Yamada, samuraj z Ayothaye

Je to dosť dobrý akčný historický film z thajskej produkcie. Má veľmi dobrý príbeh o japonskom bojovníkovi, ktorého kvôli nevýraznej chybe v priebehu konfliktu medzi Japonskom a Thajskom sa jeho vlastní pokúsia zabiť, ale thajskí bojovníci ho zachránia a privedú do svojej dediny, kde spoznáva úplne nový život a priority a zistí, ktorá strana je tá lepšia. So spracovaním som dosť spokojný, film má veľmi rýchly úvod, netrvá dlho a už je hlavná postava v thajskej dedine, kde sa prvé dve tretiny filmu udomácňuje, či už psychicky, ale aj fyzicky po stránke bojových umení a pozerá sa na to veľmi dobre. V záverečnej tretine už ide príbeh do úzadia a všetko sa vyrieši príliš rýchlo, či už vzťah s Mjanmarskom alebo aj s bojovníkmi z Japonska, takže tu gradácia mierne zlyhá, ale stále je to slušná filmová zábava. Akcie je tu pomerne dosť a páči sa mi. Súboje bez zbrane sú realistické, správne tvrdé a dobre prehľadné, ale to časté zrýchľovanie pohybov je úplne zbytočné a zbytočne to kazí dojem. A akcie s mečmi majú skvelú choreografiu, kľudne by som ich označil za jedni z najlepších relatívne realistických súbojov z mečmi, čo sa dajú nájsť, občas sa v nich kombinuje aj bojové umenia a iné zbrane, napríklad kladivá a sú aj nadmieru krvavé, ale tá krv je miestami až príliš nepríjemne digitálna. Najviac sa mi páči akcia na kopci s mjanmarskými bojovníkmi alebo cesta hlavného hrdinu v turnaji. Herecké obsadenie je skvelé, síce z hlavných postáv mi nie je nikto známy, ale všetci sú výborní, či už japonský bojovník, jeho nový thajský priateľ, obe sestry, hlavne malé dievča predvádza príjemný herecký výkon a v menšej úlohe poteší aj Buakaw. Trochu sklamú záporáci, ktorí sú nevýrazní a ani sa nemajú moc ako prejaviť, ale tu to vôbec neprekáža, keďže vzťah k protivníkom je tu úplne druhoradý. Réžia je na tom perfektne, presne tento štýl mám v tomto type filmu najradšej a technická stránka až na tú digitálnu krv a zrýchľovačky tiež nesklame. Som veľmi spokojný, síce som čakal niečo trochu iné, akčnejšie, kde bude hlavnou prioritou bojový vzťah medzi Japonskom a Thajskom, ale ak mám pravdu povedať, tak toto mi sadlo ešte viac. Najbližšie to má k strednej fáze filmu Obávaný bojovník, aj keď tomu sa samozrejme nevyrovná. 78% (15.07.2011)

Takže ťažké sklamanie. To čo som v Bang Rajan v pohode odpúšťal, tu už neodpustím. Skutočne primitívny príbeh, gýčová kamera a také historické kopance, že to svet nevidel.. Ayothaya bola v 17. storočí velkomesto, nie kopa ruín ako to vidíme vo filme. Na ruiny ju premenila až Barma v 18 storočí ale to tvorcom zrejme nevadí, veď je to určené mladým divákom, ktorý majú nejakú nudnú históriu na háku.., že? Tí totiž Ayothayu prezentovali ako maličkú osadu s pár ruinami a veľkého kráľa ako nejakého náčelnika indiánov... Uff... A nekonečnú rozsiahlu vojnu s Barmou tu vidíme ako dohodnutý malý súbojček malých skupiniek v lese... fakt dojemné sú kecy budhistického mnícha o odvahe, boji atď... ale že podporuje nezmyselné zabíjanie vlastných bojovníkov to ho nenapadlo... No to by som od mierumilovného mnícha nečakal... Celé je to navyše odeté v takom gýčovo-propagandistickom háve, zrejme aby to propagovalo dobré japonsko-thajské vzťahy či čo. No a žeby dobrý samuraj mal problémy s neozbrojenými thajčanmi v boji ( ako vidíme na začiatku) snáď uverí len nejaký thajský šovinista ale nie ja... Navyše muži tam ani nerobia, vlastne nikto tam nerobí, všetci sa len cvičia v boji.. Heh, no čo... zmysel dobrého budhistu je asi len zabíjať svojich vlastných pri krvavých turnajoch... či nie?:) Kedže celé sa to nesie v takom gýčovom - bojovkovom duchu, bolo fakt utrpenie dopozerať túto nafúknutú bublinu do konca... pripomínalo mi to tie dementné bojovky s Van Dammom , ktoré neznášam od detstva a tak to bol ďalší klinec do rakvy tohto úbohého zlepenca a aj dôsledok môjho neľútostne nízkeho hodnotenia... (19.11.2011)

Úspechy ktoré zaznamenali Bang Rajany, Thajčanov navnadili a ďalší snímok nesúci sa v podobnom duchu na seba nenechal dlho čakať. Je fakt, že si stále držia svoj vysoký štandard, rýchle ruky a vysoké kopy. To že do monoetnickej dediny zakomponovali aj niekoho iného bol kus risk, ale na počudovanie vyšiel. Tak sa vo filmovom boji stretli dosť amatérsky pôsobiaci samurajovia versus siamský dedinčania, ktorí ani neorú ani nelovia len sa cvičia v bojoch. Však načo? Všetku robotu za nich odvedú ženy, a na ovocí sa dá tiež slušne vyžiť. Druhý krok vedľa spravil samotný scenár, ktorý do priamočiareho príbehu prilepil van Dammovskú vložku Súboja cti. Vložka síce zaujímavá no totálne vytrhnutá z kontextu a navyše v skrátenej forme vyznie dosť fušersky. Fakt, že k súbojom v turnaji nakoniec ani nedôjde korunuje tento veleomyl filmu. Strih, a sme opäť pri Japoncoch. A nastupuje tretí najpatetickejší krok vedľa, súboj v uličke. Efektný tak, že nejednému jatkachtivému divákovi zaplesá srdiečko, ale naivita by sa tu dala krájať na kilá. Prvý dojem z filmu bol však na vysokej úrovni, všetko mi to došlo až po projekcii čiže celkový dojem by som klasifikoval do veľmi slušného nadpriemeru hodného ďalšej projekcie. (23.10.2011)

Takže tady máme další Thajskou bojovou řežbu. A zadařilo se! Tedy ... pokud se zaměříme zejména na akční bojové scény a jejich choreografii. Co se týče děje, jedná se o stokrát ohranou písničku, která ovšem příznivce akčních filmů vždy příjemně zahřeje na srdíčku. Samuraj a skvělý bojovník z Japonska se dostane do kmene Thajských bojovníků. Bojový kmen, který téměř všechen svůj denní čas věnuje tréninku bojového umění muai-thai. Samuraj je zraněný, nějaký ten čas se prospí ve svém novém útočisti a pak se zde začne poohlížet. Bojový styl, který nezná, ho zaujme a při konfrontaci svého karate+aikida selhává na plné čáře. Rozhodne se tedy požádat o tréning, je mu vyhověno a dostane k tomuto největšího mistra celého kmene. Chlapík jako z oceli, který drtí oponenty těmi nešílenějšími způsoby. Tonny Jaa zde má skutečně konkurenci... Samuraj se rychle učí a svoje nabyté bojové zkušenosti a styly ještě zkombinuje s muai-thai. Stane se z něj mistr první velikosti, ovšem na svého učitele a přítele evidentně nemá... Vesnice je přepadena japonskými šmejdy, kteří chtějí zavraždit samuraje. Přichází na řadu několik konfrontací, tasí se zbraně (meče, nože, kladiva, ...) a z filmu se stává ještě větší řežba. Krev stříká na všechny strany ... Blíží se finální zúčtování samuraje s japonským zrádným šmejdem a spoustou ninjů. V modrém osvětlení při plápolání ohňů se rozjíždí špičkový martial-arts masakr, který se exponencionálně vybičuje na maximum, když samurajovi příjde na pomoc jeho učitel. Dobrá stovka ninjů se stává oběťmi strašlivého martial-arts pekla!! ... Prostě paráda!! Thajci opět bodují. Akce, atmosféra, prostředí jsou úžasné. Akce je v pohodě srovnatelná téměř s Tonnyho kousky nebo s nedávno vzniklou, ještě lepší Thajskou řežbou, než je tato, Bang Rajan 2 (2010). Souboje jsou tvrdé, kontaktní, brutální, perfektně sesnímané. Opravdu je na co se koukat. Dějově se film zbytečně vleče a chvílemi má opravdu hodně nudné pasáže. Ale i tak se jedná o špičku v tomto subžánru a všem příznivcům bojových martial arts filmům vřele doporučuji!!! (20.03.2011)

Vůbec ne špatné. Některé souboje jsou až groteskně zrychlené, ale nechybí jim brutalita, tvrdé údery a surovost. Mohlo by jich být, ale více, přece jen věnovat většinu času nastínění vznikající lásky mladého Japonce k cizí zemi, může být čaesm únavné. Ve finále jsem byl ale mile překvapen, tím, jak dobře jsem se pobavil 7/10 (05.03.2012)