Bokkusu!

Vacsina filmov z boxerskeho prostredia je v mensej miere o samotnom sporte a viac o jej akteroch a ich zivotnych osudoch, socialneho zazemia, t.j. motivatorov, ktore hrdinov vedu k navlieknutiu si boxerskych rukavic a vstupu do ringu (napr. Zuriac byk). Najdu sa aj vynimky, ktore v rovnakej miere zaujima aj samotny box, resp. nielen to, co sa deje mimo ringu, ale zivotny tep filmu davaju aj samotne sekvencie vo vnutri ringu (jednym z najlepsich pripadov je juhokorejsky Crying fist). Japonsky Box! si prave so spominaneho Crying fist berie velky priklad, len hlavnymi aktermi nie su ludia z okraja spolocnosti, resp. slabych socialnych vrstiev, ale studenti. Princip ostava ovsem zachovany -> v pribehu vlastne neexistuje zaporna postava (skoda len postavy mladeho dievcata s nevyliecitelnou chorobou srdca), samotnym sekvenciam treningu/zapasu je venovany velky priestor, nie je dopredu jednozancne odhadnutelne, kto v samotnom finale bude stat proti sebe. Apropo samotne finale -> znova sa nuka porovnanie s Crying Fist -> v obcoh pripadoch je totiz zaverecny duel, resp. jeho kazde kolo snimane inym sposobom, pricom hlavne druhe kolo na jeden zaber s vybornou pracou zvuku je lahodkou. (22.10.2010)