poster

Wrong (festivalový název)

  • USA

    Wrong

Komedie / Mysteriózní / Drama

USA, 2012, 94 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • playboxguest
    ***

    Takovej ten indie kousek, u nějž si v prvních minutách říkáte, jaj to se zase povleče, abyste v následujících minutách zjistili, že tu tak docela něco nehraje. Tolik absurdních situací, že člověk nemá čas uhnout pohledem a přestat vnímat dialogy. Průměrná jednohubka s neobvyklým kořením, jehož chuť vnímáte ještě dlouhé hodiny po polknutí. Hravé. 60%(4.11.2014)

  • misterz
    ****

    Už prvá scéna s požiarnikom vykonávajúcim potrebu na ceste mi naznačila, že nepôjde o nič "normálne" a že sa mám prichystať na niečo s čím vo filme zatiaľ nemám skúsenosti, čiže na poriadne strelenú raritku. Filmové pravidlá? Ustálená filmová šablóna? Zabudnite. Tu nie je nič čo by ste mohli očakávať a čo predvídať, film vás každým okamihom prekvapí nejakou novou absurditou plynúcou z jednotlivých situácií, z komicky absurdne stvárnených postavičiek a vlastne aj z celého Dolphovho "sveta". Jednoducho snímok je jedna veľká absurdita preložená ešte väčšou absurditou, kde jediným záchranným kolesom môže byť jedine ak tak geniálna spoločenská satira v labyrinte symbolov a metafor. Pri filme som však nemal potrebu Dupieuxove úmysly a pointu nejak zvlášť rozpitvávať, jednoducho mi stačilo nechať sa touto absurditou voľne unášať a baviť sa na uletených situáciách, pričom veľa z nich mi privodili kŕče v bruchu. Skrátka originálna vec s akou som sa vo filme stretol prvý krát. Režisér musí byť veľmi svojrázna osobnosť, zato však s plným batohom nápadov. 85/100(11.11.2015)

  • kinghome
    ****

    Quentin se zase předvedl. Po Rubber je tu další naprosto absurdní film o hledání jednoho psa. Tolik WTF momentů jsem snad ještě neviděl. Celej film je jedna velká haluz, která rozhodně nesedne každému. Je strašně těžké hodnotit něco, co je tak strašně hloupý a o ničem a na druhou stranu to pobaví, ale přitom to neni nějaký blbá komedie. Zasmál jsem se a hodněkrát jsem kroutil hlavou nad tim, co se tam vlastně stalo a chvílema jsem vůbec netušil, co se vlastně děje. Prostě to byl haluz na kterej se dá koukat. Rozmýšlel jsem se mezi 3* a 4 * ale zůstanu asi u třech. Zatím kouknu na to ještě jednou abych pochytil zase něco víc. SPOILER!To že zjistil detektiv, že maj psí hovna vzpomínky ze kterých jde dát do počítače obraz a vidět jak hovno putovalo psím ústrojím, dopadlo na trávu a tím zjistili, co se se psem stalo. A přitom už to všichni dávno věděli. A ten záchvat vzteku.KONEC SPOILERU U toho jsem se pobavil nejvíc. Zní to hloupě, ale je to dobrý film. Podstatně jako Rubber. Update: Musim to hodnocení zvýšit, protože si pamatuju tolik scén, že si to prostě zaslouží vyšší hodnocení, než to má.(6.4.2013)

  • Javad
    **

    Quentin Dupieux je zaujímavý režisér, má dobré nápady a spolupracujú s ním výborní herci, preto sa na jeho zvláštne filmy dá pozerať. No myslím si, že točí viac pre seba ako pre divákov. Zasmial som sa (aj keď nie moc) ale veľký dojem na mňa WRONG teda nespravil. Vraždiaca pneumatika bola určite lepšia. 2* a ½*(21.1.2013)

  • Madsbender
    *****

    Something is terribly wrong with this movie._____Aj keď je to tvrdenie na prvý pohľad nezmyselné, Wrong je paradoxne dramaturgicky najucelenejší film Quentina „Mr. Oizo“ Dupieuxa. To vlastne len potvrdzuje jeho nekompromisnú autorskú slobodu a suverenitu. Naratívne tentoraz nie je sledom voľne prepojených nechronologických poviedok variujúcich populárnu štruktúru gangsteriek à la Pulp Fiction (Wrong Cops), nezameriava sa na kontakt jedinca a spoločnosti v obdobiach s veľkým časovým rozostupom (Steak), dokonca ani neodbieha od protagonistu k nepodstatným vedľajším postavám sledujúcim jeho počínanie (Rubber). Svet Dolpha Springera, krúžiaci ako mesiac nonsensu okolo planéty každodennosti ani žiadne rozptýlenie nepotrebuje; sám je dostatočne rozptýlený a jeho obrysy sú znepokojivo rozostrené._____Zároveň ide o najpremyslenejší Dupieuxov film, ktorý je pochopiteľne opäť inteligentne zábavným postmoderným, sebareflexívnym a čiastočne metafikčným čítaním zasadeným do realistického prostredia amerických predmestí preplnených karikatúrami z bežného života. Absurdnosť úvodnej scény predznamenáva tón celého filmu, a predsa sa hlavný hrdina len nadsadenou a štylizovanou formou potýka so všednými problémami a otázkami až existenciálneho charakteru, ktoré si kladie každý z nás. A samozrejme mnohými jednoznačnými i menej postrehnuteľnými citáciami vzdáva hold širokému spektru filmárov, i pár hudobníkom a maliarom. Opäť si ho teda užijú najmä tí sčítanejší. 7:59... 7:60_____Mohlo by sa zdať, že Dupieux na plátne pravidelne rozvíja dialóg nad umením. V skutočnosti ho však len popiera. Poznať to z jeho poznámok na účet vlastných filmov, hudobnej produkcie a odkazov fanúšikom. V súlade s tým si nemyslím že je Wrong surrealistickým, ale dadaistickým dielom, pretože dadaizmus sám seba ako umelecký smer neuznáva. Opätovná zmes dadaistickej poetiky a estetického konceptu „no reason“ („bez príčiny“) formulovaného v predchádzajúcom Rubber však v príbehu nešťastného Dolpha, rozbiehajúceho pátranie po zbožňovanom psovi Paulovi, ústi miesto neblahého pocitu dèja vu do ďalšieho vysoko originálneho počinu. Uvedomelé popieranie umeleckosti je ešte zábavnejšie než obvykle - film disponuje krásnou kamerou, množstvom záberov s precíznou stredovou kompozíciou, rozmanitou farebnou paletou, významotvornými kamerovými podhľadmi/nadhľadmi, prepracovanou mizanscénou, rámovaním druhými postavami v dialógu, preostrovaním a pre Dupieuxa charakteristickým napätím medzi obrazom a hudbou. Výrazná a osobitá štylistika ostro kontrastuje s tým, o čom (a ako) film vypovedá - takpovediac o ničom, ale vlastne o všetkom. Laicky povedané ide o uhladené a elegantné rozprávanie o psích exkrementoch, bláznoch, nude, ničnerobení a (ne)zmysle života, kde sa takmer všetok ten nevkusný hnus odohráva mimo záber, ale my jeho prítomnosť predsa tušíme. V tomto zmysle ide skutočne ešte len o prípravu na Wrong Cops, ktorí sa už na nijakú estetickú atraktivitu nehrajú a sú jednoducho prekrásnym campom._____Dovolím si pokus o menšiu interpretáciu: Podobne ako napríklad u Villeneuvovho Enemy už plagát naznačuje, že sa nachádzame v hlave protagonistu Dolpha Springera. Život slobodného a nezamestnaného štyridsiatnika sa náhle prevráti naruby vo chvíli, keď jedna z istôt ku ktorým svoju zakomplexovanú malomeštiacku existenciu upína - jeho milovaný pes Paul - záhadne zmizne. Dolph sa podobne ako titulný hrdina románu Jamesa Joycea Ulysses neustále dostáva do náhodných konfrontácií a nekonečne dlhých banálnych rozhovorov, ktoré ústia len v ďalšie stretnutia a rozhovory a (spolu s Dolphovými návykmi a životným štýlom) brzdia pátranie. Vedľajšie postavy predstavujú jeho rozlične odstupňované vlastnosti, ideály a nočné mory. Naoko otvorený fikčný svet je v skutočnosti uzavretý a nedá sa z neho uniknúť (vždy keď sa zdá, že sa Dolph už vydá na cestu a film sa zmení na road movie, niečo ho náhle zastaví a on sa nakoniec vracia na známe miesta; sused Mike ako jediný susedstvo opustí a po dlhej ceste sa ocitá uprostred ničoho „na konci sveta“). Sny nie sú snami a predstavy predstavami, ale podľa nutne bizarnej logiky filmu zapadajú do pravidiel a usporiadania toho, čo postavy vnímajú ako „realitu“. Nehovoriac o odkazoch a podobnostiach s Rorschachovým testom, ku ktorým sa možno ešte niekedy vrátim._____Geniálna spoločenská satira. Alegorický voz z Absurdistanu plný abstraktnej symboliky, metaforických výjavov a ďalších chutných sladkostí. Dupieux navyše opäť potvrdil talent na vytváranie nezabudnuteľných lahôdkových hereckých kreácií._____Réžia, scenár, kamera, hudba, strih: Quentin Dupieux ♥ Jack Plotnick a William Fichtner ♥♥♥_____[BEST OF QUENTIN DUPIEUX] 100%_____Soundtrack._____P.S.: So znalosťou potitulkovej scény z tohto filmu dostáva záverečný „knižný“ vtip z Wrong Cops nový rozmer. Copyright A_FISH: Túto knihu raz niekto musel napísať.(3.9.2015)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace