Musíme si promluvit o Kevinovi

Netuším prečo, ale "Kevinovo" správanie ma nijak mimoriadne nezasiahlo. Je to zrejme tým, že dnešný svet je plný takýchto "detí", nezaradených v spoločnosti, ktoré sú z "neznámeho" dôvodu neovládateľné, neprispôsobivé, neochotné, ktorým z očí doslova "kuká" zlo. Taktiež som spočiatku priveľmi nedokázal súcitiť s matkou, ktorá to rozhodne s týmto vypočítavým "parchantom" nemala ľahké. Omnoho viac ma zaujali reakcie okolia, ktoré sú s môjho pohľadu, nie celkom oprávnené. Som totiž v domnení, že nie vždy môže rodič za charakter osobnosti vlastného dieťaťa. Proste sa len narodil "zlý jedinec", ktorý sa rozhodol že to pár členom rodiny, či okoliu, napriek snahe rodičov vo výchove, "pekne osolí". Určite aj vy poznáte rodiny, kde rodičia urobili pre svoje dieťa všetko, no napriek tomu je ich syn - kokot. Rovnako ako Kevin ... Za záver nemožno inak, iba prihodiť jednu ☆ navyše. (22.07.2015)

rodinný "psychothriller" vzbudil veľké očakávania, no nedokázal ich v plnej miere naplniť. určite zaujme herecký výkon tildy swinton a chlapca, ktorý hral Kevine ako malého, určite zaujme soundtrack a práca s ním a určite aj samotný námet - ktorý bol nielen štúdiou (v posledných rokoch bohužiaľ častého) fenoménu, tentoraz nazeraného z iného pohľadu - z pohľadu rodiča, ale tiež možnou hypotézou o tom, ako by mohol vzniknúť "antikrist" resp. ako by vyzeral "človek bez lásky" (ak sa z jeho života "úplne" vylúči láska, materinský cit, rodinné teplo a od momentu vzniku je odsúdený na to, aby nebol šťastný); záverečný dialóg medzi matkou a synom tiež môže naznačovať, že šlo aj patologickú deformovanú víziu dospievania a toho, ako môže vyvrcholiť boj matka verzus dieťa v problémovom období vývinu osobnosti - v adolescencii. film však okrem prvej tretiny, kedy diváka vťahuje, poskytuje solídnu atmosféru a rozbitým mozaikovým sujetom dávkuje informácie veľmi účinne skĺzne len do čoraz väčšej diváckosti a "ľúbivosti" s tým, že po obsahovej stránke nemá čo ponúknuť a je jednoducho povedané stále o tom istom, omieľa sa dookola iba to jedno a v istom momente je už každý ďalší vývoj udalostí a sled scén, informácií a "čriepkov" príbehu očakávaný a dopredu jasný; v závere navyše ramseyová skĺzne až do popisnosti a "ukazuje" veci, ktoré by vôbec nemusela, keby (zrejme) nechcela ohúriť, šokovať a polopatisticky uistiť amerického diváka; (30.03.2012)

Už dlouho mi nebylo při sledování filmu tak úzko a tak zle. Slovo deprese, které už se objevilo v několika komentářích přede mnou, je naprosto přesné. Po tomto filmu snad každému musí přijít alespoň na chvíli na mysl, že snad lepší děti ani nemít. Opravdu mrazivé psychologické drama. Režie Lynne Ramsay se hodně drží zpátky, nenaléhá na diváky, je strašně chladná, ale o to je to pak působivější. Trochu mi jen vadily ty záblesky z oné události v první polovině. Podle mě by to tam vůbec být nemuselo, divák by vlastně tápal po celou dobu, takhle to už tak nějak ví od samého začátku a některé pasáže jsou možná trochu zbytečně natahované. Velkým plusem filmu jsou herecké výkony a zejména Tilda Swinton podala naprosto neuvěřitelný výkon, právě z ní jsem měla občas husí kůži. We Need to Talk About Kevin rozhodně není film, na který by se dalo dívat často, ale za zhlédnutí rozhodně stojí. 70% (21.12.2011)

"Je to malý protivný chlapec, ale po zdravotnej stránke mu nič nie je." Veľmi kvalitná a drsná sonda do hlavy matky, ktorá sa snažila dať synovi všetko, čo môže. Napriek láske z chlapca postupne vyrastá arogantný hajzel. Úvod je dosť psycho ladený, chvíľu trvá, kým to do seba začne zapadať. Isté je, že film budúcim matkám na odvahe nepridá, skôr by sa filmu mali na istý čas vyhnúť, lebo po tomto budú určite rozmýšľať, či mať dieťa je dobrý nápad...film je silnou výpoveďou o ťarche, ktorú musí matka niesť za činy svojho syna. Režisér nevenuje veľmi pozornosť tomu, kde sa vo výchove stala chyba, čo mi trochu chýbalo. Pozornejší divák to postrehne, pretože u 6-8 ročného chlapca, ktorý nosí kurva plienky!!! nastal zlom, až keď na neho matka dvihla ruku...80%. ++++++ Takže budúci rodičia pozor! Pekné a milé oslovovanie vášho drobca i po tom, čo vám chleba s maslom jebne o stenu je veľká chyba. Vždy keď je to potrebné treba zvýšiť hlas, vo výnimočných prípadoch švihnúť takú výchovnú a preventívnu na zadok. Inak to s vami nedopadne dobre. To nie sú výmysly, to je dlhodobo odsledované...Kto občas sledoval nedávnu reality Pestúnka, dá za pravdu, lebo tam je to takýmito "Kevinmi" natrepané. Neváhajú nadávať vlastnej mame, oslovovať ju p..a a tak...A reakcia jeho mamy? "Ó zlatko moje, nehovor tak mamke..."Takú by vyfasoval , až by mu hovienko z rici vypadlo...Takto začína peklo , za ktoré si môžu rodičia sami. (11.09.2013)

Deprese. Zlost. Beznaděj. To jsou pocity, které budete při sledování s hlavní postavou prožívat, ale nebudete je schopni pojmenovat. Oba představitelé svých rolí (Tilda & Ezra) předvedli vyjímečné výkony a především Tilda by si zasloužila nějaké to ocenění. Vskutku atmosférická a těžko stravitelná záležitost - 90%. PS: doporučuji nic o filmu předem nezjišťovat (ani číst obsah). (23.03.2012)