Děvínský masakr

......pokiaľ neexistuje iná možnosť ..ľudia by mali bojovať za zachovanie elementárnych základov ochrany svojej ľudskej dôstojnosti a to aj sami využitím akýchkoľvek dostupných prostriedkov, pokiaľ skorumpované štátna moc nerobí nič pre ich ochranu ......nevynímajúc ani ústavou zakotvené právo na ozbrojený odpor proti takzvanej demokracii , ktorá je výhodná pre 10% občanov a minimálnej 60 % ostatných žije v neľudských podmienkach neporovnatelne horších ako to bolo pred rokom 1989 .......... (02.12.2013)

Dobre spracovaný dokument. Jediný dôvod prečo má tak málo percent mi príde akurát ten, že sa to tu hodnotí ako film (kedže sa premietal v kinách). Je mi jedno, či mám veriť Lipšicovi a spol. alebo nie, na udalostiach to nič už nezmení. Je to POKUS O REKONŠTRUKCIU toho, čo sa stalo, nie hollywoodsky blockbuster. (28.08.2012)

Sice dost zajímavý téma, ale hodně divně podaný. Jak už tady bylo psáno - informace si tu hrozně protiřečí a ve výsledku je z toho divák stejně zmatenej jako na začátku. Nemůžu se ubránit dojmu, že to bylo udělaný příliš brzy po celý události (případ byl uzavřen až dva měsíce po natáčení), tudíž chybí nadhled a nějaké vyústění. Vůbec nic se nedozvíme, výpovědi svědků a pozůstalých obětí jsou fajn, bohužel dost zmatený, takže někdy nevíme, kdo je kdo. Hraná rekonstrukce neni moc dobrá - herci křečovitý, vizuálně je to sice dost atraktivní a docela zdařilý, ale dost televizní. Nevím, jestli se tvůrci zrovna trefili do žánrovýho filmu, ale moc o tom přesvědčenej nejsem. Chybí mi tu taky výpovědi blízkých onoho střelce, protože se o něm nedozvíme ale vůbec nic a můžeme jen spekulovat. Jedná se tudíž jen o pouhý a lehce bulvární záznam informací o události, která je dost děsivá. Škoda, že ten film dopadl takhle. 30% (30.05.2011)

Úplne normálny dokument s hranými vsuvkami, akých sa, najmä v zahraniční točia stovky a ktorý nemal ísť do kín. Hrané časti, ako to bežne býva, pôsobili skôr rušivo a kto v tom videl akčný film, asi pozral iný film s podobným názvom. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa líšia jednotlivé výpovede svedkov, dozvedela som sa aj nové fakty (pán, čo slúžil ako živý štít a na ktorom vôbec nebolo vidieť čo prežil) a na záver odznel,čo mňa veľmi potešilo, Spišiakov novotvar "zasamovraždil". (01.09.2011)

Koncom augusta, kedy sa odohrala táto tragédia som si spolu s priateľkou ešte spokojne vykračoval po lesných cestičkách národného parku West Glacier v Montane a aj keď som sa na diaľku neubránil šokovanému výrazu, tak "sprievodný program" slovenských médií ma spoľahlivo minul. Čo-to som si o tomto prípade neskôr prečítal/napozeral na rôznych portáloch a včera som nechtiac prepol na JOJ plus kde zrovna začínal "Devínsky masaker". Subžáner "doku-drama" je sám o sebe náročným predsavzatím na realizáciu a ak sa ho niekto ešte rozhodne "zošiť" horúcou ihlou, tak to nemôže prijateľne dopadnúť. Aké je vlastne opodstatnenie vzniku tejto výrazovo prepjatej blbiny? Nedomnievam sa, že by (ne)oboznámenému jedincovi stačili informácie na úrovni bulváru, nemiestny akčný "pressing" alebo rovnako sa nehodiaci "heavy-metalový" rambajs podkresľujúci útočné sekvencie. Zdá sa, že aj Slováci čo raz viac trpia "syndrómom falošnej senzácie", ktorý v nich prebúdza potrebu (akokoľvek) vyťažiť z uskutočneného nešťastia a namiesto hľadania príčiny, vyvodenia opatrení či nestrojenému ucteniu si tých čo život riskovali alebo ho stratili sa mermomoci pokúšajú trápne štylizovať do tzv. poplašnej pozície s cieľom vytvoriť čo najhutnejšie "haló"-čo najvrelejšiu fascináciu. Pre burana z Kansas city asi advekvátne "zboží", pre "komplikovanejšie" mysliaceho/spolucítiaceho tvora určite nie... (31.08.2011)