Režie:
Martin ŤapákKamera:
Viktor Svoboda st.Hudba:
Svetozár StračinaHrají:
Milan Kňažko, Július Pántik, Mária de Riggová, Jozef Budský, Jozef Čierny, Jozef Majerčík, Vladimír Černý, Elena Zvaríková-Pappová, Miloš Pietor (více)Obsahy(1)
Baladický príbeh odohrávajúci sa v slovenskej horskej oblasti pred druhou svetovou vojnou. Mladý horár sa po rokoch vracia z mesta do rodnej dediny. Stretáva sa so svojou detskou láskou Zunou, dievčaťom - živlom, ktorú niektorí považujú takmer za sväticu, iní za pobehlicu, ale všetci po nej túžia. Zuna rozumie prírode, je obdarená zvláštnymi schopnosťami a horár sa rozhodne, že ju chce za ženu. Keďže nie je sám, kto po nej túži, nevyhne sa konfrontácii s ostatnými mužmi, predovšetkým s divokým Tavom. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (29)
Těžko objektivně hodnotit, film jsem pár minut po začátku vypnul, nemám rád tyhle rádoby umělecké snímky plné mnohobarevných skvrn, kakafonických pazvuků a divokých kamerových experimentů. Navíc od tvůrce, který byl ochoten natočit v roce 1983 film s názvem Jozef Lenárt (normalizační komunistický pohlavár, který byl po revoluci stíhán za vlastizradu v souvislosti se sovětskou okupací v roce 1968)... ()
Trochu to na mě působí dojmem, že psychedelický kabátek byl navléknut poté, co si pan režisér nevěděl rady, jak dílko uchopit. Akoby chtěl navodit zdání závažnosti analéhavosti, která ale zůstáva divákům skrytá, zdá se, že se příběhem kochá jen samotný tvůrce. Ani podruhé s odstupem času si nenašlo cestu do mého srdce. Mám ráda přímočaré kusy v čistém provedení. ()
Tento druh filmov sa hodnotí veľmi ťažko. Určite nemôžem súhlasiť s efkom, ktorý tento film považuje za jeden z najlepších , aký na Slovensku vznikli, i keď mu jeho názor neberiem. Film svoje kvality rozhodne má, horšie je to, že to podáva v ťažko stráviteľnej forme, kde neustále striedanie farby filmu, filtrov a hudby, robí z filmu dosť divoký a na tú dobu netradičný zážitok. Film je plný scén kde sa realita mieša zo snom či halucináciami a hlavu miestami rozbolia aj dosť divoké nájazdy kamery, čo vyvoláva dojem úplného i keď koordinovaného chaosu. Milovníci zvierat asi ťažko rozchodia pribitie vlka, alebo skôr nemeckého ovčiaka na drevený kríž a objaví sa aj spálený kôň. Prívlastok najlepší, teda určite neobstojí. Netradičný, pozoruhodný, svojský a divoký, to sú prívlastky, ktoré tento film vystihujú oveľa presnejšie. 60%. ()
Martin Ťapák a jeho režijní experiment na samém počátku normalizace. Kdo ví, co za celým pojetím této lyrické vrchárské balady stálo. I když se Ťapák po hlavě vrhá do stylu Jakubiska, Uhera či Chytilové, ani zde nezapomíná na svou režijní doménu, kterou je slovenský folklór, pevně spjatý s přírodou. Zde ovšem dostává celkový obraz velmi silný abstraktní nádech, podpořený fantastickou kamerou Viktora Svobody, který nabízí vskutku výborné záběry. Klasik filmové hudební scény na Slovensku tomu dodá nezbytnou míru dramatu s tajemným nádechem a můžeme si vychutnat vynikající návratový film o krásné tatranské divožence, hrdém zamilovaném horalovi, pohanském uhlíři i prostém lidu, žijícím pod majestátními horami, jež skrývají mnohá, často i dlouhá léta nevyřčená tajemství. ()
Nevestu hôl si môžete užiť asi iba pod vplyvom drog. Inak je to dosť nepríjemný fyzický zážitok. Predstavte si, že na 3D predstavenie si zabudnete okuliare, pre priblíženie. Zvolený formálny štýl sa k lyricko-romantickej predlohe nehodí, ale tvorcovia boli evidentne presvedčení o opaku a všetko vedú do krajnosti. O čom film je (mám na mysli základný naratív), nie je jednoduché pochopiť a predlohu som nikdy nečítal. Vždy pri vyslovení mena Zuna všetci zbesilo vrieskajú ako zmyslov zbavení. To, že je krásna žena, ich neospravedlnuje :). ()
Nechám se rád unášet těmihle filmy, naplňují mě. ()
Radšej nastoknutie na Judášovú sviecu, ako by som mal znova toto pozerať. Bliakajúci a chechtajúci sa herci za filtrami všetkých farieb. Opäť platí, že náhodný opilec s neukončeným základoškolským vzdelaním na ulici by podal väčší réžijný výkon. Toto sa raz dostane do rúk štátnej moci a tá to bude využívať pri výsluchoch ako mučiaci prostriedok. ......Ťapák to ostatne natočil len na objednávku vtedajších mocipánov. A potom to púšťali ostatným problémovým režisérom, ktorí nechceli podpísať, že súhlasia so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. ()
Nedávno našinec viděl dolument o podávání LSD vybraným jedincům v Československu. Myslím, že režiséra a kameramana tohoto filmu nemohli vynechat, neboť takový obrazový psychedelický mejdan, kterým je tento film, aby i na progresivním Západě jeden pohledal. A drsná pohanská baladičnost a jistá pohádkovost příběhu k tomuto bláznivému kabátu dost dobře ladí. ()
Osvobozující zážitek. S písní Svetozára Strančiny na rtech se už nemusíš bát vstoupit do Jeskyně zapomenutých snů.. :) ()
Největší experiment, jaký jsem v historii slovenského filmu viděl. Martin Ťapák s Viktorem Svobodou snad byli na LSD, tolik různých psychedelických barevných filtrů jsem nikdy neviděl. Každý záběr, jiný filtr, těžko rozpoznat, zda šlo o nějakou symboliku, nebo to tam tvůrci házeli, jak je napadlo. Do toho hudba Svetozára Stračiny, který se taky utrhl ze řetězu a sází tam různé hudební motivy hlava nehlava. Chvíli mi trvalo, než jsem rozpoznal Jula Pántika v roli paliče uhlí Tava, jeho výkon byl doslova démonický. Chvílemi je to i obstojný horor, to když se ukáže mrtvý z hrobu, upírka nebo zlověstný vlk. Také brutální scény nechybí - zastřelení psa a jeho ukřižování anebo uhořelý kůň. Dohromady je to opravdu podivný spletenec stylů, který se zalíbí asi jen hledačům netradičních a především těžko uchopitelných žánrů. Na rok 1971 těžkej kalibr! ()
Afektovane preefektovaný film a pre mňa jasný dôkaz, že novou vlnou švihnutá estetika lyrizovanej próze nepristane. ()
Suhlasim s tym, ze film je tazko stravitelny pre jednoducheho divaka : striedanie scen, mix reality, snu a halucinacii je taktiez tazke susto pre jednoducheho divaka. Nic to nemeni na tom, ze tento film, hoci natoceny na objednavku vtedajsej vladnucej elity, mam rad : 71 % ()
Aj hole majú svoje nevesty. Baladický príbeh niekde na pomedzí reality a snov, pri ktorom vyvstáva otázka, či jeden z našich režisérskych guruov nebol pod psychotropnými látkami. Verím, že nie, ale výsledok od toho nemá ďaleko. Smrdí to experimentátorstvom. Doslova hrozná kamera, nesympatické snové výjavy a neustále vyvreskovanie postáv, ktoré ma po celý čas dosť iritovalo. A tak v ňom zaniknú aj drobné klady ako pekná Mária Riggová či pekné a magické horské zasadenie. Ešte som sa bol zvedavý na tie spomínané nahé obryne s veľkými prsiami, ktoré pobehujú po Peklisku, no nedočkal som sa. ()
Psychedelická adaptácia slovenskej čítankovej klasiky. ()
Už Švantnerova predloha z povinného čítania akoby nemala hlavu ani pätu, tak nie je dôvod sa čudovať nad fantazijným filmom. A možno aj všetky možné deformácie obrazu ako filtre, rozklad na snímky a farebné zložky akoby z filmárskeho cvičenia sú tu celkom na mieste, keď už kamera psychedelickosť inak vyjadriť nevedela. Nič to ale nemení na tom, že je film ťažko pochopiteľný, ešte aj posolstvo spätosti s prírodou je tajomné. Kňažko vo filme pobehuje sem a tam, tiež sa snaží nájsť nejaký zmysel svojho konania, akurát Július Pántik má ako-tak pochopiteľnú postavu a zhostil sa jej presvedčivo. Vydržal som až do záverečnej svadby a svadobný tanec krojovaných holopupkáriek si zapamätám, chýbala tam už len striptízová tyč. –––– Ale to si pamätaj, Zuna je čistá ako ľalia. ()
nuž pre mňa bola už aj predloha nečitateľná a v príbehu som sa kvalitne strácal, a vytváralo to vo mne taký dojem odporu voči povinnej literatúre na strednej škole, takže prekvapenie z filmovej adaptácie nenastalo a len sa potvrdilo, že takéto sureálne prelínanie snov, spomienok a reality, to nieje nič pre mňa... aspoň teda nie takouto lyrickou formou, kde sa niet čoho veľmi ani uchopiť. Nezachránili to ani kolorovacie efekty. Prišlo mi to ako nejaká kombinácia Jakubiskových ranných filmov s filmom Vlani v Marienbade, ale kto ma rád takú tú snovosť tomu by sa táto snímka páčiť mohla. Oceňujem ale početné odvážne scény, myslím, že to v 70 rokoch nebola tak bežná záležitosť. ()
Poetický film Martina Ťapáka z roku 1971 rozpráva príbeh lásky mladého horára, ktorý sa po rokoch vracia do rodnej dediny a "nespútanej divokej" krásky Zuny. Lyrický príbeh režisér štylizoval ako mozaiku skutočnosti a snov a preludov hlavného hrdinu. Jedno z najlepších diel slovenskej kinimatografie... ()
Tak, a je to tu: výnimka potvrdzuje pravidlo. Ak filmy, ktoré sú síce technicky na úrovni, ale obsahujú pramálo podnetného psychologicky alebo zaujímavého dejovo či pointou, zvyčajne nemilosrdne uzemním ako priemer či v horšom prípade odstrelím sťa podpriemer, v prípade Nevesty hôľ sa zachovám inak, hoci sotva niekto vrátane mojej maličkosti dokáže presvedčivým hlasom zrekapitulovať, čo sa vo filme vlastne dialo a "o čom to celé preboha bolo". František Švantner ako môj slovenský literárny favorit a taktiež nadšenie nad inovatívnosťou tejto snímky v rámci česko(-)slovenskej tvorby, nakoľko som ju schopný so svojimi chabými skúsenosťami posúdiť, sú dvomi argumentmi, ktoré by mi mali poskytnúť aspoň povrchné alibi. Nebudem však ani tajiť, že som si úžasné besnenie (výstižnejší by asi bol český termín "řádění") filmárskeho kolektívu v snahe vytvoriť z väčšej časti a-realistický, paradigmatický, umelecky vydarený a vo viacerých smeroch odvážny film počas celej poldruhahodiny s radosťou užíval, súc obsahovo a "filozoficky" pripravený/vybavený niekdajším prečítaním literárnej predlohy. - Fámozny je výkon J. Pántika (predovšetkým ten hlasový), ktorý mal pred sebou neľahkú úlohu vytvoriť mierne mysterióznu, primerane démonickú a zároveň značne "buranskú" postavu Tava tak, aby nepôsobila len ako neznesiteľná ukážka dajme tomu toho najhoršieho, čo dokáže individuum pod vplyvom etanolu predvádzať. Pani/slečna de Riggová sa síce herecky až tak intenzívne ako menovaný a M. Kňažko angažovať nemusela, ako stelesneniu zmyselných túžob každého správneho Pod(nízko)tatranca jej však patričný erotický náboj podľa môjho názoru na plátne/obrazovke určite nechýbal (česť jej hereckej pamiatke!). - P. S. Od pravdy nebude ďaleko efko, keď píše, že ide o jedno z najlepších diel slovenskej kinematografie. Ako tomu už v tejto databáze občas býva, kvalitné, nápadité či výnimočné diela sú buď drasticky podcenené alebo takmer úplne zabudnuté. Film hodnotilo zatiaľ len 58 ľudí [13. 8. 2011] a unikol pozornosti nielen "klasikov" ako POMO či Kleopatra, ale dokonca i povestných exótov ako LaSandra či Drsan40 (čo asi nebude na škodu). Smutný osud položky jedného zlatého fondu... ()
Ťapák vie akurát nasnímať prírodu a do toho pustiť burácajúcu hudbu. Toto dielo vyzerá akoby si tvorcovia všetci šľahli nejakú drogu, lebo všemožné kamerové filtre hodne rušili a zámer sa nedá pochopiť. Hurónsky sa smejúci herci mi liezli absolútne na nervy a vrieskanie mena Zuny bolo na absolútnom vrchole. Takýto nepodarok bohužiaľ musí divák strpieť ak si chce pozrieť zatiaľ jedinú adaptáciu Švantnerovej predlohy. ()
Švantnerove diela zbožnujem a táto adaptácia ma veľmi potešila. ()