Červené víno

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo. (25.05.2013)

Hodnotenie trojdielnej verzie. Musím uznať, že takto nakrútený slovenský film mal u mňa naozaj minimálny potenciál ma baviť. Pretože slovenské filmy, a kór filmy o vinohradníctve, vôbec, ale vôbec nemám rád. Ale tento film sa mi naozaj z veľkej časti páčil. A je to pravdepodobne tým, že som čítal knihu od Františka Hečka. Na jednu stranu ma to bavilo preto, pretože som čítal knihu a v príbehu som sa ľahko orientoval, nemal som ani problémy z postavami, respektíve s ich predstaviteľmi, len na zopár výnimok. A spracovanie bolo aspoň scašti také, aké som si to pri čítaní predstavoval, což je ďaľšie plus. Na druhú stranu sa mi nepáčil fakt, že tvorcovia jednoducho odflákli tú časť deja, kde Marek Habžda chodí do Vinohradníckej školy, pretože o tom som vo filme počul asi tak 3 vety, zatiaľ čo v knihe boli o tom celé kapitoly, desiatky strán, tuto nič. Dej sa teda logicky zameriava len na Vlčindol a rozhodne by nakrútenie časti Markova štúdia vo Východnom meste neuškodilo. Ďaľšou časťou, s ktorou som bol vrcholne nespokojný, bol ten záver. Jednoducho natlačený do piatich minut, zatiaľ čo v knihe to bola moja najobľúbenejšia časť, tady toto sa jednoducho nedalo. Ak by som mal hodnotiť kvalitu všetkých troch dielov, musím uznať, že najvydarenejšou časťou bola druhá, ktorá zachytáva obdobie prvej svetovej vojny. Táto časť bola v knihe ozaj krutá a vo filmovej verzii nebola vôbec špatná. Rozhodne veľkú pochvalu zasluhuje herecké obsadenie, ktoré je naozaj výborné a za to som spokojný. Štefan Kvietik ako Urban Habža, či Emília Vášáryová ako Kristína boli jednoducho bezchybní a do úlohy presne sediaci. Rozhodne aj duo Silvester Bolebruch a Šimon Pančucha (nehorázna sviňa) stvárnení Karolom Machatom a Júliusom Vašekom boli excelentní. A vlastne všetci herci svoje postavy výborne zahrali a ja som sa počas tohoto filmu veľmi bavil, ale jednoducho som čakal, že to bude obsiahlejšie, i keď chápem, že ak by to mala byť dopodrobna prenesená kniha na filmové plátno, ten film by musel mať aspoň 6 hodín, či nie viac. Aj tak, čiastočné sklamanie, no zároveň aj potešenie z toho, že v slovenskej tvorbe sa nájde kvalitný film (tých je síce viac, ale hlavne taký, ktorý ma zaujme) a tým Červené víno rozhodne je. Silnejšie tri hviezdičky a spokojnosť. /70%/ (05.01.2011)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

"Toto dielo bez veľkého zveličenia prezentuje defilé slovenského herectva. Je radosť dívať sa na každú postavu, na každého herca, s akým odovzdaním, s akou úctou a s akým nasadením ponúkol svoje danosti, talent, svoje ambície pre to, aby mal film u divákov čo najlepší ohlas. Nielenže je tematicky veľmi zaujímavý, ľudsky, charakterovo a obsahovo bohatý, ale prezentuje sa tam kus našej povahy, našej histórie, nášho života. A hlavne - podľa môjho skromného názoru - vonia to človečinou" Takto jeden z najznámejších a najobľúbenejších filmov slovenskej kinematografie (14 666 predaných kusov DVD) charakterizoval Štefan Kvieitk, predstaviteľ jeho hlavnej roly, a k jeho slovám vlastne len ťažko čosi výstižnejšie dodať. Takmer rapsódia na (západo)slovenský spôsob o živote i živorení ; a ak niečomu film vďačí za svoj mimoriadny úspech, nebude to ani tak technická stránka ( i keď trebárs hudba Zdenka Líšku by si zaslúžila osobitný komentár ), ako výborne nadávkovaná zmes všemožných ľudských emócií a zážitkov rámcovaná ľúbezným, no zároveň -a najmä- drsným časopriestorom. Dodajme ešte, že v celých takmer troch hodinách filmu sa naozaj neobjavil nikto, koho herecký výkon by bol rozpačitý či nedajbože vyslovene zlý. Počnúc už spomínaným Kvietikom ( ktorému film naozaj ponúkol úžasnú príležitosť filmovej premeny z optimistického silného mladíka cez životom nalomeného vojaka až po absolútne zničenú, alkoholu sa oddávajúcu ľudskú trosku) a jeho filmovou ženou Emíliou Vašáryovou, ktorá poctivo a verne odohrala život ustráchanej, obetavej, pokornej a v svojej krehkosti predsa len silnej Kristíny. Za povšimnutie a obdiv stojí i Eva Krížiková ( čoby zosobnenie pernamentných životných omylov ), Karol Machata ( ako nešťastný a nešťastie spôsobujúci dávny Kristínin milenec ) či Július Vašek, ktorého slizká a prízemná postava je tak majstrovsky zahraná, že naozaj len málokto k nej nemôže cítiť odpor. Podobne výborne stvárnil svoju rolu v podstate dobráckeho, no v rodine tyranského chlapa Ivan Rajniak. Skrátka, nech je ako chce, pre mňa Červené víno ostáva tou najvyberanejšou filmovou sortou od, o a pre Slovákov (19.04.2012)

Pěkná úvodní orchestrální hudba Zdeno Lišku. Mohl slovenský film o vinařích dopadnout jinak, než že tam jsou pořád vožralý? Podle tohoto filmu vinař = alkoholik a to né ledajaký alkoholik ale těžký alkoholik v posledním stádiu. Vždyť tady přímo na následky pití alkoholu zemře několik lidí! A kolik se toho tam v důsledku opilosti rozmlátí? A kolik lidských vztahů je tam v důsledku pití poškozeno nebo zničeno? Další nepříjemností je, že to je těžký politický film. Smrdí to falešnou a prolhanou politikou na sto honů. Pak tady máme katolické náboženství zde zastoupené modloslužebným klaněním se svatému Urbanovi a Mikulášovi, vypaseným farářem a čarodějnicí drmolící růženec. A co měla znamenat ta banda žebráků, kterou si pozůstalí pozvali domů, aby se u mrtvého opíjeli kořalkou? 40 % max. (01.05.2020)