Režie:
Martin ŤapákKamera:
Vladimír OndrušHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Karol Machata, Leopold Haverl, Gustáv Valach, Milan Kňažko, Viera Strnisková, Vladimír Durdík ml., Zdena Studenková, Zita Furková, Dušan Jamrich (více)Obsahy(1)
Slovenský film nakrútený na motívy divadelnej hry Ivana Bukovčana. Psychologická dráma, odohrávajúca sa pred koncom vojny... V malom okupovanom mestečku zabijú nemeckého vojaka. Gestapo zaistí desať rukojemníkov, ktorých pochytali po policajnej hodine na ulici a zavrie do pivnice jedného arizovaného bytu. Do rána sa musia zatknutí rozhodnúť a vydať jedného spomedzi seba ako vinníka. Strach zo smrti odhaľuje ich pravé tváre. (RTVS)
(více)Recenze (16)
Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Verzia s Jozefom Krónerom je o dosť kvalitnejšia, filmovejšia a určite sa na ňu lepšie pozerá. Tak narýchlo si nespomínam, že by niekto na Slovensku natočil remake alebo film na základe tej istej predlohy, ak nepočítam nesmrteľného Jánošíka. Výber hercov je zvládnutý dobre v obidvoch filmoch, tam by som problém nevidel, zvyšok je úloha režiséra, ktorú Ťapák zvládol iba priemerne. Tento film pôsobí ako tv film a možno ním aj je, hoci tu na csfd chýba označenie, či to tak naozaj je. Kto videl iba jednu verziu, bude možno spokojný, kto však videl obidva, vie, že táto ťahá za kratší koniec. Musím však pochváliť samotný záver, kde Leopold Haverl hodí pod stresom do miestnosti granát. Toto ukončenie príbehu sa mi zdalo lepšie a účinnejšie, ale Ťapákov film celkovo iba priemer. 60%. ()
Studený a zbytečný remake, který připomíná špatnou televizní inscenaci. Herceké výkony na hraně snesitelnosti celkovému vyznění také nepomáhají. Dost by mě zajímalo, o jaké umění se Ťapák zasloužil, o filmové to tedy určitě nebylo. ()
Modelová dráma má svoje pravidlá, ktoré bohužiaľ s odstupom desaťročí už nepôsobia tak vierohodne, ako kedysi, ak vôbec niekedy dôsledne dôveryhodne pôsobili. Táto psychologická dráma je na prvé počutie dialógov jasná adaptácia divadelnej hry. Bohužiaľ je to skôr výčitka, pretože postavy sa chovajú značne prehnane, všetko musí byť vypovedané a preexponované a stále sa musí mleť. Takéto morálne dilemy by sa mali riešiť s väčšou citlivosťou, ale to sme zase pri tej dobe, kedy film vznikol a inak sa asi ani nakrútiť nedal. Celkovo ale relatívna spokojnosť. Možno to bol ale skôr materiál na televíznu inscenáciu. ()
Je zvláštní, kolik filmů vzniklo o hrdinech, a prakticky nic o Hlinkovcích, o lidech co smýšleli v klerofašistickém státě jak smýšleli, o čtyřech divizích , které šli pomáhat dobývat svět za Hitlera, a jeho vidění Boha atd. Proč se atjuí skutečnost a pravda? Proč i dneska vzniká tak málo dokumentů o represích proti lidem žijícím po generace na Slovensku a hlásících se k Židovství? "Kohút nezaspival" v roce 1986, ale "nezpieva" ani o 33 let později. Film je dobrý pro odech, pohodu, neb ukazuej divákovi, že někdo se měl alespoň filmově hůře než často on sám. ()
Pri tej plejáde hercov a sile literárneho diela som čakal trochu viac. Film sa nedokázal odtrhnúť od divadelnej predlohy a preto je natočený ako divadelná hra v externom prostredí, čo však nebol iste zámerom, ale nedokonalosťou spracovania. Psychologicky a dialógovo ale ostal film na úrovni. Hoci som pôvodnú verziu nevidel, budem musieť po nej siahnuť, keďže ten rozdiel v hodnotení je markantný. ()
Filmový prepis Bukovčanovej divadeľnej hry nesie v sebe všetky neduhy. Hoci sa tvorcovia snažia všetky exteriérové scény natočiť vierohodne ( a to sa im aj podarilo ), nemuseli ich natočiť bez dialógov, tým ich degradovali. Inak príbeh o osobnej statočnosti, človečenstve a strachu má čo povedať aj dnešnému divákovi. ()
Tapak je v mych ocich jeden z nejhorsich reziseru sve doby. Divacky neatraktivni, spatne herecke vykony, spatne technicke zpracovani... ()
Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. ()
V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem ()
Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci. ()
Oproti Pálkově inscenaci z r. 1972 mnohem slabší, zbytečně rozšířené o scény venku. (max.30%) ()
Nie je to síce tak fajn ako staršia verzia s excelentným Krónerom ale predsa to má niečo do seba najmä pár akčných scén ktoré sa tu objavia a prekvapí aj záver, ktorý je o dosť krutejší ako v knihe či pôvodnom filme. ()
Základní situace je zajímavá, ale tvůrci ji měli víc rozpracovat a víc si s ní pohrát. Vadí také příliš teatrální výkony většiny herců. ()
Psychologický film, jež však trpí dějovou a dialogovou chudostí a poněkud nejasnými postavami. Nezachrání to ani kvalitní hudba a některé zdařilé herecké výkony. Hodnocení: 50 % ()
Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. ()
Nemůžu si pomoct, ale jako první jsem viděla černobílou verzi s Kronerem, Chudíkem a Adamovičem a tato verze mě proto zklamala. Chápu, že s barevným filmem se ta ponurá atmosféra tvoří hůř, to bych tvůrcům vůbec nezazlívala, co mi ale vyloženě vadilo byly zbytečné detaily navíc. V černobílé verzi jsem si zvykla na to, že si víc musím domýšlet, než se dozvím a zároveň skoro všechny postavy lžou, na tuto hru jsem přistoupila a bavila mě, proto např. hlasité spekulace o tom, jestli neznámý je nebo není Žid a potom ve flashbackových záběrech potvrzené, kdo vlastně byl, mi film dost zkazily. ()