Faces of Death: Junk 5
Recenze (1)
Mŕtvolný shockument sa po sláve a úspechu série FACES OF DEATH v Japonsku pripája ako piaty článok na reťazi omotanej okolo krku človeka ku línií pseudodokumentu Johna Alana Schwartza (Conan Le Cilaire) datujúcej sa k roku 1978. Japonská séria FACES OF DEATH označená ako JUNK sa už svojim štvrtým neoficiálnym pokračovaním s Vincentom Priceom drží vlastného nálepkovania značky FACES OF DEATH na vybrané, témou príbuzné produkty. Príkladom čistej nálepky je DAYS OF FURY ako JUNK 4, zato piate pokračovanie je už originálom produkovaným od začiatku pod značkou JUNK spoločnosťou “K-Network“. Zem vychádzajúceho slnka už nemôže ďalej čakať na Ameriku a na ich mŕtvoly a katastrofy. Nastal čas vziať zodpovednosť a kameru do vlastných rúk a prestať sa hrabať v kontajnery videokaziet iných spoločnosti. Mŕtvoly, ktoré pred ich krutým osudom neochránil ani sám veľký Kristus, sa v Riu de Janeiru tešia na publicitu. Režisér Susumu Saegusa “vyráža“ do ulíc a uličiek “svätého mesta“. Bože, daj aby... A On dal. Vznikol tak vcelku reálny dokument o živote a smrti doprevádzaný policajnou sirénou, aby na mieste činu zachytil ešte čerstvé stopy tragédie. Lacná výroba blúdiaca ulicami mesta, ktorá čaká na ďalší výjazd za nebožtíkom, aby cez objektív kamery ukojila svoju túžbu po istej forme úchylky, sa ale stále točí v jednom stereotypnom kolobehu. Zaujímavé, ale nie až tak, že by sa dalo hovoriť o nejakej komplexnej výpovedi, prípadne spracovaniu na úrovni. Jedná sa v podstate “len“ o “onaniu“ s témou smrti. The Bodycount Continues... ()