Obsahy(1)
Muzikál na ľudovú nôtu o muzikantovi Šimaľovi, ktorý sa po smrti dostáva do neba. Postupne zisťuje, že onen svet je vlastne len akýmsi zrkadlovým obrazom sveta pozemského a ozajstný raj môže nájsť iba vo svojom rodnom kraji. (oficiální text distributora)
Recenze (10)
Je to bizaréria, dnes len ťažko realizovateľná v podobnom duchu. Totiž vytvoriť nebo, kde svätý Peter je úplatný týpek, za fľašku tvrdého vpustiaci za bránu hriešneho smilného farára, ktorý sa následne stane aktívnym zástancom pekla v nebi, to sa len tak nevidí. Ani to ďalšie nie. Boh je pasívny dedo, organizujúci životy nebeských duší v podobnom duchu ako na zemi (tu ma napadli verše z Krchovského básne: Jak bude po smrti? - ale ne, duše má, čeho ses lekla - očistce, mučení, plamenů pekla? to je moc humánní, mírné a všední... Jak bude po smrti? Tak jako před ní). Takéto poňatie by veru dnes na Slovensku ťažko našlo štátnu podporu. Nebeským hýbateľom sa stáva zbojnícky huslista bojujúci pôvodnou ľudovou piesňou proti úpadkovej elektronickej novej vlne, prichádzajúcej z pekla. Všetko vyvedené v estetike socialistickej architektúry a užitého umenia 80. rokov. So všetkými jeho prapodivnosťami, prejavujúcimi sa v nebeských aj pekelných interiéroch. Milan Lasica ako sofistikovaný pekelník. Nuž také čosi. Zároveň je tu odporúčanie pozrieť si to opakovane, pretože Stračinova hudba, krásne interpretácie piesní a Nosáľova choreografia pod skúsenou Ťapákovou režijnou taktovkou sa oplatí vidieť aj opakovane. Raritná uletenosť. Raz vidieť nestačí. ()
moja zaujímavosť:Nakrúcalo sa v lokalitách Gorna, Ždiar a Zubrzyca. (dyfur) ()
Och Jaj. Tak toto bolo akoze co? Ako Preco? Komu? A hlavne naco je to dobre? Normalizacne filmy v 80. rokoch len dodychavali .... nemali cim zaujat. Proste dalsia normalizacna debilina .... tentokrat s panom Pantikom. Hroza za 5 % ()
V živote každého, akokoľvek seriózneho filmového tvorcu, raz príde ten moment, keď potrebuje (alebo musí) stvoriť dielo pod vplyvom divých húb alebo miernej dávky pálenô. Takto sa raz odviazal Martin Ťapák a spolu s ním aj prvá herecká liga staršej generácie (ale iba mužská časť). Je to svojská návšteva neba, pekla aj očistca v duchu najlepších slovenských folklórnych tradícií a hudby, tanečníc z Lúčnice aj SĽUKu, černošskeho gospelu a disco hudby. Ak to vyzerá čudne, tak vo filme je to ešte čudnejšie, a hudba Svetozára Stračinu umocňuje halucinogénny dojem. Film môžete milovať, tolerovať alebo nenávidieť, aj televízia ho takto ponúkla, ako alternatívny program na štedrovečernú polnoc. Moje štyri hviezdy sú hlavne za môj trvalý, trochu nepríčetný úsmev počas celého filmu, ale dlhšie ako hodinu a štvrť by som nevydržal. –––– Nikdy never ženskej, čo ti navarí omáčku z húb. –––– Liptovskí murári stavajú Budapešť. –––– Ak chcete, aby niečo jestvovalo, musíte to ľúbiť, ľudia! ()
tohle byl můj multiverse of madness aneb co se stane, když umře slovák, který se v nebi utká s jánošíkem, hugolínem gavlovičem, ľudovítem štúrem, a satanem v podobě milana lasicu? koncový divoký muzikálový dance-off zaprodaných kapitalistických rockerů proti jánošíkově družině mi bez nájmu utkví v hlavě navždycky. ()
Občas se vyskytne kuriozita, která je natolik šílená, že se člověk až diví, co všechno může jedna chorá mysl vymyslet. A Ťapák se tedy překonal. Ale mě ani neudivuje, co Ťapák zplodil, jako spíš to, že to někdo schválil do výroby. Je to opravdu neskutečný mišmaš, a to nejen hudební. Mimo jiné je to taky alegorie, v níž na straně Dobra stojí tábor socialismu s lidovou kulturou a folklórem (Nebe), a na straně Zla kapitalismus (Peklo) s rockovou hudbou a punkery. Něco jako Rocky Horror Picture Show po slovensku. ()
Folklórna audio-vizuálna bomba nevyčísliteľnej sentimentálnej hodnoty. Herecký koncert Krónera, Machatu, Haverla, Lasicu a mnohých ďalších unikátnych zjavov slovenskej hereckej scény s neskutočnou atmosférou a čarovným hudobným doprovodom Svetozára Stračinu. Srdcová mňamka a mňamózna srdcovka! :) ()
Táto otrasná zlátanina je filmom, kde sa mi pošťastilo účinkovať počas vysokoškolského štúdia účinkovať v komparze. Tradícia komparzistov – vysokoškolákov sa datovala od doby, keď boli v móde u chalanov dlhé vlasy, čo sa do niektorých filmov z určitých historických období nehodilo. No a chalani chodili vystrihaní, lebo mali vojenskú prípravu. Okrem toho boli vysokoškoláci primerane inteligentní a najmä potrebovali stále peniaze. Pri vchode do internátu som si všimol pracovníčku z komparzu, ktorá zháňala „křoví“ do hudobného filmu „Neďaleko do neba“ režiséra Martina Ťapáka. Ten film bol neuveriteľná vtákovina s muzikantom, ktorý sa dostane do neba (hral ho myslím majster Kroner), vystupoval tam svätý Peter, Pánboh, Jánošík, Ľudovít Štúr, čerti, ktorí asociovali zlých pankáčov, či podobné „zrůdy“. Sv. Peter bol koruptný (otváral nebeskú bránu za alkohol), Jánošík a Štúr jednoznačne kladní a pronárodní, pankáčski čerti záporní (to jest protisocialistickí). Kto napísal scenár, bol asi na lysohlávkach. Nakrúcalo sa v ateliéroch na Kolibe (neskôr úspešne rozkradnutých), hral som na počudovanie anjela. Po príchode do šatne sme dostali anjelské rúcha a ja navyše blonďatú parochňu. Predsa len, bol som už ostrihaný po vojensky, „na ježka“, to by asi anjel nemal byť, tam by sa zas hodili skôr tie dlhé vlasy. Po zamaskovaní (riadne nás namachlili) sme prišli do veľkej haly, kde sa nakrúcala scéna s karičkou a dievčinami z Lúčnice, ktoré tam tancovali tento ľudový tanec. Pod nohami boli nejaké artefakty z fúkaného skla (zopár sa ich pri tanci rozbilo) a pomedzi to púšťali technici suchú hmlu. Bolo zaujímavé pozorovať režiséra, choreografa a technikov pri práci, bavilo ma to. Scéna bol dlhá asi 50 – 60 sekúnd, točilo sa to samozrejme celý deň. Po natáčaní sme museli všetko odovzdať podľa zoznamu a potom sme dostali odmenu – 150 korún, čo boli veľmi pekné peniaze na to, že som sa nemusel nadrapovať so žiadnymi paletami, tehlami či maltou. 150 korún len za to, že som sa tam knísal do taktu a pozoroval krásne lúčničiarky pri tanci! Nevedel som, že sa dajú zarábať peniaze takto príjemne, i keď ten reflektor, čo mi pálil na hlavu v parochni veľmi príjemný nebol. Film bol teda otras, ale za moje vzácne účinkovanie dve hviezdičky. ()
Prečo by nie? Štylizované to bolo konzistentne, na úrovni doby. Nebolo to ani nudné, ani trápne; ostatné je záležitosťou vkusu. Mohlo to byť kratšie, to je všetko... ()
Mám ďalšiu slovenskú srdcovku. Sršal z toho krásny sentiment a veľké myšlienkové skvosty. Veľké umenie vytvoriť takú atmosféru z ktorej naskakujú zimomriavky. (... a to nie som fanúšik ľudoviek - skôr naopak) 😉 ()