Obsahy(1)
Tri autorské poviedky režiséra Samuela Ivašku majú spoločného menovateľa. Usilujú sa zachytiť citové zázemie mladých ľudí pri ich prvých krokoch do života len čo sa za nimi definitívne zavreli školské brány. Konfrontujú prvé kontakty obnaženej samostatnosti so skutočnosťou, ktorá sa začína nápadne líšiť od dovtedajších ideálov. Strácať ich často bolí, ale taká je cesta dospievania. Nie je to pohľad zovšeobecňujúci ani vyčerpávajúci, skôr ide o stopu, vkročenie aktérov príbehov do šedivosti i farebnosti života na ceste za hľadím hodnoty vlastnej identity.
Poviedka prvá: Bosé nohy -" Fotomodelka" zraniteľná Valéria hľadajúca lásku a pravdivé srdce ešte netuší, že o chvíľu sa jej pri dverách ozve zvonenie, ktoré jej prinesie prekvapivé dobrodružstvo. Suverénny "DJ Števo" ale aj geológ Ervín, ktorí vstúpia do jej života sa ukážu v celkom novom svetle, hoci len preto, aby ich výlet k jazeru odhalil pravdy, ktoré dovtedy netušili.
Poviedka druhá: Iná koľaj, iný vlak -Tiene železničného depa, v ktorom reštaurujú staručký vlak ešte z rakúsko-uhorskej železnice ožijú.Za tvrdou chlapskou prácou sa odkrývajú krehké vzťahy " pozdĺž koľají", ktoré predstavujú diaľky. Ich pochopenie znamená u mladých predstaviteľov filmu preklenúť dospievanie. Čas neúprosne beží... Jedni dospievajú, iní odchádzajú, tak ako starček " mašinkár" so svojou ženou. No v spomienkach na spoločné zážitky sa k nemu budú vracať všetci tí, čo už urobili prvý krok v živote.
Poviedka tretia: Interview -Začínajúca redaktorka v prvom interview odkrýva neznáme rozmery Beethovenovej prítomnosti na Slovensku. Vie, že nesmie zlyhať. Ponúka sa jej jedinečná príležitosť ukázať čo vie, ale situácia sa vyvinula celkom inak. Možno aj preto, aby sa mohol rozvinúť úsmevný príbeh. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (1)
Videl som síce len dve poviedky, ale myslím, že aj tak môžem hodnotiť. Mám rád zvláštne, netuctové veci ba aj filmy. Môže sa teda stať, že sa mi zapáči aj film, ktorý sa mnohým iným ľuďom nepáči. Ivaška je veľmi svojský a osobitý autor a režisér. Vo svojich filmoch využíva často hlavne nehercov, neznámych ľudí, tým pádom film pôsobí ako obraz bežného, každodenného života. Jeho filmy pôsobia ako dokumentárne, ktoré vypovedajú o určitej skutočnosti, určitom úseku života toho ktorého vybraného osudu. Samozrejme v jeho filmoch účinkujú aj herci. Jeho filmy pôsobia prirodzene. Mňa konkrétne tieto dve poviedky zaujali najmä tým, že nie sú tuctové a taktiež sa v nich odzrkadluje obraz tej doby, v tomto prípade 80-tych rokov, čo je vždy veľmi zaujímavé. ()