku do podoby dvojdielnej inscenácie. Pod názvom SPOVEĎ ju v roku 1994 režijne pripravil Miloslav Luther. Spoveď prináša pestrý obraz života mondénnej parížskej smotánky, ktorá sklamaná spoločenskými pomerami hľadá rozptýlenie cynickými citovými experimentami, aby zakryla úzkosť z nedostatku kvalitného životného cieľa. Príslušník zlatej mládeže, Octave /Marek Majeský/, hlboko sklamaný neverou svojej milenky pani de Parness /Zuzana Fialová/, vyzve soka, svojho dávneho priateľa Bourgeta /Boris Záchar/ na súboj. Ranený guľkou z revolvera i zradou blízkych sa uzatvára pred svetom. Z dobrovoľnej izolácie vyplnenenj štúdiom ho vytrhne až skupina priateľov, vedená pragmatickým Desgenaisom /Matej Landl/. Octava presvedčia, že iba rušný spoločenský život môže prehlušiť jeho nereálnu túžbu po ideálnej láske. Vrhá sa do víru radovánok a pochybných dobrodružstiev, pričom varovanie svojho otca, poctivého vidieckeho šľachtica, berie na ľahkú váhu. Až nečakaná správa o jeho smrti ho prinúti k zúfalému úteku z Paríža. Pôsobivý obraz života mondénnej parížskej mládeže. V druhej časti sledujeme ďalšie osudy príslušníka zlatej mládeže Octava. Octave sa po smrti svojho otca kajúcne vracia domov. Z hlbokej depresie mu pomôže až vzťah ku vzdelanej, jemnej Brigite Piersonovej (Diana Mórová), ktorá venuje všetky svoje sily nezištnej pomoci blížnym. Octave jej trpezlivo dvorí, no zdržanlivá a mravne pevná žena dlho odoláva. Nakoniec však oboch premôže vášnivá láska. Do Paríža sa vracajú spolu. Povestná "choroba storočia" (mal du siecle) opäť prepukne. Octave jej v prostredí veľkomestskej bohémy nanovo podľahne, keď jeho rozorvanú dušu zase ovládne cynizmus a skepsa, neschopnosť vytrvalo ľúbiť a dôverovať. Prekonať depresiu z nenaplnenia očakávaných spoločenských ideálov, možno totiž iba vlastným skutočným citovým prežitkom. Životné pocity mussetovských romantikov a ľudí modernej doby sa v interpretácii tvorcov tejto dilógie prekvapivo približujú. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (4)
Inscenácia s novším rokom vzniku a obsadením mladou generáciou hercov. Filozofujúce dialógy mi dojem nekazili, skôr trochu problematický scenár. ()
Televizní adaptace je poměrně vydařená a spoléhá na nepříliš známé tváře. Luther vychází z původního přepisu a nechává Mussetovy libertíny filozofovat, opíjet se a rouhat u bohatě vyzdobených stolů. Za zmínku stojí také krásný klavírní motiv, který otevírá i uzavírá příběh a je sladkobolný jako samotná Mussetova kniha. Herci, předvádějící partičku zhýralců, která pokouší hlavního hrdinu, jsou převážně neznámí(v ČR), ale velmi dobře na sebe slyší. Hra samotná se zabývá, jak jinak, láskou, avšak v Mussetově podání to není láska léčivá, nýbrž naopak zhoubná, ne nepodobná té, kterou cítil Othello k Desdemoně. Máša tedy byl romantikem, ale láska u něj nikdy nebyla jen silou pozitivní a lákala ho i její zhoubná podoba. ()
Velmi kvalitní scénář i režijní pojetí, mladí herci se překonávali. Lepší hold Mussetovi si těžko představit. (90%). ()
Velice depresivní dílko. Na tuhle chandru jsem byla v dobách ranného mládí. Majeský byl zjevně od mládí ve své poloze sobeckého floutka jako doma. Nebudu lhát, když řeknu, že bych ho pro změnu ráda někdy užila v nějaké veskrze kladné roli. V jeho případě by to byla totiž revoluční změna a věřím, že by i takovou postavu udělal zajímavě a získal by si diváka. Možná že si tato inscenace zaslouží i lepší hodnocení, ale trochu mě na tom štve ten silný přídech počátku devadesátých let, co se výpravy týká. Proto postrádá nadčasovost. ()