Režie:
Martin Hollý ml.Kamera:
Vincent RosinecHudba:
Jan NovákHrají:
Július Pántik, Věra Galatíková, Štefan Kvietik, Ondrej Vandlík, Teodor Piovarči, Anton Mrvečka, Anna Grissová, Martin Hollý st., Ľudovít Greššo (více)Obsahy(1)
I když tento film ještě čerpá z tolik oblíbené výrobní tematiky (odehrává se mezi montéry vysokonapěťového vedení), všímá si především lidských hodnot, staví je věrohodnosti jednotlivých hrdinů, kteří se hašteří o vedoucí postavení v partě, kteří řeší soukromá dilemata, vyrovnávají se s odpovědností v milostném vztahu i s vlastním svědomím. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (21)
Film z obdobia zlatej éry československého filmu .... Pohľad na herecké výkony pánov hercov Pántika, Kvietika a večného "šialenca" Tonka Mrvečku nás nemôže nechať chladnými ... Ku cti pána režiséra Martina Hollého služi fakt, že neskĺzol na plochu s mnohými ďalšími pochlebovačmi komunistov a za celý film som nezbadal jediné podlizovanie sa režimu , ba naopak .... ( pri hre v biliard, keď Greššo vraví, aká to už bude hra, keď červená spadne do diery ....). Zaujímavosťou je i úloha mladej Věry Galatíkovej, ktorá, dá sa povedať, týmto filmom vstúpila na strieborné plátno .... ()
"Nemám na čo čakať otec, chcem žiť teraz..." Slová V. Galatíkovej vystihujú jej zúfalú situáciu i ochotu urobiť vo svojom živote zásadnú zmenu. Je ale nový, tajomný člen partie v podaní Š. Kvietika ten pravý? Hlavnou a najsilnejšou zbraňou filmu je atraktívne a neopozerané prostredie partie montérov-elektrikárov. Príbeh o strate a znovuzískaní svojho miesta v partii má čo ponúknuť. Herci hrajú výborne(Pántik, Kvietik,Galatíková) a propaganda až na pár oslovení "súdruh" moc nezasiahla. Dojem trochu kazí zlá zrozumiteľnosť dialógov a na rok 62 pomerne nekvalitný obraz. Zvedavý som bol najmä na V. Galatíkovú, ktorá naštartovala kariéru práve v tomto slovenskom filme. Slabšie štyri hviezdy. 70%. ()
Taký poriadny slovenský chlapský film, akých sme ešte videli neskôr od Hollého viacero. Mne to trochu pripomenulo Mzdu strachu. Nebezpečná práca, chlapi neustále pohromade, kamarátstvo a čiernobiela vťahujúca kamera. Lenže my Slováci sme aj národom žabomyších vojen a kariérizmu, čiže určitej malosti (ale ktorý národ nie je), takže sa dočkáme trochu inej dramatickej výstavby. Do toho nejaká tá osudová žena a prekreslená psychológia postáv. Ani neviem, prečo to na mňa tak nezaúčinkovalo ako som si spočiatku myslel, pretože všetko je zahrané a zrežírované veľmi presne. Hej a aby som nezabudol, ako mohla cez cenzúru prejsť tá hláška o červenej guli? ()
Pomerne rozháraný film, ktorý v mojich očiach zachraňujú štandardne dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov a vzácny pohľad na debutujúcu Věru Galatíkovú. ()
Krásna ukážka klasického slovenského filmu so skvelo napísanými postavami a hercami, ktorí nič nehrajú, len sú... Silná charakterová záležitosť ako napr. pri MEDENEJ VEŽI či NOČNÝCH JAZDCOCH. Zaujímavé prostredie montérov elektrického vedenia skvelo dopĺňa minimalistický scenár... ()
Celovečerný debut Martina Hollého je pútavým príbehom z prostredia montérov vysokonapäťového vedenia. Chlapské prostredie, ktorému dominuje Július Pántik v silnom kontraste s vynikajúcou začínajúcou divou Věrou Galatíkovou ponúka plnohodnotný zážitok, ktorý umocňuje kvalitné spracovanie. ()
60 roky ukázali, že slovenský film je silný a rozmanitosťou svojich príbehov aj teraz, dokazuje, že sa svoju tvorbu sa vôbec nemusíme hanbiť. Či už sa jednalo o mladých režisérov alebo staršiu generáciu, či už boli témy pod nadvládou socializmu, alebo uvoľnenia - tvorcovia si vždy našli cestu ako vypovedať o niečom - hocičom prvotriednym spôsobom. Havrania cesta Martina Hollého - ktorá sa považuje za jeho debut, je obyčajným chlapským príbehom. Dej je značne nedramatizovaný a viacej ako do akcie ide do vnútra postáv. Funguje to dokonale. Pántik tu exceluje. Jeho prejav je nebojím sa povedať, tak výborný, že slabšie miesta prekryl a na konci vzbudil potrebnú emóciu. Podobný pocit s filmu som mal ak si pamätám pri Obchode na Korze. Kvietik, Mrvečka a Galatíková sú len bonusom. Všetci traja ale samozrejme výborne zahrali svoje úlohy. Do toho všetkého hrá hudba ktorá mi v mnohom pripomínala hravé strunové tóny Ennia Morriconeho. Možno hlúpe prirovnanie, ale mne do celého konceptu tohto chlapského príbehu sedí. Výborná ukážka slovenskej filmovej práce, ktorá je silná aj v roku 2012. ()
Opravdu mladou Věru Galatíkovou nikde jinde neuvidíte, už jenom z toho důvodu měla Havrania cesta pro mě význam. A práce režiséra Martina Hollého měla vysoké kvality už ve svých začátcích. Pravda, chvilkama jsem musel udržovat pozornost dost urputně, protože některé scény potmě byly nejen zdlouhavé, ale i těžko sledovatelné. Ale přes závan pracovní tématiky to určitě není špatný film. Ke dvěma přihazuju třetí. Za Galatíkovou:-) ()
Drsný příběh z drsné krajiny. Občas nabývá takřka vesternových kvalit (jistě na tom má podíl působivá hudba s foukací harmonikou). Věru, podobná parta by mohla sloupy vedení vést podél velké pacifické dráhy namísto přes slovenské náhorní planiny. Občas mi film svou náladou připomínal Kachyňovu Závrať (ze stejného roku), kde se příběh odehrává též na pozadí života migrující dělnické party a hospody. Herecké výkony jsou nepochybně kvalitní, ale Věra Galatíková je zde úchvatná. Jak kdyby se zde ocitla z nějakého italského neorealistického filmu. ()
Některý filmy si občas pustím,třeba jen proto ,abych si připoměl jak skvělý herci tu byli (Pántik,Kvietik), a jací režiséři tu byli,- a že i když točili to co zrovna šlo, tak z blátivýho prdu kuličku udělat uměli.Zlatou kuličku. ()
Celkom pekny film zo 60. rokov, o stavbe vysokonapatoveho vedenia v Ceskoslovensku 60. rokov. Jo ako cechoslovak mam rad staru ceskoslovensku tvorbu. Plus o ludskej atmosfere za hereckeho koncertu hercov/hereciek starej ery : 65 % ()
Martin Holly ukazuje, že vedel točiť dobre filmy už v začiatkoch svojej kariéry. Tento je postavený hlavne na zaujímavých postávach, v ktorých si divák ľahko nájde skutočných ľudí. Prím hrá hlavne postava Jula Pántika, ale ani ostatní výrazne nezaostávajú. Okrem toho, konečne vidieť postavy pracovať, čo bežné určite nebolo vtedy, dnes už vonkoncom. A závidieť ich kočovnú prácu, ako je v snímku aj spomenuté, určite nie. Škoda len, že film občas zachádza do psycho-roviny a vtedy sa dostavujú aj nudnejšie scény. Inak fajn taká ponurá atmosféra. ()
Aj budovanie elektrického vedenia patrí k budovateľským filmom spolu s kolektívnym hašterením a spormi o prednú pozíciu v malej skupine montérov. Na odľahlom mieste krajiny prácu strieda fajront a nájdu sa aj náznaky lásky, ale preháňa sa to s psychológiou postáv na úkor nejakého zmysluplného príbehu. –––– Nech žije brigáda socialistickej práce! ()
Těch noire záběrů tam zas až tolik nebylo. Chvíli mi trvalo, než jsem pochopil, v čem je podstata příběhu. Mistr party elektrikářů nepřímo zapříčinil nehodu, kdy byl při pádu stožáru vysokého napětí zraněn jeden dělník. Celá skupina je odvelena do vyšetření případu na stavbu nízkonapěťových přípojek do zapadlé horské vísky. Náhle přijíždí mladý nezkušený člověk, který se má zaučit a nahradit odvolaného mistra party... A zde možná není úplně film dotažen, parta montérů je rozpolcena, nevědí, na kterou stranu se přidat, zda podpořit svého zkušeného mistra nebo toho nového. Věra Galatíková vypadá v tomto filmu starší, než byla ve skutečnosti, ale je zajímavé ji takhle mladou vidět. Pántik byl mimořádný herec a Kvietik mu dobře sekundoval. ()
Nesúrodý film, kde to v závere vypáli neočakávane. Je to rozhárané a neviem čo si vlastne mám z filmu zobrať. Je tam dobrá brnkačka na gitare, ktorá sprevádza chlapácke scény. Herci, kohúti Kvietik s Pántikom, fajn. Škrípu však technické nedostatky pri natáčaní v tme, kde ozaj nič nevidno, podobne na tom je aj ozvučenie. ()
Krásny film s geniálnymi hereckými výkonmi predovšetkým v podaní Júliusa Pántika a Štefana Kvietika. Z tohto diela dýcha typická slovenská drsnota a nedýcha z neho súčasná slovenská filmová lacnota. Ak by sa tuzemská kinematografia uberala týmto smerom, dnes by nemusela patriť k absolútnej európskej periférii... ()
Aj po päťdesiatich rokoch od natočenia tohto filmu sú jeho téma i charaktery stále aktuálne. Je tu nádherne zachytená duša obyčajného slovenského človeka – aj s kladmi, aj so zápormi, ale to nie je podstatné. Podstata je v realistickom vykreslení toho nášho večného boja so sebou samými, s hodnotami, ktoré do nášho kódu vštepili všetky tie generácie pred nami, bojujúce svoje veľké i menšie súkromné bitky. Bez príkras, bez pátosu, bez humoru a ľudské, také sú pre mňa filmy a postavy Martina Hollého. Modernou tradičnou terminológiou povedané – samurajské. ()
Napriek obsadeniu prvej ligy slovenského herectva, slabý film. Áno treba ho brať v kontexte doby, budovateľský motív je síce častý ale s umením to pokrivkáva... ()
Dramaticky konflikt v tomto filme je vystavany na postavach dvoch hlavnych protagonistov.Ide o boj či skor chlapsku rivalitu medzi Vincom a Matušom o poziciu majstra skupiny elektrikarov.Ta sa po nehode na vysokom dostane len na pripojkyNo nie je to iba praca,ktora stoji medzi dvoma mužmi z ktorych jeden umarany neuspechom a vnutornou traumou minulosti ostava nepochopeny vlastnou brigadou,či ženou ktora sa mu javi pritažlivou.Druhy,naopak energicky a hlavne dokonale ovladajuci umenie podmanovat si svojim konanim inych si čoskoro ziska jednotlivych členov skupiny i dobijanu priazen hlavnej ženske protagonistky Jolany.Motiv nenaplnenej až trpkej lasky Vincenta i Jolany stoji v opozicii ku volnomyšlienkarskej a falošnej laske prejavovanej Matušom.Pokrytecka však nie je len postava Matuša.Aj ostatni,najmä Blažej a Cyril su tiež odkazom k uvedomeniu si podstaty a moralnej vypovede diela.Vypoved charakterov hrdinov nesie v sebe istu nadčasovu platnost.Vo filme ide o apel na ludsku solidaritu,ked sa človek dostane do maleru treba mu podat ruku a nie za chrbtom ho odpilovat.Doranany Vinco nema osobny život,naplnou jeho života je praca. ()
Nádherný film o ambíciách a ľudskosti. ()