poster

Wrong (festivalový název)

  • USA

    Wrong

Komedie / Mysteriózní / Drama

USA, 2012, 94 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • MartinezZ
    odpad!

    Zřejmě nejsem schopen snést všechno. Zřejmě také proto, že nemusím. Těžko byste hledali v nedávné době nějaký film, kterému by tak MOC seděl název. těžko byste také hledali v nedávné době film, který by mohl z fleku aspirovat na cenu za nejzbytečnější art-film. Film naprosto o ničem, tvářící se jako film o honbě za uneseně-ztraceným psem, navíc se maskující za jako komedii, možná s tak velkými a přehlubokými pokusy o zpodobnění čehosi v naprosto mou mysl míjejících nesmyslech, že při pohledu na Paula zevnitř díky zpřístupnění paměti jeho výkalů jsem to vypl a anihiloval každý jeden bit informací tohoto filmu, usadivších se na mém disku. Autorům doporučuji se na půl dne posadit do své vysněné kanceláře se 100% vlhkostí s teplotami kapalin blížícím se bodu mrazu. Tak vysoko totiž skončil můj zájem o... tohle.(28.3.2013)

  • HellFire
    ****

    Od prvních minut s vtipem s hodinami, kde místo celé hodiny naskočí šedesátka mě film chytnul. Sympatický hlavní hrdina hledá svého ztraceného psa a přitom se odehraje tolik krásně nesmyslných scének, při kterých se plácám do stehen smíchy a říkám si při tom, na co se to dívám :). Viz scénka s kanceláří, ve které musí zaměstnanci snášet neustálý déšť a tváří se jako by to bylo normální. Tenhle styl ala David Lynch prostě miluji a po filmu Rubber Dupieux nezklamal, ba naopak.(21.10.2014)

  • Madsbender
    *****

    Something is terribly wrong with this movie._____Aj keď je to tvrdenie na prvý pohľad nezmyselné, Wrong je paradoxne dramaturgicky najucelenejší film Quentina „Mr. Oizo“ Dupieuxa. To vlastne len potvrdzuje jeho nekompromisnú autorskú slobodu a suverenitu. Naratívne tentoraz nie je sledom voľne prepojených nechronologických poviedok variujúcich populárnu štruktúru gangsteriek à la Pulp Fiction (Wrong Cops), nezameriava sa na kontakt jedinca a spoločnosti v obdobiach s veľkým časovým rozostupom (Steak), dokonca ani neodbieha od protagonistu k nepodstatným vedľajším postavám sledujúcim jeho počínanie (Rubber). Svet Dolpha Springera, krúžiaci ako mesiac nonsensu okolo planéty každodennosti ani žiadne rozptýlenie nepotrebuje; sám je dostatočne rozptýlený a jeho obrysy sú znepokojivo rozostrené._____Zároveň ide o najpremyslenejší Dupieuxov film, ktorý je pochopiteľne opäť inteligentne zábavným postmoderným, sebareflexívnym a čiastočne metafikčným čítaním zasadeným do realistického prostredia amerických predmestí preplnených karikatúrami z bežného života. Absurdnosť úvodnej scény predznamenáva tón celého filmu, a predsa sa hlavný hrdina len nadsadenou a štylizovanou formou potýka so všednými problémami a otázkami až existenciálneho charakteru, ktoré si kladie každý z nás. A samozrejme mnohými jednoznačnými i menej postrehnuteľnými citáciami vzdáva hold širokému spektru filmárov, i pár hudobníkom a maliarom. Opäť si ho teda užijú najmä tí sčítanejší. 7:59... 7:60_____Mohlo by sa zdať, že Dupieux na plátne pravidelne rozvíja dialóg nad umením. V skutočnosti ho však len popiera. Poznať to z jeho poznámok na účet vlastných filmov, hudobnej produkcie a odkazov fanúšikom. V súlade s tým si nemyslím že je Wrong surrealistickým, ale dadaistickým dielom, pretože dadaizmus sám seba ako umelecký smer neuznáva. Opätovná zmes dadaistickej poetiky a estetického konceptu „no reason“ („bez príčiny“) formulovaného v predchádzajúcom Rubber však v príbehu nešťastného Dolpha, rozbiehajúceho pátranie po zbožňovanom psovi Paulovi, ústi miesto neblahého pocitu dèja vu do ďalšieho vysoko originálneho počinu. Uvedomelé popieranie umeleckosti je ešte zábavnejšie než obvykle - film disponuje krásnou kamerou, množstvom záberov s precíznou stredovou kompozíciou, rozmanitou farebnou paletou, významotvornými kamerovými podhľadmi/nadhľadmi, prepracovanou mizanscénou, rámovaním druhými postavami v dialógu, preostrovaním a pre Dupieuxa charakteristickým napätím medzi obrazom a hudbou. Výrazná a osobitá štylistika ostro kontrastuje s tým, o čom (a ako) film vypovedá - takpovediac o ničom, ale vlastne o všetkom. Laicky povedané ide o uhladené a elegantné rozprávanie o psích exkrementoch, bláznoch, nude, ničnerobení a (ne)zmysle života, kde sa takmer všetok ten nevkusný hnus odohráva mimo záber, ale my jeho prítomnosť predsa tušíme. V tomto zmysle ide skutočne ešte len o prípravu na Wrong Cops, ktorí sa už na nijakú estetickú atraktivitu nehrajú a sú jednoducho prekrásnym campom._____Dovolím si pokus o menšiu interpretáciu: Podobne ako napríklad u Villeneuvovho Enemy už plagát naznačuje, že sa nachádzame v hlave protagonistu Dolpha Springera. Život slobodného a nezamestnaného štyridsiatnika sa náhle prevráti naruby vo chvíli, keď jedna z istôt ku ktorým svoju zakomplexovanú malomeštiacku existenciu upína - jeho milovaný pes Paul - záhadne zmizne. Dolph sa podobne ako titulný hrdina románu Jamesa Joycea Ulysses neustále dostáva do náhodných konfrontácií a nekonečne dlhých banálnych rozhovorov, ktoré ústia len v ďalšie stretnutia a rozhovory a (spolu s Dolphovými návykmi a životným štýlom) brzdia pátranie. Vedľajšie postavy predstavujú jeho rozlične odstupňované vlastnosti, ideály a nočné mory. Naoko otvorený fikčný svet je v skutočnosti uzavretý a nedá sa z neho uniknúť (vždy keď sa zdá, že sa Dolph už vydá na cestu a film sa zmení na road movie, niečo ho náhle zastaví a on sa nakoniec vracia na známe miesta; sused Mike ako jediný susedstvo opustí a po dlhej ceste sa ocitá uprostred ničoho „na konci sveta“). Sny nie sú snami a predstavy predstavami, ale podľa nutne bizarnej logiky filmu zapadajú do pravidiel a usporiadania toho, čo postavy vnímajú ako „realitu“. Nehovoriac o odkazoch a podobnostiach s Rorschachovým testom, ku ktorým sa možno ešte niekedy vrátim._____Geniálna spoločenská satira. Alegorický voz z Absurdistanu plný abstraktnej symboliky, metaforických výjavov a ďalších chutných sladkostí. Dupieux navyše opäť potvrdil talent na vytváranie nezabudnuteľných lahôdkových hereckých kreácií._____Réžia, scenár, kamera, hudba, strih: Quentin Dupieux ♥ Jack Plotnick a William Fichtner ♥♥♥_____[BEST OF QUENTIN DUPIEUX] 100%_____Soundtrack._____P.S.: So znalosťou potitulkovej scény z tohto filmu dostáva záverečný „knižný“ vtip z Wrong Cops nový rozmer. Copyright A_FISH: Túto knihu raz niekto musel napísať.(3.9.2015)

  • FlyBoy
    ****

    7:59…7:60. Vitajte v nevyspytateľnom labyrinte latentných metafor, pôsobivo prapodivného humoru a frivoľného naratívneho skotačenia Quentina Dupieux. Kto už tohto zanieteného maníka ako tak pozná, tak v podstate vie, čo ho čaká a tento ďalší meta-absurdistán ho potom nemôže prekvapiť, ale skôr opakovane rozjariť. Po hulvátskom/narcistickom gangu Chivers ("Steak") a vraždiacej pneumatike s telekinetickými schopnosťami Róbertovi ("Rubber"), tu máme - opäť len na prvý pohľad - triviálnu premisu o postrádajúcom psovi Paulovi, ktorá je neskôr rozvedená do relevantného apelu na dôležitosť hodnotového rebríčka a napokon sa dotýka až otázok bytostného charakteru...síce okrajovo a nepohodlne, ale dotýka. Priamych odpovedí či ľahko dešifrovateľnej filmovej artikulácie sa však nedočkáme, na to je Q.D. až moc sčítaný a preto sa radšej spolieha na dve dovednosti pozorného diváka, (1.) nepovyšovať logiku nad poetiku a (2.) vedieť abstraktne čítať. Ak to dotyčný nedokáže, "Wrong" bude preňho s najväčšou pravdepodobnosťou wrong skúsenosť po ktorej sa obohatený, asi moc cítiť nebude. U mňa nadmerná spokojnosť a zároveň ujistenie, že Q.D. má čo povedať a jeho rukopis je naozaj jedinečný; a to aj napriek priznanej inšpirácií svetoznámymi režisérmi. Tam je Buñuel, Kaufman, Lynch, ale aj Resnais alebo Coenovci. Žiadne zbabelé vykrádačky či plagiátorské prasačiny sa však nekonajú, jednotlivé analogizmy sú zasadené do autorského, podľa vlastných pravidiel fungujúceho fikčného sveta, skrz ktorý Q.D. tieto tvorivé aspekty šlendriánsky necituje, ale šikovne parafrázuje…aby nakoniec obhájil to, v čo sám verí - svojbytnosť svojej imanentnej a "na hlavu postavenej" vízie. Záverom treba dodať, že audio-vizuálna zložka je výborne zosúladená, casting presne sedí do zvoleného príbehového mustru prestriedavajúceho motívy (dez)ilúzie, sebazaprenia, naivity, úniku, nonsensovosti ale aj dobra a zla (uradujú hlbokomyseľný Master Chang, hotentotský sused Mike, lajbavý detektív Ronnie a samozrejme utrápený nešťastník Dolph) a momenty spadajúce do neoficiálnej kategórie WTF stoja zas raz za to. Takže merci beaucoup a čoskoro sa, Marilyn, vidíme.(7.12.2013)

  • mat.ilda
    ***

    Ano, přesně v sedm šedesát jsem potřebovala vidět něco inspirativního, něco, co mě vytrhne z letargie končícího roku a nakopne do novoroční aktivity... a tak jsem se rozhodla, že začnu být stejně otravná, jako náš hlavní hrdina a začnu se vyptávat na nesmysly vedoucí k hlubšímu zamyšlení, neboť jsem objevila, že na dotazech, které Dolph vznáší, není vlastně nic nepatřičného, jen jsme všichni podlehli obavám nevypadat jako hlupáci... a tak kdybychom se víckrát nesetkali, sbohem a šáteček.(12.1.2015)

  • - Ve scéně, kdy psí detektiv shromažďuje informace k případu zmizení psa Paula, můžete zahlédnout při záběru na jeho pelech plyšovou postavičku, která vystupuje v hudebních klipech Quentina Dupiex - Flat Eric. (Gendarme)

  • - Po záverečných titulkoch nasleduje ešte jedna krátka scéna s majstrom Changom (William Fichtner). (Sociopath)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace