Režie:
Dušan KodajScénář:
Jozef RepkoKamera:
Vladimír JešinaHudba:
Ali BrezovskýHrají:
Alena Michalidesová, Darina Chmúrová, Oldo Hlaváček ml., Július Satinský, Peter Staník, Igor Čilík, Ľudmila Mandžárová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček (více)Obsahy(1)
Hudební komedie, plně podřízená normalizačním tlakům, vypráví o mladých lidech, jejich trampotách se studiem, sportovními aktivitami i prvními nesmělými láskami. Povinně optimistické vyprávění nešetří poskytováním takzvaně kladných příkladů, které by mohly sloužit jako žádoucí vzor. Nalezneme tu hodně juchání a občasnou rodičovskou krátkozrakost, když otcové i matky nutí své dospívající děti, aby se podřídily jejich představám o žádoucí kariéře. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (10)
Predchodca slovenských hudobných filmov, ktoré boli veľmi populárne v 80-tych rokoch ( Fontána pre Zuzanu, Rabaka...) a treba poznamenať, že sa vydaril. Atraktívne scenérie Trenčína, dynamická kamera, ľahkosť a sviežosť scenára a najviac pekné pesničky Aliho Brezovského a Kamila Peteraja ( spievajú Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Zora Kolínska, Magda Medveďová, Peter Hečko, Milan Markovič a Bezinky ). O protiváhu mladým študentom sa starali rodičia so svojimi predstavami, čo by mali ich deti v budúcnosti robiť, a to v podstate stačilo tomuto žánru. Pre mňa príjemné prekvapenie. ()
Zachránil si ma pred průšvihom. Čo za to? Flašu limonády. Zaujala mě dobová choreografie ve stylu Baletu Československé televize a především pěkný Ivan Gajdoš (Rudo Remeň), kterého pěvecky daboval Miro Žbirka. ()
...pomerne populárny film v dobe vzniku,zrejme i vďaka tomu,že zahraničné hudobné filmy tu neboli skoro vôbec,české tiež len v malom množstve zastúpené...no a slovenský muzikál...neviem koľko sa ich natočilo slovenských ? tri ? takže i vďaka "nekonkurencii" popularita muzikálu. Ale nazvať toto dielko ako komédia (ako sa píše tu v záhlaví) je už silná káva...humor sublimoval.... osobne mňa Smoliari nikdy veľmi neoslovili. moja zaujímavosť: Film bol natáčaný v Trenčíne, Bratislave a Trenčianskych Tepliciach od 27.9.1977 do 14.2.1978. (dyfur) ()
Natáčané v Trenčíne v tom istom roku keď som sa tam narodil :) Klasická tínedžerská komédia z konca 70-tych rokov. ()
"Ma srdíš." Hudobný film Dušana Kodaja z roku 1978 si všíma skupinu gymnazistov a ich peripetie v školskom prostredí. Tie sú spojené nielen s vyučovaním, konfliktmi s učiteľmi aj v kolektíve, ale tiež s basketbalom, ktorý predstavuje akúsi ústrednú tému celého príbehu. S nadhľadom poňaté dielo sa snaží stavať na humorných prvkoch a hudobnej stránke, ale nemožno povedať, že by čokoľvek z toho diváka výraznejšie bavilo. Príbeh snímky a humor v ňom pôsobia až príliš neseriózne a hudba v spojitosti s tanečnými číslami je skôr akýmsi odrazom doby vzniku filmu, takže po rokoch zapôsobí len na málokoho. Zaujímavé je snáď iba to, že spevácke hlasy patria Mirovi Žbirkovi a Marike Gombitovej. Odrazom doby je v snímke aj jazyk, ktorý medzi sebou mládež používa. Je plný výrazov, ktoré po rokoch vyznievajú nanajvýš komicky, až sa divákovi nechce veriť, že kedysi tak niekto skutočne rozprával. Herecké výkony, najmä v prípade mladých protagonistov, takisto veľmi nenadchnú. A veľmi nenadchnú ani Smoliari ako celok. Snímka režiséra Dušana Kodaja stavia najmä na hudbe, ktorú dopĺňa nevýrazný príbeh, snažiaci sa pôsobiť ako odľahčená komédia. V praxi však nezaujme v podstate ničím, takže sa dá povedať, že ide o dielo, na ktoré divák veľmi rýchlo zabudne. ()
"Et tu, mi fili? Najlepší matematikár podľahne droge zvanej basketbal?!" Športom ku zdraviu, to áno. Ovšem nesmie nám to prerásť cez hlavu a pre samotné pobehovanie pod košmi trpieť učebný prospech, že. Basketumilovná gymnaziálna omladina navyše vzdoruje rodičovským tlakom ohľadom mimoškolských aktivít a prípadnej budúcej kariére a samozrejme nesmú chýbať záležitosti srdcové. To všetko v muzikálovom duchu, takže sa tu hodne spieva a tancuje. A keďže sa točilo počas normalizácie, zájdu si naši hrdinovia manuálne zabrigádovať a jedno hudobno-tanečné číslo si strihnú s lopatami a tehlami v rukách. Ostrieľaná staršia generácia (Krajíček, Kolínska, Satinský, Krivosudský) zvládla spev sama, mlaďasom prepožičali hlasy profíci ako Žbirka, Gombitová alebo ešteradošinec Markovič. Snaha o mládežnícku mluvu občas ťahá za uši, obzvlášť hlavný hrdina, ktorého neustále niekto alebo niečo "srdí", ale tínejdžri a ich reči zvyknú dospelých iritovať, takže je to asi v poriadku. Občas tomu chýba ten správny muzikálový švih, ale inak je to milé a pohľad na tancujúce devy a dobový Trenčín potešia. ()
Tri hviezdičky za film a štvrtá za to, že sme tam ako mladí a krásni študenti "hrali" (áno, tušíte správne, teraz už sme len krásni). Takže pre nás mal tento film výraznú umeleckú hodnotu: uliali sme sa z vyučka, lebo náš gympel použili ako komparz. Boli sme akože "diváci na basketbalovom zápase" v športovej hale. Ach, tie študentské časy... ()
GOMBITKA a MEKY to potiahli. Keby sa este dala vystrihnut Kolinska a Krajicek... Bolo by to aj za 4*... Takto 65% ()
Posledná scéna vo filme je natáčaná v Šali, areál dnes už bývalej nemocnice a pred nemocnicou. ()
Vyrazne osobnosti slovenskej pop hudby ako je Marika Gombitova, Miro Zbirka prepozicali svoje hlasy hlavnym predstavitelom. Mlady basketbalista, ktory nie je dost odvazny, aby oslovil mlade dievca. Mlady vedec, ktoreho doma matka nuti hrat na husle, hoci miluje svoju vedu a naopak mlady virtuoz, z ktoreho chcu mat vedatora. Ich peripetie na pozadi normalizacnej vlny. Nakoniec zakazany film, kvoli emigracii skupiny Taktici, ktory stvoril pre hudobnu komediu skvele pesnicky. Najlepsi vykon vo filme predviedla Zora Kolinska, onehdy uspesna slovenska komicka herecka a spevacka. ()