Reklama

Reklama

Dluhokracie

(neoficiální název)
  • Řecko Debtocracy (více)
všechny plakáty

Obsahy(1)

Debtocracy (v řečtině Χρεοκρατία - hreokratía) je dokumentární film (režie Katerina Kitidi a Aris Hatzistefanou), který se zaměřuje především na příčiny řecké dluhové krize a možná budoucí řešení problému, která nejsou v současné době zvažována a projednávána vládou země ani předkládána veřejnosti mainstreamovými médii. (serpencia)

(více)

Recenze (2)

Marek1991 

všechny recenze uživatele

„Sú dve možnosti ako si podrobiť národ, jedna je zbraňami, druhá, prostredníctvom dlhu.“ John Adams 1735-1826. Čakal som komlexný rozbor toho, čo doviedlo Grécko ku kríze, no nedočkal som sa ho. Možno z dôvodu, že to bol dokument určený najmä pre Grécko a že ľudia chcú skôr počuť riešenia, no myslím, že skôr to nechceli nejak rozoberať, lebo vinu videli na politikoch, v zahraničí, snažili sa dokázať, že je možné ten dlh odpísať, lebo by ho nemali mať z viacerých dôvodov, no pravda je niekde v strede alebo možno teda bližšie ku Grékom. Samotný neoliberalizmus je zvrátený, kapitalizmus celkovo a MMF, ECB, EÚ, Svetová banka si podrobujú krajiny, najčastejšie tie, ktoré majú nejaké nerastné bohastvo, dá sa veľká pôžička, vybuduje sa tam infraštruktúra, na ktorej zbohatnú zahraničné korporácie, profituje popri tom len zopár vyvolených ľudí v danej krajine, následne keď to nemajú čím splatiť, tak sa od krajín žiada ropa, celý verejný sektor, ktorý sa privatizuje, stavajú sa tam vojenské základne, ich vojaci sa posielajú do nejakej misie v zahraničí, prípadne sa hlasuje v OSN za nejaké záujmy. Takže z ich strany je to hra. Najmä, ak samotný systém ktorým sme sa dostali do krízy, ten systém kvantitatívneho uvoľňovania, celá tá hypotekárna kríza, všetko toto bola len bublina, všetky tie operácie na finančných trhoch sú len hra a naďalej sa špekuľuje s takými komoditami, akými sú pšenica a podobne. Keby chceli nepotrebujú vyvíjať nejaké geneticky modifikované organizmy, aby nimi akože zahnali hlad vo svete, celý verejný sektor by mohli vybudovať v zaostalých krajinách zadarmo, stačí takpovediac vytlačiť peniaze, no nič asi nie je zadarmo a preto kde sa dá podrobiť si minimálne poľnohospodára, tam sa to deje. Gréci boli roky známi tým, že si nielen požičiavali, ale plytvali a to vo verejnej správe až šialeným tempom. Ako národ južanský, kde viac odpočívajú a nie sú a tak pracovití kvôli teplotám, kvôli turistickému priemyslu, ktorý ich živí viac než nejaké továrne, tak sa zadĺžili podobne ako Portugalci, Španieli, Taliani, Chorváti, Bulhari a podobne, no splatiť svoje záväzky už mali problém a tak prišli ľudia z EÚ a žiadali škrty v rozpočtoch a všetku tiahu presunuli najprv na domácich politikov, ktorí si to začali vynucovať od domáceho obyvateľstva, najmä preto, že Grécko bolo súčasťou eurozóny a tá nesmela padnúť, taktiež nesmeli utrpieť peniaze, ktoré tam mali nemecké a francúzske banky. Grécku nedovolili krach, ani im neodpísali dlhy, však to čo získali z verejných podnikov sa im bude hodiť a stabilizovali situáciu tak, že Gréci stratili suverenitu a sú vazal, kde je nízka životná úroveň a krajina je na tom biedne už dlho s vysokou nezamestnanosťou, je prakticky akoby mŕtva a to ešte prednedávnom plytvala peniazmi na Olympíjske hry. Prácu im tam len ťažko niekto nájde, lebo v súčasnom kapitalizme je väčšina práce často umelá, oni nemajú finančné prostriedky ako ľud, môžu byť už dobrí akurát ako lacná pracovná sila a na prebytočných migrantov sa pošle akurát tak veľa miestnych neonacistických skupín s políciou. Gréci si za mnohé môžu sami, no tiež boli klamaní a vôbec by nemuseli trpieť tak, ako trpia, tiež je dôležité, aby sa poučili, no to sa myslím už deje, akurát ich utrpenie je zbytočné. Kríza u nich pokračuje a tak je jasné, že možnosti spomínané v dokumente sa nerealizovali tak, ako by si ich autori predstavovali, že už sú len taká neškodná krajina, kde občas v prípade nepokojov pošlú nejakú policajnú, či vojenskú jednotku EÚ alebo možno inú, ktorá to tam násilím potlačí a postupne klesne počet obyvateľov na úroveň, akú budú niekde chcieť a zostanú vazalmi s tým, že sa udržia v príslušných štruktúrach, kde ich bude zahraničie chcieť. Jedine, že by zahraničie dostihli iné problémy a to sa môže kľudne stať a to už nechcem prognózovať vývoj v Grécku a ani hodnotiť, či by na rozdiel od tamtoho pre nih zlého scenára bol tento lepší alebo horší. Páčilo sa mi, ako tu ukázali v dokumente príklady Argentíny a Ekvádoru, ktorí si problémy vyriešili po svojom, ale aj to pokrytectvo USA, akurát sa tu všetko spomínalo iba vzhľadom na tieto grécke problémy a tak to môže vyznievať nepresne v mnohých ohľadoch. Nie je to však veľmi podrobný dokument, no je trefný a odvážny a preto ho vnímam kladne. () (méně) (více)

Bazilich 

všechny recenze uživatele

Film by mohl být o něco kratší, zvláště první polovina je dost "ředěná", ale každopádně vřele doporučuju jej shlédnout (třeba na youtube s anglickými titulky). Autorům bych vyčetla jedině to, že se nezaměřují na hlavní princip (kasinový kapitalismus nelze provozovat neomezeně dlouho a generuje falešné zisky a dluhy, takže je absurdní aby za to zaplatili ti nejchudší, kteří se na tom nepodíleli), ale diskutují (krom několika příkladů z jiných zemí) převážně o řeckých specificích. ()

Reklama

Reklama