Présumé coupable

Franz Kafka bol vizionár, ktorý vo svojej spisbe s mimoriadnym humorom a nadhľadom opisoval absurditu žitia modernej spoločnosti. Tento film vynecháva Kafkov humor, je to čistá pochmúrnosť. O tom ako zdrvujúco trestajúca ruka spravodlivosti môže dopadnúť na každého. Úplne jedno, či oprávnene alebo nie. Hlavne, že systém dohľadu a trestu funguje. Mašinéria je živená ďalšími vinnými, či nevinnými. Tentoraz dopadne na hlavu rodiny. Rodiny, ktorá sa v dôsledku obvinenia, väzby a väzenia rozpadá na atómy. Psychika trpí, majetok rodiny mizne vo vreckách advokáta. Konečná satisfakcia je po uvedomení si všetkých strát riadne trpká. Nepríjemný film o možných dôsledkoch výkonu súdno-policajnej moci, ktoré nastávajú, ak sa vyšetrovanie vedie príliš jednostranne, s vopred určeným páchateľom. Nepríjemný film, ktorý sa ťažko pozerá prvý raz (aj vďaka chýbajúcemu nadhľadu, či absencii štipky humoru) a preto nevidím dôvod si tento zážitok zopakovať. (16.06.2020)

No vida, a to jsem si myslel, že něco takového je možné jen u nás, případně ještě tak snad v Severní Koreji! Obdivuji ústředního pana sprostého podezřelého - já na jeho místě bych patrně byl několik dní po zprošťujícím rozsudku opět vzat do vazby, tentokráte pro brutální umučení vyšetřujícího soudce a jeho justiční suity. K čemuž bych se hrdě přiznal. Velmi sugestivně podané. (20.05.2015)

[FFF 2012, Sydney] Zručne obstaraná jednohubka o pošramotenosti justičných orgánov, ktoré si ako zvyčajne robia len to, čo sami chcú, resp. potrebujú. Až sa nechce veriť celému tomu (akokeby) umelo vyostrenému divadielku okolo Marécauxa a jeho prípadu, ale po menšej revízii kadejakých pofidérnych verdiktov z rôznych kútov sveta sa zas pochybnosti o neuskutočniteľnosti skôr vytrácajú, než pretrvávajú. Garenq to vzal od podlahy a ani na minútu nepoľavil, určite má svedomito napozeraného Greengrassa od ktorého si prepožičiava "reportérsky" neposednú kameru spolu so strhujúcim strihom+vypúšťa na plac nezdráhavého Torretona predvádzajúceho snáď ani necvičené a teda perfektne živelné výstupy. "Présumé coupable" nie je žiadnym majstrštykom, tá "televíznosť" sa-aj napriek pravdepodobnej zámernosti-prehliadnuť či naplno obdivovať až tak nedá, no skrz to ide o ďalšie, nadmieru dobre tlmočené trpké svedectvo o relativite pojmu objektivita po ktorom Vám do smiechu celkom iste nebude. (23.03.2012)

Po vzhliadnutí takéhoto snímku sa naskytuje otázka, či je ozaj vhodne aby bolo ľudom umožnené vidieť takýto film. Zničené životy na základe nepodložených, klamlivých tvrdení je jedna vec. Ale konanie ÚRADOV MOCI, ktoré rozhodujú o osude ľudí na základe podkladov, je diametrálne odlišné. Verte mi, naše úrady na tom nie sú o moc lepšie. Nekompetentní ľudia na kompetentných miestach, dosadení na svoje pozície NIE za odvedenú prácu a vedomosti, ale po známosti, za poklonkovanie, riťo lezenie, donášanie, chľastanie s nadriadenými, hraním hokeja v pracovnej dobe, či plnenie rozkazov bez zamyslenia. Môžu vôbec v dnešnej dobe občan veriť justícii, polícii, keď vidí okolo seba toľko neprávosti? Bohatí, či vysoko postavení môžu všetko, chudobní nemôžu nič a navyše ani sami nevedia ako sa brániť. No verte mi, nie je to len o finančných prostriedkoch, ale aj o chápaní a inteligencii ĽUDU, ktorí by mal sám vedieť posúdiť - čo je "ASI" pravda, a čo je "ASI" lož. Čo som "ASI" prepískol, čo bolo "ASI" vhodné, a čo "ASI" nie. S týmto filmom môj komentár na prvý pohľad nemá nič spoločne. Ten nemá zmysel byť komentovaný. Vyvolal však vo mne pocity, ktoré ma nútia zamyslieť sa, či "kopem" za správny tým. (02.11.2014)

Zdrcující studie charakteru falešně obviněného člověka z pedofile, jenž byl spolu s dalšími 15 lidmi neprávem odsouzen v tomto neuvěřitelném francouzském procesu k několika letům vězení. Hodně intenzivní drama, v němž Phillipe Torreton hrál zcela přesvědčivou one-man-show a za svou srdcervoucí touhu po přežití a svobodě, při níž prošel ohromnou fyzickou transformací, by zasloužil velké ocenění. (16.07.2014)