Yamada, samuraj z Ayothaye

Takže ťažké sklamanie. To čo som v Bang Rajan v pohode odpúšťal, tu už neodpustím. Skutočne primitívny príbeh, gýčová kamera a také historické kopance, že to svet nevidel.. Ayothaya bola v 17. storočí velkomesto, nie kopa ruín ako to vidíme vo filme. Na ruiny ju premenila až Barma v 18 storočí ale to tvorcom zrejme nevadí, veď je to určené mladým divákom, ktorý majú nejakú nudnú históriu na háku.., že? Tí totiž Ayothayu prezentovali ako maličkú osadu s pár ruinami a veľkého kráľa ako nejakého náčelnika indiánov... Uff... A nekonečnú rozsiahlu vojnu s Barmou tu vidíme ako dohodnutý malý súbojček malých skupiniek v lese... fakt dojemné sú kecy budhistického mnícha o odvahe, boji atď... ale že podporuje nezmyselné zabíjanie vlastných bojovníkov to ho nenapadlo... No to by som od mierumilovného mnícha nečakal... Celé je to navyše odeté v takom gýčovo-propagandistickom háve, zrejme aby to propagovalo dobré japonsko-thajské vzťahy či čo. No a žeby dobrý samuraj mal problémy s neozbrojenými thajčanmi v boji ( ako vidíme na začiatku) snáď uverí len nejaký thajský šovinista ale nie ja... Navyše muži tam ani nerobia, vlastne nikto tam nerobí, všetci sa len cvičia v boji.. Heh, no čo... zmysel dobrého budhistu je asi len zabíjať svojich vlastných pri krvavých turnajoch... či nie?:) Kedže celé sa to nesie v takom gýčovom - bojovkovom duchu, bolo fakt utrpenie dopozerať túto nafúknutú bublinu do konca... pripomínalo mi to tie dementné bojovky s Van Dammom , ktoré neznášam od detstva a tak to bol ďalší klinec do rakvy tohto úbohého zlepenca a aj dôsledok môjho neľútostne nízkeho hodnotenia... (19.11.2011)

Mám rád muay thai a páči sa im jeho štýlové zakomponovanie do akčnej kinematografie, ako sa to v ostatných rokoch efektívne darí thajským filmárom. V tvárach fúzatých kráľovských gardistov, ktorí sa na seba podobali ako vajce vajcu sa mi síce občas orientovalo trochu ťažšie, ich protivníci z radov konkurenčného klanu či japonských nepriateľov sa počas súbojov správali na môj vkus príliš pasívne, až to miestami vyzeralo, ako keby odovzdane čakali na smrteľnú ranu a výhrady mám aj k predstaviteľovi hlavného hrdinu Seigimu Ozekimu, ktorý oproti svižným Thajcom pôsobil ako poleno (pochybujem o tom, že tento chlapík niekedy v živote seriózne trénoval bojové umenia), inak je ale Yamada z hľadiska úrovne choreografie bojových scén a celkového vizuálneho dojmu uspokojivá akčná mastenica. (26.03.2012)

Nebudu se smát thajštině, nebo čím se tam mluví, i když chvíle, kdy místní dvojník Stevena Seagala v roli gurua deklamuje procítěně patriotické „chlamaplapla maplaplaplapla plaklapla“, což si nedělám prdel, mě vytrhávaly ze soustředění. Nebudu se smát ani armádě kníratých klonů, protože jinak zas tak směšní nebyli. Mohl bych se smát spíš zoufalým šermířským soubojům, které ovšem byly spíš k pláči, stejně jako celkový příběh a typická agitační a vzdělávací poloha snímku. Že se jim to zdá příhodné i u takové řezničiny, to mě nepřestává zarážet.... Nicméně, co se týče těch dvou hvězdiček, tak ty jsou za solidní rukodělné nakládačky boxerů, mrvené jen opět typickými zrychlovačkami. Jako kdyby to měly zapotřebí. Trochu se na to dívat dá, jenom nevím, proč na takovou srágoru píšu tak dlouhý komentář. (27.05.2013)

Úspechy ktoré zaznamenali Bang Rajany, Thajčanov navnadili a ďalší snímok nesúci sa v podobnom duchu na seba nenechal dlho čakať. Je fakt, že si stále držia svoj vysoký štandard, rýchle ruky a vysoké kopy. To že do monoetnickej dediny zakomponovali aj niekoho iného bol kus risk, ale na počudovanie vyšiel. Tak sa vo filmovom boji stretli dosť amatérsky pôsobiaci samurajovia versus siamský dedinčania, ktorí ani neorú ani nelovia len sa cvičia v bojoch. Však načo? Všetku robotu za nich odvedú ženy, a na ovocí sa dá tiež slušne vyžiť. Druhý krok vedľa spravil samotný scenár, ktorý do priamočiareho príbehu prilepil van Dammovskú vložku Súboja cti. Vložka síce zaujímavá no totálne vytrhnutá z kontextu a navyše v skrátenej forme vyznie dosť fušersky. Fakt, že k súbojom v turnaji nakoniec ani nedôjde korunuje tento veleomyl filmu. Strih, a sme opäť pri Japoncoch. A nastupuje tretí najpatetickejší krok vedľa, súboj v uličke. Efektný tak, že nejednému jatkachtivému divákovi zaplesá srdiečko, ale naivita by sa tu dala krájať na kilá. Prvý dojem z filmu bol však na vysokej úrovni, všetko mi to došlo až po projekcii čiže celkový dojem by som klasifikoval do veľmi slušného nadpriemeru hodného ďalšej projekcie. (23.10.2011)

Nieco ako Posledny samuraj alebo Tanec s vlkmi na thajsky spôsob. Prilis ma to nenadchlo, lebo pribeh mi pripadal strasne nezazivne podany a tach par bitiek je dokalicenych zrychlovackami v momente, ked má dôjsť ku kontaktu medzi protivníkmi. Napriklad v Undisputed 3 vhodne pouzitie zrychlovaciek dodava uderom poriadnu davku tvrdosti. V prevedeni v akom su pouzite v tomto filme im uberaju nielen na tvrdosti, ale ani pouzite techniky vdaka nim nevyzeraju tak pôsobivo. Vysledne hodnotenie 5/10 zvysim na 3*, pretoze si cennim, ze tento film narozdiel od kung-fu filmov Tonyho Jaa a spol., má vôbec nejaký funkčný dej a nie je to len sampler kaskaderskych kuskov. (01.11.2011)